Menej slobody spravidla znamená aj menej prosperity a prejavuje sa to už aj v Číne, píše Ivan Mikloš. Zlomovým momentom bola nevydarená politika nulovej tolerancie covidu, po ktorej sa obmedzovanie slobody neskončilo. Ľudia a firmy na to reagujú šetrením, čo spomaľuje hospodársky rast.

Existujú vážne dôvody na obavy o vývoj konkurencieschopnosti Nemecka, píše Ivan Mikloš. Situácia nie je taká zložitá ako pred takmer štvrťstoročím, ale pre slovenskú povolebnú politiku to znamená ďalšiu dodatočnú výzvu.

S ekonomickým rozvojom nemusí prísť automaticky rozšírenie liberálnej demokracie, keď pribudnú nové dôvody neistoty, píše Ivan Mikloš. Táto neistota môže pritom byť aj domnelá, vytvorená bezohľadnou propagandou, ako je to v Rusku.

Čo sú hlavné príčiny krízy demokratického kapitalizmu? pýta sa Ivan Mikloš. Podľa niektorých zahraničných komentátorov hlavnú vinu za nárast nerovnosti a neistoty nesie pravicová ideológia neoliberalizmu. Mikloš tvrdí, že na našu chorobu sa terapia založená na zvyšovaní miery zdanenia a prerozdeľovania nehodí.

Z reakcie Rusov na Prigožinovu vzburu je zrejmé, že Putin nie je taký populárny, ako ukazujú prieskumy, píše Ivan Mikloš. Diktátori potrebujú podľa neho vyvolávať strach, ale ten sa zmení na výsmech, keď sa ukáže ich slabosť.

Európa je stále globálne atraktívna a to je možno práve kameň úrazu, píše Ivan Mikloš. Veľké bohatstvo naakumulované v minulosti a stále silná globálna atraktivita vedú k absencii pocitu ohrozenia a k nedostatočnému úsiliu prekonať klesajúce trendy v ekonomickej dynamike a konkurencieschopnosti.

Sankcie fungujú síce pomalšie, ale budú mať omnoho hlbší strednodobý a dlhodobý negatívny vplyv na ruskú ekonomiku, píše Ivan Mikloš. Ukazujú to nielen analýzy nezávislých expertov, ale aj oficiálne ruské dáta.

Podpora Ruska vo svete aj na Slovensku sa od invázie na Ukrajinu výrazne znížila, píše Ivan Mikloš na základe globálneho prieskumu Gallupovho ústavu. S Ruskom vo svete nesúhlasí 57 percent ľudí, kým v roku 2020 to bolo len 36 percent.

Na Ukrajine sa hrá o čas a Putin ho má viac, píše Ivan Mikloš. Rusko sa spolieha na vyčerpanie ľudských zdrojov na Ukrajine, na voľby v USA, na únavu voličov na Západe a na narastanie ekonomických nákladov finančnej a vojenskej pomoci. Jediným riešením je však jej zvýšenie a urýchlenie.

Americká vláda sa chce riadiť novou ekonomickou doktrínou, ktorá reaguje na čiastočnú stratu priemyslu v USA a vzostup Číny, píše Ivan Mikloš. Program postavený na masívnych investíciách má podľa neho slabiny – napríklad dotácie ohrozujú európskych partnerov a zvyšujú výdavky štátneho rozpočtu.

Putinovmu Rusku chýba líderstvo a to spôsobuje rýchle narastanie nespokojnosti v dvoch protichodných táboroch ruských elít, píše Ivan Mikloš. To je niečo, čo síce prieskumy verejnej mienky nezachytávajú, no môže to zohrať veľmi dôležitú úlohu v budúcom priebehu vojny.

Fiškálny populizmus nie je len slovenský problém, píše Ivan Mikloš. Tento fenomén je rozšírený na celom svete a špeciálne v rozvinutých krajinách EÚ, v USA, Japonsku, ale aj v Číne. A intenzita tohto problému narastá čoraz rýchlejšie.

Toto nie je len vojna Putina a jeho režimu, píše Ivan Mikloš vo svojej pravidelnej rubrike a podopiera to výsledkami prieskumu verejnej mienky nezávislého centra Levada. Podľa nich po začatí vojny stúpla popularita Putina aj podpora vojne a na vysokej úrovni sú doteraz. Pri takomto vývoji nemá Putin žiadny dôvod ustúpiť a nepokračovať v zločinnej vojne.

Čína od roku 2035 nebude vyrábať ani dovážať autá so spaľovacími motormi, dala si teda rovnaký záväzok ako EÚ, píše Ivan Mikloš. Rovnakou cestou sa vybrali aj USA. Slovensko na automobilovú revolúciu doplatí vtedy, ak „naše“ automobilky nezvládnu elektrifikáciu. „Alebo ak ju síce zvládnu, ale nie na Slovensku“.

Napriek rozšírenej predstave o slabnúcom postavení USA vo svetovej ekonomike sa deje presný opak, píše Ivan Mikloš. V porovnaní s inými bohatými štátmi sa v USA prudšie zvýšili napríklad reálne príjmy, hodnota veľkých firiem aj počty pracovníkov a zlepšilo sa vzdelanie.

Zmrazenie a zablokovanie devízových rezerv Ruska by spolu s vyčerpaním Fondu národného blahobytu znamenalo, že ešte v tomto roku ruské verejné financie skolabujú, píše Ivan Mikloš. Kremeľ si bude musieť vybrať medzi inflačným tlačením peňazí alebo krutými rozpočtovými škrtmi, čo by znamenalo nemožnosť ďalšieho financovania vojny alebo zásadné negatívne následky pre obyvateľstvo.

Na trhoch aj po krachoch bánk v USA a Švajčiarsku prevláda optimizmus a nie je dôvod na paniku, píše Ivan Mikloš. No je tu jedno ale. Situácia pripomína liečbu choroby len zvyšovaním liekov proti bolesti. Čistenie trhov je nedostatočné a je také aj vinou neustáleho rastu záchranárskych akcií vlád a centrálnych bánk.

Rusko do konca februára vytvorilo takmer 90 % celoročného deficitu, píše Ivan Mikloš. Ministerstvo financií potvrdilo, že za prvé dva mesiace roka boli verejné príjmy medziročne nižšie o 25 % a verejné výdavky vzrástli o 52 %.

Macron sa rozhodol správne, keď dôchodkovú reformu pretlačil napriek silnému odporu verejnosti aj bez hlasovania v parlamente, píše Ivan Mikloš. „Ak by vláda Mikuláša Dzurindu ustupovala tlaku odborov či štrajkujúcim železničiarom, tak by sa žiadne reformy neurobili a Slovensko by na tom bolo dnes omnoho horšie.“

Americká vláda svojou reakciou na krach banky SVB v zásade upokojila trhy, ale všetky problémy nevyriešila, píše Ivan Mikloš. Ak bude výsledkom pomalší rast úrokových sadzieb, ohrozí to úspešnosť boja s infláciou a záchrana bánk znamená posilňovanie morálneho hazardu, upozorňuje.