Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Téma: Bývanie

Mesto Nitra finišuje s prípravou výstavby 220 nájomných bytov na Tehelnej ulici v mestskej časti Čermáň. Predpokladaný termín začiatku výstavby je prvá polovica roku 2021, projekt už prešiel posudzovaním vplyvov na životné prostredie EIA.

Byty budú v ôsmich štvorpodlažných domoch s ustúpeným piatym podlažím. Väčšina bytových jednotiek bude dvojizbových s priemernou podlahovou plochou 51,6 metra štvorcového. K dispozícii budú aj jednoizbové a trojizbové byty.

Súčasťou diela je aj technická infraštruktúra, všetky inžinierske siete, komunikácie vrátane verejného osvetlenia, parkovacích odstavných plôch a sadových úprav.

„Ak chceme v Nitre udržať mladých, potrebujeme im zabezpečiť dostupné bývanie. Počet 220 bytov v jednom projekte je najväčšia porcia nájomných bytových jednotiek v histórii nášho mesta. Nitra však takýchto bytov potrebuje omnoho viac. Preto v našom snažení pokračujeme a hľadáme ďalšie možnosti a lokality,“ povedal primátor Marek Hattas. (tasr)

Analytik NBS: Predpokladám, že rast cien nehnuteľností bude pokračovať, hoci možno slabším tempom ako posledné roky

Foto N - Marianna Onuferová
Foto N – Marianna Onuferová

Medziročné tempo rastu cien nehnuteľností sa u nás posledný rok a pol hýbalo okolo 8 % s prípadnou odchýlkou o dva percentuálne body, druhý štvrťrok bol nadpriemerný. Analytik NBS Roman Vrbovský si nemyslí, že nadpriemerným tempom bude rast pokračovať, očakáva, že sa vráti k trendu za posledný rok a pol.

Výstavbu štátnych nájomných bytov by mal koordinovať samostatný úrad alebo splnomocnenec vlády, povedal predseda parlamentu Boris Kollár. O zriadení úradu či postu splnomocnenca podľa neho už rokuje s premiérom aj s koaličnými partnermi.

Post by mal zastávať bývalý bankár, jeho meno Kollár nepovedal.

Nájomné bývanie sa má uskutočňovať prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania, podpory privátneho sektora a avizovanej výstavby štátnych bytov, pripomenul Kollár. Nový splnomocnenec by podľa Kollára mal koordinovať výstavbu tohto druhu bývania.

„Budú do toho priamo zasahovať ministerstvá dopravy, financií, vláda. Bude musieť koordinovať stavebný zákon a ďalších veľa vecí. Už máme aj predstavu, kto by to mal byť. Ide o bývalého bankára, ktorý sa vyzná vo finančných procesoch a nastaveniach a ktorý by mal potlačiť výstavbu dopredu a koordinovať ju. Niekto to musí mať na starosti. Nemôžeme to raz hádzať na predsedu parlamentu, potom na ministra a kadekoho iného,“ ozrejmil Kollár.

Do výstavby nájomných bytov by mali investovať i dôchodkové správcovské spoločnosti, čo si podľa šéfa parlamentu vyžiada zmenu legislatívy. „Aby mohli investovať aj do takéhoto podniku, do takýchto akcií, kde nakúpia štátne nájomné byty. Presunú tam zdroje, výnosnosť bude od jeden a pol percenta do troch percent, to sa ešte ustáli. Sporitelia budú mať garanciu v hodnote bytov,“ dodal. (tasr)

Staršie bratislavské byty predávané cez realitné portály v druhom štvrťroku mierne zdraželi. Rast cien sa týkal všetkých bratislavských okresov, no najviac Starého Mesta, ukázala analýza Bencont Investments.

Slabá ponuka bytov spojená s veľkým dopytom tak, aj napriek obavám z ekonomických dosahov ochorenia COVID-19, podľa Bencont Investments zabránili prepadu cien.

Zo štatistickej vzorky 1000 bytov vyplýva, že priemerná jednotková cena bytov na sekundárnom trhu v Bratislave dosiahla počas druhého štvrťroka 2020 2 783 €/m². Medziročne sa tak ide o nárast 5,5 %.

Najprudší rast zaznamenali byty v Starom Meste, kde sa oproti minulému roku ponúkali nehnuteľnosti o zhruba 10 % drahšie. Rast cien bytov v Starom Meste bol spôsobený najmä vyššou ponukou novostavieb z druhej ruky, no aj všeobecným zdražovaním, ktoré ťahali rekordné ceny novostavieb v tejto mestskej časti.

V ostatných bratislavských okresoch sa tempo rastu cien spomalilo a pohybovalo sa pod úrovňou 5 % medziročne.

Priemerná absolútna cena bytov na sekundárnom trhu bola 199- tisíc eur, priemerná rozloha dosiahla 70 m². Najväčšie a najdrahšie nehnuteľnosti sa predávali v Starom Meste, kde priemerný byt z druhej ruky pri rozlohe 81 m² stál 298-tisíc eur.

V okrese Bratislava III, kde ponuku bytov tvorí predovšetkým Nové Mesto a Rača, boli v ponuke byty s priemernou rozlohou 75 m² a absolútnou cenou 216-tisíc eur.  Zvyšné tri bratislavské okresy sa vyznačovali podobnou ponukou bytov s priemernou rozlohou 64-66 m² a priemernou absolútnou cenou 160- až 165-tisíc eur.

Pri porovnaní jednotkovej ceny bytov z druhej ruky a novostavieb ponúkaných developermi bol zaznamenaný rastúci rozdiel v cene na m². Kým priemerná cena za meter štvorcový pri bytoch ponúkaných z druhej ruky bola 2 783 €/m², pri novostavbách sa toto číslo vyšplhalo už na 3 528 €/m².

Štandardne sa cenový rozdiel medzi bytmi z druhej ruky a novostavbami drží na úrovni 300-400 €/m². Za posledný rok však Bencont eviduje jeho zvýšenie na aktuálnych 745 €.

Nárast tohto rozdielu má podľa analýzy spoločnosti dve hlavné príčiny. Prvou príčinou je obmedzená výstavba novostavieb. Developeri kvôli zdĺhavému a administratívne náročnému procesu nestíhajú na trh dodávať také množstvo projektov, ako si to kupujúci vyžadujú. Dôsledkom dopytu prevyšujúceho ponuku je cenový rast, ktorý sledujeme posledné 2-3 roky.

Druhou je skladba ponuky bytov. Zásoba starších bytov je vyššia než novostavieb, keďže tempo výstavby je nižšie, než to z rokov 1960-1990 (v priemere 4 000 bytov ročne oproti 2 300 bytom ročne za posledných 10 rokov). Aj keď do ponuky sa z tejto zásoby dostane len zlomok, vysoká zásoba vyrovnáva ponuku medzi jednotlivými mestskými časťami v Bratislave. Ponuka bytov z druhej ruky je tak z hľadiska lokality rôznorodejšia a kupujúcim ponúka možnosť výberu lacných bytov v okrajových častiach ako aj drahších bytov v centre mesta.

V prípade ponuky novostavieb však táto skutočnosť prestáva platiť. Dôsledkom nízkeho počtu stavebných povolení sa štartovacie byty pre mladých takmer úplne vytratili z ponuky a stredná kategória bytov je obmedzená na niekoľko lokalít. Ponuku novostavieb tak v zvýšenej miere tvoria byty v lepších lokalitách a s vyšším štandardom, ktoré sú prirodzene drahšie. Priemerná cena novostavieb preto rástla rýchlejším tempom než cena bytov z druhej ruky.

Mestám a obciam štát doteraz priznal na obstaranie nájomných bytov dotáciu v celkovej výške 8,9 milióna eur. Uzavretých bolo zatiaľ 33 zmlúv, uviedlo ministerstvo dopravy a výstavby.

Rezort poskytuje dotácie podľa zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, na obstaranie nájomných bytov na účel sociálneho bývania, obstaranie technickej vybavenosti k nájomným bytom a na odstránenie systémovej poruchy bytového domu.

K dnešnému dňu bolo podľa údajov ministerstva pre mestá a obce na obstaranie nájomných bytov uzavretých 33 zmlúv s celkovou výškou priznanej dotácie 8,9 milióna eur a 24 zmlúv o poskytnutí dotácie na účel obstarania technickej vybavenosti k nájomným bytom. „K dvanástim žiadostiam o poskytnutie podpory na obstaranie nájomných bytov a jedenástim žiadostiam o poskytnutie podpory na obstaranie technickej vybavenosti ešte prebieha proces schvaľovania návrhov zmlúv a k zvyšným žiadostiam ešte prebieha proces posudzovania a spracovávania návrhov zmlúv,“ dodal rezort dopravy.

V roku 2020 bolo na okresné úrady v sídle kraja predložených 174 žiadostí s celkovou požadovanou dotáciou vo výške 30,8 milióna eur. Z toho dve žiadosti s celkovou požadovanou výškou dotácie 247 400 eur boli stornované žiadateľom, následne boli tieto dve žiadosti opätovne predložené úradu. Predložených tak bolo 172 žiadostí s požadovanou dotáciou 30,5 milióna eur.

Z týchto žiadostí bolo 71 na obstaranie 1423 nájomných bytov s požadovanou výškou dotácie 25,8 milióna eur, 57 žiadostí na obstaranie technickej vybavenosti k 1216 nájomným bytom s požadovanou výškou dotácie 2,5 milióna eur a 44 žiadostí na odstránenie systémových porúch bytových domov s celkovo 1857 bytovými jednotkami s požadovanou výškou dotácie 2,2 milióna eur.

Úrad posúdil 153 žiadostí ako vyhovujúcich. Boli ministerstvu predložené s celkovým objemom požadovanej dotácie vo výške 26,9 milióna eur. Z nich bolo 63 žiadostí na obstaranie 1237 nájomných bytov s požadovanou výškou dotácie 22,9 milióna eur, 51 žiadostí na obstaranie technickej vybavenosti k 1046 nájomným bytom s požadovanou výškou dotácie 2,1 milióna eur a 39 žiadostí na odstránenie systémových porúch bytových domov s celkovo 1469 bytovými jednotkami s požadovanou výškou dotácie 1,9 milióna eur. (tasr)

Záujem o nehnuteľnosti sa môže v najbližšom období znížiť z dôvodu dosahu krízy na realitný trh, ktorý reaguje oneskorene, myslí si analytička Poštovej banky Jana Glasová. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka bude rast cien bývania pravdepodobne pokračovať, ale dynamika rastu bude výrazne nižšia.

Údaje zverejnené Národnou bankou Slovenska poukazujú na to, že priemerná cena bývania v 2. kvartáli tohto roka dosiahla hodnotu 1731 eur za štvorcový meter (m2) a medzikvartálne tak vzrástla o 60 eur. Medziročný nárast cien bývania bol 11,2 %.

Analytici sa zhodli na tom, že príčinou nerovnakého vývoja realitného trhu a ostatných makroekonomických ukazovateľov môže byť aj to, že dopyt po vlastnom bývaní vytvárajú predovšetkým lepšie zarábajúci spotrebitelia, ktorí koronakrízu nemuseli až tak pocítiť. Podľa Horňáka významnú rolu pri raste cien bývania zohráva aj pomerne dobrá dostupnosť úverov na bývanie, čo spolu s nedostatkom voľných bytov a domov tlačí ceny nahor.

Analytici však upozornili na fakt, že dostupnosť bývania je ovplyvnená nielen rastom cien nehnuteľností, ale aj nárastom miezd (priemerné mzdy však v súčasnosti zaznamenávajú podľa Glasovej pokles, pozn. TASR).

„Približne od roku 2011 rástli hrubé disponibilné príjmy rýchlejším tempom (vzhľadom na úroveň v roku 2005) než cena bývania za m2,“ ozrejmil Horňák s tým, že ak sa hypoteticky zachová výška disponibilného príjmu v 2. kvartáli tohto roka na úrovni 2. štvrťroka 2019, tak sa nárast cien nehnuteľností oproti základnému obdobiu vyrovná nárastu hrubého disponibilného príjmu – zmaže sa pozitívna medzera získaná za deväť rokov.

„Negatívny vývoj sa týkal aj trhu práce, na ktorom dochádzalo k nárastu nezamestnanosti, čo taktiež obmedzilo možnosti ľudí kupovať nehnuteľnosti,“ upozornila Glasová. Realitný trh podľa nej nekorešpondoval s makroekonomickým vývojom preto, lebo ceny nehnuteľností ešte dobiehali dôsledky priaznivého ekonomického vývoja spred pandémie, keď bol záujem ľudí o kúpu nehnuteľnosti vysoký. „A tí, ktorí riešenie nového bývania po vypuknutí pandémie odložili na neskôr, sa k tomu po návrate do normálneho života vrátili,“ dodala Glasová. (tasr)

Úrad pre verejné obstarávanie pripravuje so ZMOS-om zjednodušenie zákona o verejnom obstarávaní. Cieľom je aj uľahčiť samosprávam výstavbu nájomných bytov, povedal predseda úradu Miroslav Hlivák.

Nemá však ísť o skratky, ale o systémové riešenie v súlade s európskym právom, dodal.

„Môžem oznámiť, že sme vytvorili pracovnú skupinu, ktorá navrhne také úpravy v zákone, aby mestá a obce stavali nájomné byty tak, aby neboli šité na mieru, aby nedošlo k porušeniu zákona, aby sa naozaj o výstavbu týchto bytov mohlo reálne súťažiť,“ povedal Hlivák po rokovaní so šéfom ZMOS-u Branislavom Trégerom.

Výstavba nájomných bytov nie je podľa Hliváka pre ÚVO novou témou a úrad už niekoľko rokov pracuje na tom, aby samosprávy neporušovali zákon. „Žiaľ, to nám však nepomáha, o čom svedčia početné rozhodnutia, kde boli preukázané porušenie zákona o verejnom obstarávaní,“ povedal Hlivák. Pokuty samosprávam za nesprávne obstarávanie sa vyšplhali od vlaňajšieho roka na 720 000 eur.

Celé verejné obstarávanie sa podľa Trégera po zapracovaní návrhov samospráv zjednoduší, čo je v nasledujúcich rokoch potrebné na vyčerpanie európskych financií. Obstarávanie však bude viac kontrolované.

„Ak niečo zjednodušujeme, tak akcent sa bude klásť aj na kontrolu,“ upozornil Tréger. Hlivák dodal, že jedným zo spôsobov, ako zrýchliť verejné obstarávanie, je jeho centralizácia napríklad na úrovni VÚC, kde by sa vysúťažili viaceré stavebné firmy, z ktorých by si obce potom vyberali. Pripraviť by sa mohol aj katalóg projektov nájomných bytov.

Podľa šéfa ÚVO však nie je verejné obstarávanie dôvodom predlžovania výstavby nájomných bytov. Upozornil napríklad na rozdrobenosť vlastníctva pozemkov. (tasr)

Ministerstvo dopravy a výstavby chce zvýšiť limity úverov poskytovaných zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Vyplýva to z návrhu zmeny zákona, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Zo štátneho fondu je možné v určitých prípadoch poskytnúť úver až do 100 % obstarávacej ceny s lehotou splatnosti do 40 rokov. Súčasná legislatíva však stanovuje maximálny limit výšky úveru na byt, na štvorcový meter (m2) podlahovej plochy bytu alebo na m2 zatepľovanej plochy.

Rezort navrhuje pre fyzické osoby zvýšiť limit úveru na byt z 90 000 eur na 120 000 eur. Pri obstarávaní nájomného bytu obcou, vyšším územným celkom alebo neziskovou organizáciou navrhuje rezort zmeniť limit 90 000 eur na byt na 1350 eur za m2 podlahovej plochy bytu. Ak nájomný byt obstaráva iná právnická osoba, limit by mohol byť 1300 eur na m2.

Pri zateplení bytovej budovy alebo zariadenia sociálnych služieb chce rezort takisto zvýšiť limit zo 100 eur na m2 zatepľovanej plochy na 150 eur za m2 podlahovej plochy. Na účel výstavby zariadenia sociálnych služieb rezort navrhuje zvýšiť limit úveru zo 760 eur na 1200 eur za m2 podlahovej plochy obytnej miestnosti. Pri modernizácii takéhoto zariadenia sa navrhuje zvýšenie limitu úveru z 500 na 800 eur za m2.

Rezort navrhuje tiež vypustiť ustanovenie určujúce maximálnu výšku sumy odpustenej časti úveru (6000 eur) pre mladomanželov poskytnutého na obstaranie bytu staršieho ako tri roky.

„Navrhovanou úpravou však nie je dotknutá možnosť odpustenia časti úveru pri narodení dieťaťa určená vo výške 2000 eur na každé dieťa, ktoré žije so žiadateľom v spoločnej domácnosti a dožilo sa jedného roku veku, rovnako ako u všetkých okruhov žiadateľov, ktorými sú fyzické osoby,“ dodali v materiáli. (tasr)

Na určenie výšky dotácie na výstavbu nájomných bytov by sa mohli stanoviť dve pásma. Dotácia by mohla byť vo výške 40 % z obstarávacích nákladov, ak priemerná podlahová plocha nepresahuje 52 štvorcových metrov, a 35 % z obstarávacích nákladov, ak je od 52 do 60 m2.

Vyplýva to z návrhu zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní z dielne ministerstva dopravy a výstavby, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

V prípade výstavby nájomných bytov nižšieho štandardu navrhuje rezort stanoviť ďalšie pásmo – dotácia môže byť do výšky 75 % z obstarávacích nákladov bez ohľadu na priemernú podlahovú plochu. Podľa predbežných vyčíslení rezortu si vytvorenie ďalších pásiem môže vyžadovať ďalšie finančné zdroje vo výške jedného milióna eur.

Rezort si od novej legislatívy sľubuje zjednodušenie pravidiel, čo znamená zvýšenie poskytovanej dotácie. Nový zákon by okrem iného mal ošetriť aj výklad niektorých pojmov. Môžu sa zmeniť napríklad „oprávnené náklady“ na „obstarávacie náklady“.

Vďaka novému zákonu by sa mali rozšíriť aj možnosti poskytovania dotácie na obstaranie nájomného bytu nadstavbou alebo prístavbou ďalšej budovy na bývanie. Zo zákona sa zároveň môže vypustiť podmienka, na základe ktorej museli žiadatelia obstarávať minimálne štyri nájomné byty, ak ich nadstavovali, pristavovali alebo vznikli stavebnou úpravou existujúcej budovy.

Mohla by sa zmeniť i definícia kúpy nájomného bytu – žiadatelia by mohli obstarať nájomný byt aj od druhého, respektíve neskoršieho vlastníka bytu. Takto by sa mohli na nájomné byty zmeniť nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby. Naďalej to však budú musieť byť novostavby, ktoré boli stavebným úradom dané do užívania menej ako tri roky pred podaním žiadosti.

Z legislatívy rezort navrhuje vypustiť povinnosť vypracovať a predložiť záverečné technicko-ekonomické hodnotenie stavby. Tvrdí, že táto povinnosť v praxi stratila svoje opodstatnenie.

Zákon však môže priniesť aj nové povinnosti. Na rozšírenie možností výstavby nájomných bytov aj nadstavbou by chcel rezort zaviesť povinnosť, aby všetky technické zariadenia budovy boli vymenené najviac päť rokov pred podaním žiadosti alebo aby boli vymenené počas realizácie stavebných úprav.

Nový zákon by mohol začať platiť od 1. januára budúceho roka. Pre žiadosti podané od 1. januára 2023 by mohla pribudnúť ďalšia podmienka poskytnutia dotácie – minimálne 10 % z celkového počtu obstarávaných nájomných bytov bude musieť byť vhodných pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. (tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať