Podpora vojny, Putina a jeho režimu Rusmi nemá formu nadšenej, spontánnej a demonštratívnej podpory, píše Ivan Mikloš. „Je to skôr akýsi rezignovaný súhlas a pasívna podpora ako dôsledok bezalternatívnosti v danej situácii. S tým súvisí aj fakt, že čoraz viac ľudí volí stratégiu utiahnutia sa do vlastnej ulity.“

Finančné trhy v roku 2022 najviac zasiahol koniec lacných peňazí, keď centrálne banky v reakcii na infláciu prudko zdvihli úrokové sadzby, píše Ivan Mikloš. Éra lacných úverov sa podľa neho už určite nevráti, napríklad americký Fed očakáva, že základný úrok sa nezníži pod 2,5 percenta. 

Aký bol rok 2022 v svetovej ekonomike a politike? Ivan Mikloš píše, že aj v tomto hroznom roku sa dali vidieť záblesky svetla. „Dôvodov na optimizmus naozaj nie je príliš veľa, ale nejaké predsa len existujú a bolo by chybou ich nevidieť.“

Názor, že bežní Rusi nie sú spoluzodpovední za vojnu na Ukrajine, je možno milosrdná, ale lož, píše Ivan Mikloš. Ruskí občania majú vplyv na to, čo sa deje, a ich pokračujúca vysoká podpora Vladimira Putina aj po tom, ako rozpútal konflikt, dáva režimu politickú legitimitu, dodáva bývalý minister financií.

Oficiálne výsledky ruskej ekonomiky sú prikrášlené a nafúknuté výdavkami na vojnu, ktoré nezlepšujú životy ľudí, vyplýva to z analýzy ruského ekonóma Vladimira Milova, ktorú vo svojom komentári rozoberá Ivan Mikloš. Viaceré odvetvia podľa analýzy trpia – výroba áut sa prepadla o 77 %, lokomotív o 20 – 30 % a práčiek o 58 %.

Brexit mal byť nástrojom pozitívnej divergencie, naštartovania rastu a odpútania sa od stagnujúcej Európy, píše Ivan Mikloš. Zatiaľ sa však zdá, že Británia zažíva a bude zažívať skôr negatívnu konvergenciu. „Smerom k talianskej politickej nestabilite a rastovej stagnácii, ku škandinávskemu daňovému zaťaženiu a eurovej menovej parite.“

Svetová ekonomika zažíva zásadné a dlhodobé zmeny, ktoré presahujú bežný hospodársky cyklus, píše Ivan Mikloš. Upozorňuje na názory ekonóma Mohameda El-Eriana, ktorý sa prihovára za schopnosť poučiť sa z neúspechov, pripraviť si viacero možností a pružne reagovať na zmeny.

Zrejme sa potvrdzuje, že Rusom imperiálne výboje ich vodcu neprekážajú, ani keď sú neúspešné, barbarské a nákladné aj pre nich samých, píše Ivan Mikloš. „Jediné, čo môže podporu vodcu trvalejšie znižovať, je zníženie ekonomickej a sociálnej úrovne. A tu zatiaľ fakty ukazujú, že pokles ruskej ekonomiky je napriek sankciám menší, ako sa predpokladalo.“

Čína svoj rastový model do značnej miery vyčerpala, píše Ivan Mikloš s tým, že udržateľný rast závisí od množstva ľudí, kapitálu a od efektívneho spôsobu využitia ľudí a kapitálu. „To je hlavný dôvod, prečo sa dá pochybovať o reálnosti čínskych ambícií dosahovať v budúcom desaťročí ekonomický rast 5 % ročne.“

Nemecko má problém s prílišnou ekonomickou závislosťou od Číny, píše Ivan Mikloš. Tak ako malo celé desaťročia krátkozraký a naivný vzťah k Rusku, keď profitovalo zo závislosti od ruského plynu a ropy, teraz ho má aj k Číne, ktorá je rovnako alebo aj viac riziková, hovorí bývalý slovenský minister financií.

Krátky politický príbeh bývalej britskej premiérky Liz Trussovej je poučením aj pre Slovensko, píše Ivan Mikloš. „Tak ako stráca Taliansko a Británia rastovú dynamiku voči Nemecku či USA, rovnako ju stráca aj Slovensko voči svojim porovnateľným ekonomikám,“ dodáva.

Nepochybujem, že naratív vždy ruského Krymu žije v mysliach mnohých ľudí na svete vrátane Slovenska aj dnes, píše Ivan Mikloš. „Táto téma je stále aktuálna aj preto, že vedie mnohých, aj vplyvných ľudí k tomu, že sú ochotní pripustiť, že Ukrajina by sa mohla či mala v mene mieru a dohody s Ruskom Krymu vzdať.“

Hrdinský odpor Ukrajiny proti ruskej presile nám podľa historika Snydera pripomína, že demokracia nie je o akceptovaní zjavného verdiktu histórie, je o tvorbe histórie, píše Ivan Mikloš. Zároveň nám ukazuje, že demokracia je aj o „ľudskom riziku a ľudských princípoch“, pričom víťazstvo Ukrajiny môže dať demokracii nový život a svieži vietor.

Historik Timothy Snyder už v roku 2018 napísal, že ruský vpád na Ukrajinu v roku 2014 bol pre EÚ a USA testom, či sú schopní rozlíšiť realitu od fikcie, píše Ivan Mikloš. A pripomína, že jeho záver bol už vtedy jasný a neradostný: „V tomto teste EÚ a USA prepadli.“

Západ a Ukrajina by mali začať riešiť, aby sa miliardy na obnovu krajiny využili efektívne a vo verejnom záujme, píše Ivan Mikloš. Aj keď vzhľadom na prebiehajúcu vojnu sa to môže zdať predčasné, bez koordinácie a kontroly použitia zdrojov sa podľa neho medzi Ukrajinou a Západom nevybuduje dôvera.

Kde vziať peniaze na obnovu vojnou zničenej Ukrajiny? pýta sa Ivan Mikloš. Hlavným zdrojom musia byť podľa neho vojnové reparácie Ruska, ktoré rozpútalo vojnu voči Ukrajine. „Problém je, že Rusko by najskôr muselo vojnu prehrať, pričom platí, že totálna prehra je nereálna, pretože Rusko je jadrová veľmoc a zároveň diktatúra.“

Ekonomická a vojenská sila Ruska je oproti západným krajinám, ktoré podporujú Ukrajinu, zanedbateľná, píše Ivan Mikloš. Sankcie podľa neho fungujú, ale ich efekt odďaľujú ruské príjmy z predaja ropy a plynu. Ak Európa vydrží nasledujúce ťažké mesiace, môže to byť posledná Putinova zima, myslí si Mikloš.

Svet čelí vysokej inflácii a pred zimou stojí pred vážnou energetickou krízou, píše Ivan Mikloš. Pripomína, že sú aj ľudia, ktorí tvrdia, že ide len o malú časť problému, ktorému bude musieť svet čeliť. Patrí medzi nich ekonóm Nouriel Roubini, ktorý už predvídal finančnú krízu aj to, že bude mať globálny rozmer.

Spomedzi 27 krajín EÚ je Slovensko najmenej žičlivé k urýchleniu rozširovania Únie vrátane Ukrajiny, píše Ivan Mikloš. Pripomína, že kým v rámci celej EÚ je za 58 % a proti 36 % ľudí, u nás je za 36 % a proti 55 % ľudí.

V novej ére globalizácie je dôležitejšia odolnosť – firmy posilňujú skladové zásoby, poisťujú si záložných dodávateľov a pri presune výroby viac berú do úvahy vzdialenosť, píše Ivan Mikloš o hlavnej téme týždenníka Economist.