Na Ukrajine sa hrá o čas a Putin ho má viac, píše Ivan Mikloš. Rusko sa spolieha na vyčerpanie ľudských zdrojov na Ukrajine, na voľby v USA, na únavu voličov na Západe a na narastanie ekonomických nákladov finančnej a vojenskej pomoci. Jediným riešením je však jej zvýšenie a urýchlenie.

Americká vláda sa chce riadiť novou ekonomickou doktrínou, ktorá reaguje na čiastočnú stratu priemyslu v USA a vzostup Číny, píše Ivan Mikloš. Program postavený na masívnych investíciách má podľa neho slabiny – napríklad dotácie ohrozujú európskych partnerov a zvyšujú výdavky štátneho rozpočtu.

Putinovmu Rusku chýba líderstvo a to spôsobuje rýchle narastanie nespokojnosti v dvoch protichodných táboroch ruských elít, píše Ivan Mikloš. To je niečo, čo síce prieskumy verejnej mienky nezachytávajú, no môže to zohrať veľmi dôležitú úlohu v budúcom priebehu vojny.

Fiškálny populizmus nie je len slovenský problém, píše Ivan Mikloš. Tento fenomén je rozšírený na celom svete a špeciálne v rozvinutých krajinách EÚ, v USA, Japonsku, ale aj v Číne. A intenzita tohto problému narastá čoraz rýchlejšie.

Toto nie je len vojna Putina a jeho režimu, píše Ivan Mikloš vo svojej pravidelnej rubrike a podopiera to výsledkami prieskumu verejnej mienky nezávislého centra Levada. Podľa nich po začatí vojny stúpla popularita Putina aj podpora vojne a na vysokej úrovni sú doteraz. Pri takomto vývoji nemá Putin žiadny dôvod ustúpiť a nepokračovať v zločinnej vojne.

Čína od roku 2035 nebude vyrábať ani dovážať autá so spaľovacími motormi, dala si teda rovnaký záväzok ako EÚ, píše Ivan Mikloš. Rovnakou cestou sa vybrali aj USA. Slovensko na automobilovú revolúciu doplatí vtedy, ak „naše“ automobilky nezvládnu elektrifikáciu. „Alebo ak ju síce zvládnu, ale nie na Slovensku“.

Napriek rozšírenej predstave o slabnúcom postavení USA vo svetovej ekonomike sa deje presný opak, píše Ivan Mikloš. V porovnaní s inými bohatými štátmi sa v USA prudšie zvýšili napríklad reálne príjmy, hodnota veľkých firiem aj počty pracovníkov a zlepšilo sa vzdelanie.

Zmrazenie a zablokovanie devízových rezerv Ruska by spolu s vyčerpaním Fondu národného blahobytu znamenalo, že ešte v tomto roku ruské verejné financie skolabujú, píše Ivan Mikloš. Kremeľ si bude musieť vybrať medzi inflačným tlačením peňazí alebo krutými rozpočtovými škrtmi, čo by znamenalo nemožnosť ďalšieho financovania vojny alebo zásadné negatívne následky pre obyvateľstvo.

Na trhoch aj po krachoch bánk v USA a Švajčiarsku prevláda optimizmus a nie je dôvod na paniku, píše Ivan Mikloš. No je tu jedno ale. Situácia pripomína liečbu choroby len zvyšovaním liekov proti bolesti. Čistenie trhov je nedostatočné a je také aj vinou neustáleho rastu záchranárskych akcií vlád a centrálnych bánk.

Rusko do konca februára vytvorilo takmer 90 % celoročného deficitu, píše Ivan Mikloš. Ministerstvo financií potvrdilo, že za prvé dva mesiace roka boli verejné príjmy medziročne nižšie o 25 % a verejné výdavky vzrástli o 52 %.

Macron sa rozhodol správne, keď dôchodkovú reformu pretlačil napriek silnému odporu verejnosti aj bez hlasovania v parlamente, píše Ivan Mikloš. „Ak by vláda Mikuláša Dzurindu ustupovala tlaku odborov či štrajkujúcim železničiarom, tak by sa žiadne reformy neurobili a Slovensko by na tom bolo dnes omnoho horšie.“

Americká vláda svojou reakciou na krach banky SVB v zásade upokojila trhy, ale všetky problémy nevyriešila, píše Ivan Mikloš. Ak bude výsledkom pomalší rast úrokových sadzieb, ohrozí to úspešnosť boja s infláciou a záchrana bánk znamená posilňovanie morálneho hazardu, upozorňuje.

S oneskorením, ale predsa začali západné sankcie dopadať na ruský rozpočet, píše Ivan Mikloš. Vláda reaguje pokusmi viac žmýkať biznis „dobrovoľnými“ príspevkami, vyššie dane sú už pripravené pre ropný sektor.

Väčšina Turkov, Číňanov aj Indov vníma Rusov ako spojencov alebo partnerov, keďže Rusko pre nich nie je dosť dôležité, aby ho nenávideli, zhodnotil bulharský politológ Ivan Krastev, ktorého myšlienky rozoberá v komentári Ivan Mikloš.

V konečnom dôsledku bude počet obetí a nákladov ruskej vojny proti Ukrajine nie priamo, ale nepriamo úmerný množstvu a kvalite zbraní, ktoré Západ dodá Ukrajine, píše Ivan Mikloš. Aj pre samotné Rusko a jeho úspešnú budúcnosť je čo najrýchlejšia porážka Putina a jeho režimu nevyhnutným predpokladom, hovorí bývalý minister financií.

Sedem rokov od referenda o brexite je evidentné jedno – Británii nepomohol, píše Ivan Mikloš. „Netreba mať doktorát z ekonómie, aby sme chápali, že ak sa krajina odstrihne od svojho najväčšieho zahraničného trhu, musí to mať zásadné negatívne dôsledky.“

Bidenova administratíva presadila v americkom kongrese tri zákony, ktoré zásadne menia doktrínu ekonomickej politiky USA, píše Ivan Mikloš. Pre EÚ bude podľa neho kľúčové, aby sa nedostala so Spojenými štátmi do obchodnej vojny. Pre Slovensko je zase „životne dôležité“ byť aktívnym a lojálnym spoluhráčom v Únii.

Peniaze sú drahšie, no nie je ich menej, píše Ivan Mikloš. Upozorňuje na článok ekonóma Michaela Howella, podľa ktorého americký Fed skryto pristupuje ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu. Otázna je udržateľnosť, dodáva bývalý minister financií.

Ekonomické fórum v Davose sa nieslo v optimistickom duchu, čo mnohých mohlo prekvapiť, píše Ivan Mikloš. Uvoľnenie covidových reštrikcií v Číne, pokles cien energií alebo naštartovanie zelených investícií v USA naznačujú, že vývoj bude lepší, ako sa predpokladalo.

Ukrajina musí získať Krym a Rusi musia pochopiť, že Putin je lúzer a že ich straty a utrpenie sú zbytočné, píše Ivan Mikloš. „Až potom je reálna šanca, že príde mier. Západ preto musí Kyjivu dať viac zbraní a pomoci s výcvikom.“