Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.
Dnes na dennike.sk
- Ekonomický newsfilter: Bíreš politikom ukázal, ako sa majú riešiť konflikty
- Ceny benzínu začali opäť rásť, nafta sa dostala na 10-mesačné maximum a jej cena sa blíži benzínu
- Britský regulátor naznačil, že schváli upravený plán Microsoftu na prevzatie firmy Activision Blizzard, transakcia za 69 miliárd dolárov by bola najväčšou svojho druhu v odvetví
- Japonsko pokračuje v mimoriadne uvoľnenej menovej politike, centrálna banka ponechala krátkodobé úrokové sadzby na mínus 0,1 percenta
- Veľkoobchodná cena plynu pre Európu klesla po správe o konci štrajkov v austrálskych závodoch Chevronu na LNG
Najnovšie z témy: Panel expertov, Rozpočet a dlh
Rusko chce na budúci rok zvýšiť rozpočtové výdavky o 26 % na 358 miliárd eur, uviedol premiér Michail Mišustin. Moskva potrebuje peniaze na vojnu na Ukrajine a na organizáciu prezidentských volieb, ktoré chystá na marec.
Austrália zaznamenala prvý rozpočtový prebytok za 15 rokov. Za fiškálny rok do júna dosiahol 13,3 miliardy eur, čo zodpovedá 0,9 % HDP. Podľa vlády k nemu prispel silný pracovný trh a vysoké ceny vyvážaných komodít.
Rozpočtová rada mierne zhoršila vyhliadky hospodárskeho rastu na tento aj budúci rok. Varovala tiež pred rizikami turbulencií v bankovom sektore v EÚ, zhoršenia dostupnosti pôžičiek pre štáty na finančných trhoch či geopolitickými hrozbami.
Premiér Ódor pripustil, že šetrenie, ktoré nás čaká, nebude bezbolestné, ale nechce ani strašiť. Radikálne škrty by podľa neho prišli vtedy, keby politici túto situáciu ignorovali a v ďalšom volebnom období nekonsolidovali verejné financie.
Budúca vláda by podľa premiéra mala konsolidovať verejné financie minimálne vo výške 0,75 % HDP ročne (okolo 800 miliónov eur). V štvorročnom horizonte ide o 3 % HDP. Ľudovít Ódor zdôraznil, že je to minimálna úroveň potrebnej konsolidácie; optimálne by bolo za štyri roky 5 %.
Celosvetový dlh v druhom štvrťroku stúpol na rekordných 307 biliónov dolárov, a to napriek zvýšeniu úrokových sadzieb, ktoré obmedzujú záujem o bankové úvery. Na raste mali hlavný podiel vyspelé krajiny ako USA a Japonsko.