Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Téma: Cestovný ruch

Tento rok na exotickú dovolenku odletelo zatiaľ asi 30-tisíc ľudí zo Slovenska, informoval prezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií Roman Berkes. Najviac cestovali do Spojených arabských emirátov, na Maldivy, Zanzibar, do Dominikánskej republiky a Egypta.

Cestovanie cez cestovné kancelárie je podľa Berkesa momentálne najbezpečnejšou formou cestovania. Skonštatoval, že podľa zverejnených štatistík bolo od januára až doteraz na Slovensko importovaných 35 prípadov, z toho tri prípady z krajín, ktoré nie sú bežnou dovolenkovou destináciou, ako je Kolumbia, Saudská Arábia či Alžírsko, a do týchto krajín Slováci necestovali s cestovkami. „V prepočte tieto čísla predstavujú 0,001 %, čo je hlboko pod slovenským priemerom,“ zdôraznil.

Podotkol, že cestovné kancelárie robia množstvo krokov a opatrení pre to, aby cestovanie bolo bezpečné a zodpovedné. Organizujú napríklad vlastné chartre formou priamych letov zo Slovenska, na palubách lietadiel sú prítomní len otestovaní cestujúci. Vyberajú tiež destinácie, hotely a rezorty, ktoré považujú za bezpečné a vedia, že sa v nich dodržiavajú hygienické opatrenia. Zároveň osobne navštevujú destinácie a hotely a overujú, že dodržiavajú opatrenia.

Cestovné kancelárie sa svojou činnosťou prispôsobujú pandemickej situácii a v poslednom období organizujú minimum charterových, teda vlastných letov. Posledné prílety klientov slovenských cestovných kancelárií do Bratislavy boli 8. marca z Dominikánskej republiky a 7. marca z destinácie Maldivy a Dubaj.

„Ako v predchádzajúcich príletoch, tak aj v tých ostatných sa klienti riadili prijatými opatreniami a podrobili sa kontrole,“ dodal Berkes s tým, že Slovensko opúšťali s negatívnym PCR alebo antigénovým testom, nie starším ako 48 hodín.

Priblížil, že v Dominikánskej republike boli klienti testovaní PCR testami pred odletom do vlasti. Pred návratom na Slovensko bolo povinnosťou každého cestujúceho vyplniť najmenej 24 hodín pred odletom on-line formulár na stránke ministerstva dopravy. „V prípade nevyplnenia formulára hrozilo cestujúcemu nepripustenie k odletu,“ pripomenul Berkes. Pred návratom späť bolo tiež nutné zaregistrovať sa na stránke korona.gov.sk/ehranica a následne absolvovať povinnú karanténu.

Pri návrate klientov z destinácie Maldivy späť na Slovensko bolo rovnako povinnosťou každého cestujúceho zaregistrovať sa na stránke a následne absolvovať povinnú karanténu. „Na ôsmy deň môžu klienti podstúpiť PCR test, ktorý je zahrnutý v cene zájazdu,“ ozrejmil prezident SACKA.

Poukázal na to, že cestovné kancelárie dokážu efektívne kontrolovať celý priebeh poskytovaných služieb od nástupu do lietadla cez hotelové transfery, až po kontrolu priebehu poskytovania ubytovacích a stravovacích služieb. „Máme menné zoznamy klientov a máme prehľad o pohybe a činnosti klientov cestovných kancelárií. Vieme veľmi efektívne prispievať k informovanosti cestujúcich prostredníctvom našich zástupcov, delegátov priamo v destinácii,“ zdôraznil Berkes.  (tasr)

Výber dane z ubytovania na Liptove vlani klesol o takmer 20 %, uvádza oblastná organizácia cestovného ruchu. Žilinský kraj bol podľa údajov štatistického úradu vlani najmenej postihnutým regiónom, hoci aj tam sa znížil počet návštevníkov a klesli tržby.

„Napriek pandémii nového koronavírusu čísla nie sú najhoršie. Môže za to minuloročná zima, ktorá do marca 2020 bežala v normálnom režime, a tiež relatívne úspešné leto,“ uviedla manažérka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Liptov Katarína Šarafínová.

Vyhliadky na rok 2021 sú však podľa nej oveľa horšie.

Návštevníci na poplatkoch pre samosprávy vlani podľa organizácie zaplatili necelých 1,2 milióna eur, v priemere na jednu noc sa vyberalo 91 centov. Viac než štvrtina celkovej sumy pripadala na Demänovskú dolinu (360-tisíc eur), kým najväčšie mesto Liptovský Mikuláš získalo 217-tisíc eur.

Štatistický úrad vyčíslil, že tržby ubytovacích zariadení vlani na celom Slovensku padli o 46 % a počet návštevníkov o 50 %. V Žilinskom kraji, pod ktorý Liptov spadá, bol však prepad počtu návštevníkov miernejší (-38 %) a tržby klesli približne o štvrtinu. (tasr, e)

V roku 2027 sa podľa CNN plánuje otvorenie prvého vesmírneho hotela. Rotujúce koleso obiehajúce okolo Zeme bude zložené z 24 modulov spojených výťahovými šachtami, postaviť sa ho chystá firma Orbital Assembly Corporation bývalého pilota Johna Blincowa.

Ako bude hotel vyzerať

  • Nákresy naznačujú, že interiér sa nebude líšiť od luxusného hotela na Zemi, ale bude mať pekné nepozemské výhľady.
  • Keď mali pôvodné návrhy pred pár rokmi premiéru, hlavný dizajnér Orbital Assembly Corporation Tim Alatorre povedal, že estetika hotela bola priamou reakciou na film Stanleyho Kubricka „2001: Vesmírna odysea“. Snímku však označil za „takmer plán, čo nerobiť“.
  • Kým klasický film podľa Alatorreho zdôrazňoval rozdiel medzi technikou a ľudstvom, a stanice či lode vytvoril ako sterilné a mimozemské, hotel chce preniesť zo Zeme atmosféru príjemných apartmánov, elegantných barov a reštaurácií. Hostia si majú užívať normálne postele a sprchy.
  • V hotelovej reštaurácii sa však plánuje servírovať tradičné „vesmírne jedlo“ ako napríklad zmrzlina pre astronautov. V ponuke budú rekreačné aktivity umožnené zníženou gravitáciou či stavom beztiaže. Rotujúce koleso vytvorí simulovanú gravitáciu – čím bližšie k vonkajšej strane, tým vyššiu.
  • Pôvodný názov hotela Stanica Von Braun zmenili, keďže raketový konštruktér Wernher von Braun bol zapojený aj do nacistického raketového programu. Nový názov je Stanica Voyager.
  • Cena pobytu zatiaľ nie je známa, no dá sa očakávať, že bude pomerne vysoká. Napríklad Virgin Galactic plánuje cestujúcim za suborbitálny let účtovať 250-tisíc dolárov.

Vesmírna turistika sa stáva čoraz atraktívnejšou témou a existuje niekoľko spoločností, ktoré sa o ňu snažia – od Virgin Galactic po SpaceX Elona Muska. (čtk, cnn)

Vizualizácia - Orbital Assembly Corporation / FB
Vizualizácia – Orbital Assembly Corporation / FB

Štrbské Pleso bolo plné len cez víkend. Podnikatelia z takej návštevnosti nemajú nič a zúfalo čakajú na pomoc

Štrbské Pleso, obľúbená promenáda bola v pondelok na jarné prázdniny nezvyčajne prázdna. Foto – Soňa Mäkká
Štrbské Pleso, obľúbená promenáda bola v pondelok na jarné prázdniny nezvyčajne prázdna. Foto – Soňa Mäkká

Štrbské Pleso bolo plné len cez víkend, podnikatelia z takej návštevnosti nemajú nič a zúfalo čakajú na pomoc. Hoci chodí do Vysokých Tatier v niektoré dni dosť návštevníkov, podnikatelia sú frustrovaní, rezervy sa im minuli a štátna pomoc všetko nepokryje.

Týždeň v európskej ekonomike: Čo vieme o očkovacích pasoch? Prídu možno v lete, budú digitálne a nie od Google či Apple

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike od Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ smeruje k vakcinačným pasom, nejasnosti však ostávajú.
  • Systematické zneužívanie poľnohospodárskych subvencií v strednej a východnej Európe.
  • Zelená premena čaká aj profesionálny šport.

Na podporu cestovnému ruchu a gastropriemyslu bude minister dopravy Andrej Doležal pýtať na koaličnej rade ďalších 179 miliónov eur. Uviedol to po rokovaní vlády s tým, že peniaze by mali ísť pravdepodobne zo štátneho rozpočtu.

„Momentálne vyplácame žiadosti z 20. januára,“ uviedol minister s tým, že predošlé žiadosti považuje za vybavené s výnimkou tých, ktoré neboli kompletné alebo správne podané. „Myslíme si, že schéma funguje, my máme úplne iný problém. V čase, keď sme schému pripravovali – koncom leta – tak ten predpoklad bol taký, že trh sa spamätáva a zimná sezóna bude,“ podotkol.

Vtedy sa podľa neho odhadovalo, že do konca tohto roka bude Slovensko teoreticky potrebovať 100 miliónov eur. To sa v súčasnosti ukazuje ako nedostatočné množstvo peňazí na pomoc cestovnému ruchu a nebude to stačiť ani na vyplatenie pomoci za kalendárny rok 2020.

Na pondelkovej koaličnej rade sa Doležal nedostal na rad so žiadosťou o zvýšenie schémy pomoci cestovnému ruchu a v utorok koaličná rada nebola. „Je legitímne na stole téma, že potrebujeme zvýšiť objem pomoci, ktorý ide do cestovného ruchu a do gastra. Nehovorím, že budeme meniť schému, hovorím, že tam potrebujeme naliať viac prostriedkov,“ poznamenal Doležal s tým, že sa o zvýšenie bude snažiť na najbližšej koaličnej rade. (tasr)

EK chce predstaviť návrh vakcinačných pasov na uľahčenie cestovania už v letnej turistickej sezóne. Na ich základe budú môcť ľudia zaočkovaní proti covidu-19 bez testov, karantén či ďalších podmienok cestovať v rámci Únie.

Mnoho najmä juhoeurópskych štátov, ktoré sa spoliehajú na návrat turistov, volá po tom, aby EÚ čo najskôr pripravila kritériá na jednotné digitálne osvedčenie.

„Digitálny zelený pas by mal uľahčiť Európanom život. Cieľom je im postupne dať možnosť pohybovať sa po EÚ či za jej hranice – za prácou či turistikou,“ uviedla šéfka EK Ursula vod der Leyenová. Návrh podoby digitálneho dokumentu by mal byť pripravený do niekoľkých týždňov.

Aké sú pozície štátov

Na stranu juhoeurópskych krajín sa v posledných týždňoch prikláňa čoraz viac štátov. Napríklad Rakúsko oznámilo, že očkovacie pasy začne využívať a uznávať bez ohľadu na výsledok spoločnej snahy.

Časť krajín vrátane Nemecka a Francúzska zatiaľ volí opatrnejší prístup. Zdôrazňujú, že vakcinačné certifikáty na cestovanie nesmú diskriminovať ľudí, ktorí sa nemôžu alebo nechcú očkovať proti covidu-19. Pas by podľa nich mohol preukazovať napríklad aj to, kedy a s akým výsledkom bol človek naposledy testovaný.

Kontext

Turizmus tvorí desatinu ekonomickej produkcie EÚ, v prípade krajín na juhu regiónu je to niekedy až pätina. Portugalsko, ktoré v 1. polroku predsedá Únii, sa preto snaží presvedčiť o vakcinačných pasoch a ďalších stimuloch na záchranu odvetvia celú dvadsaťsedmičku. (čtk)

Ministerstvo dopravy chce zvýšiť 100-miliónovú pomoc pre cestovný ruch. Nespresňuje však podrobnosti, návrh plánuje naprv predložiť koalícii.

Hovorca ministra Andreja Doležala tak reagoval na požiadavku Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska, ktorá sa obáva, že tento rok sa počet prenocovaní na Slovensku oproti vlaňajšku ešte viac prepadne.

Asociácia žiadala aj ministerstvo hospodárstva, aby zmenilo svoju schému pomoci s nájmami. Nepozdáva sa jej, že vyplatenie pomoci je podmienené súhlasom prenajímateľa. Ministerstvo Richarda Sulíka reagovalo, že to neplánuje zmeniť, pretože sa tak dohodla koalícia.

Hovorkyňa ministerstva hospodárstva však pripomenula, že diskutujú s ministerstvom financií o takzvanej univerzálnej systémovej pomoci pre všetky koronakrízou postihnuté firmy. (tasr, e)

Košickej botanickej záhrade vlani klesol počet platiacich návštevníkov približne o polovicu oproti roku 2018 a o tretinu oproti roku 2019. Predvlani bola záhrada tri a pol mesiaca zatvorená pre rekonštrukciu, preto aj vtedy zaznamenala pokles.

Botanická záhrada patrí pod Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Vlani bola počas pandémie zavretá najprv na jar a potom nepretržite od polovice októbra.

Aké čísla uviedla botanická záhrada

  • V roku 2018 evidovala 44 300 platiacich návštevníkov, v roku 2019 35 054 a vlani 22 900.
  • V letných mesiacoch minulého roka hlásila viac než dvojnásobnú návštevnosť.
  • Výpadok príjmov medziročne dosiahol 30-tisíc eur a oproti roku 2018 zhruba 66-tisíc eur. (tasr, e)

Cestovný ruch na Slovensku podľa Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska tento rok klesne ešte hlbšie ako vlani. Záujmová organizácia tak reagovala na včerajšie údaje štatistického úradu, podľa ktorých tržby v minulom roku klesli o 46,4 % a prenocovania o 44,7 %. Žiada ďalšiu pomoc od štátu.

Najväčší pokles bol minulý rok pri zahraničných turistoch, ktorých počet prenocovaní klesol o viac ako 62 %, píše asociácia hotelov s odvolaním sa na údaje Štatistického úradu SR. Počet prenocovaní domácich turistov bol nižší o 35 %.

„Opatrenia prijaté v súvislosti s druhou vlnou pandémie, akými sú zatvorené ubytovacie zariadenia, interiéry a exteriéry reštaurácií, bazény či akvaparky, wellnesscentrá, ale i lyžiarske strediská, spôsobujú, že situácia v cestovnom ruchu bude v roku 2021 ešte o niečo horšia, ako to bolo v roku 2020,“ tvrdí asociácia hotelov.

Asociácia odhaduje, že počet prenocovaní v roku 2021 klesne v porovnaní s predvlaňajším rokom o viac ako 8,7 milióna prenocovaní, čo by bol najhorší výsledok za posledných 23 rokov. Vlani ubudlo 7,9 milióna prenocovaní.

Dostatočne rýchla a objemná pre budúcnosť nie je podľa asociácie ani štátna pomoc na sanáciu fixných nákladov reštaurácií a hotelov, ktorú rozbehlo koncom minulého roka ministerstvo dopravy, suma vyčlenená na zmiernenie následkov pandémie vo výške 100 miliónov eur bude podľa doterajších informácií postačovať iba na vyplatenie pomoci za obdobie roka 2020.

„Polovici žiadateľov doteraz nebola pomoc vyplatená. Vláda by mala bezodkladne rozhodnúť o vyčlenení ďalších prostriedkov na pomoc pre cestovný ruch,“ píše asociácia a vyzýva vládu na navýšenie finančnej pomoci pre cestovný ruch, na predĺženie termínu splatenia odložených sociálnych odvodov či na upravenie podmienky vyplácania podpory nájmu tak, aby táto pomoc nebola podmienená súhlasom prenajímateľa.

Počet návštevníkov ubytovaných na Slovensku sa v decembri 2020 medziročne prepadol o 84,3 %. Ubytovacie zariadenia zaregistrovali podľa Štatistického úradu 68,1 tisíca návštevníkov, bol to tretí najhorší mesiac v roku poznačenom pandémiou.

Hostia strávili v decembri 2020, kedy už platil zákaz vychádzania, v ubytovacích zariadeniach celkovo 222,1 tisíca nocí, medziročne sa ich počet znížil o takmer 80 %. V poslednom mesiaci roka 2019 počet návštevníkov prekročil 434-tisíc, v hoteloch, penziónoch a ďalších ubytovacích zariadeniach strávili jeden milión nocí.

Počet hostí ubytovacích zariadení na Slovensku vlani klesol o polovicu na 3,2 milióna, bolo to najmenej od roku 2001, zverejnil Štatistický úrad. Prepad prišiel po rekordnom roku 2019 so 6,4 miliónmi návštevníkov.

Tržby za celý rok boli medziročne nižšie o 46,4 %. Hlbšiemu prepadu podľa úradu zabránili silné mesiace na začiatku roka a oživenie počas leta.

Za celý kalendárny rok 2020 sa v zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku ubytovalo 3,2 milióna návštevníkov, čo bol najhorší výsledok od roku 2001. Rozsiahle obmedzenia cestovania pre covid-19 tak viedli počas roka k rekordnému poklesu celoročnej návštevnosti o 50,1 %. K vysokej miere poklesu prispelo aj to, že predošlý rok 2019 bol rokom rekordných rastov návštevnosti vo všetkých regiónoch Slovenska.

Počet zahraničných návštevníkov klesol medziročne o dve tretiny, na 854-tisíc, čo bol najnižší počet cudzincov ubytovaných v SR od roku 1998. Počet domácich návštevníkov vďaka obmedzeniam cestovania do zahraničia a posilneniu domáceho cestovného ruchu v letných mesiacoch poklesol miernejšie, a to o 40,5 %. Ubytovatelia zaregistrovali 2,4 milióna domácich hostí.

Celkovo strávili hostia v ubytovacích zariadeniach SR 9,8 milióna nocí, čo predstavovalo medziročný pokles o 44,7 %. Jediný ukazovateľ, ktorý zaznamenal nárast v roku 2020, tak bolo zvýšenie priemerného počtu prenocovaní z 2,8 na 3,1 noci.

Najvyšší pokles návštevnosti v roku 2020 zaznamenal Bratislavský kraj, a to o 68,5 %, zostal však tretím najnavštevovanejším regiónom SR. Nasledoval Trenčiansky kraj a Nitriansky kraj s medziročným poklesom návštevníkov vyšším ako 50 %. Najnižší celoročný pokles hostí zaznamenali turisticky najvýznamnejšie kraje Žilinský o 38 % a Prešovský kraj o 40,9 %.

Ako budú vyzerať v lete dovolenky? Cestovky rátajú, že očkovanie bude výhodou, ale nie jedinou podmienkou

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Cestovné kancelárie na Slovensku rátajú, že očkovanie nebude toto leto jedinou podmienkou dovolenky pri mori. Možnosťou zostane aj negatívny test. „Sú ľudia, ktorí sa zaočkovať nemôžu alebo neprídu dovtedy na rad,“ upozorňuje predajca leteniek Pelikán.

Akcie európskych firiem v sektore cestovného ruchu sa prudko posilnili. Podporil ich masívny nárast rezervácií letných dovoleniek v Británii po tom, ako premiér Boris Johnson oznámil plán postupného uvoľňovania pandemických reštrikcií.

Akcie najväčšej európskej cestovky TUI sa posilnili o takmer 7 %, v prípade IAG (matka aerolínií British Airways či Iberia) stúpli o vyše 6 % a Lufthansy o viac ako 4 %.

Firmy v turizme tvrdo zasiahli obmedzenia na spomalenie šírenia koronavírusu. Napríklad britská vláda vyzývala ľudí, aby necestovali do cudziny, a ak to urobili, museli ísť do karantény.

Ako sa prejavil hlad po dovolenkách

Premiér Johnson predstavil plán ukončenia reštrikcií do 21. júna, čo vyvolalo prudké zvýšenie dopytu po dovolenkách. Štvornásobný nárast rezervácií letov z Británie hlásia aerolínie easyJet, v prípade dovolenkových letov až sedemnásobný.

Nemeckej cestovke TUI zo dňa na deň stúpli objednávky o 500 %. Medzi top destinácie rezervácií patria Grécko, Španielsko, Turecko a Portugalsko.

Ako plánuje uvoľňovať Británia:

  • V marci sa majú otvoriť školy, umožní sa stretávanie viacerých ľudí.
  • Zákaz medzinárodného cestovania bude trvať najmenej do 17. mája, presnejší postup chce kabinet zverejniť 12. apríla. S príjazdom britských turistov bez nutnosti karantény však musia súhlasiť aj vlády v cieľových destináciách.
  • Poslednou fázou postupného uvoľňovania má byť 21. jún, keď sa otvoria kluby a povolia sa hromadné akcie. Vláda zdôraznila, že uvoľňovanie sa bude riadiť podľa aktuálnych štatistík, nie kalendárom. (tasr, čtk, bbc)

EÚ plánuje vytvoriť nový systém hodnotenia letov a lietadiel podľa ich uhlíkovej stopy. Lietadlá aj lety by tak mali mať svoju ekoznačku podobnú tým, aké majú televízory či práčky, informuje Welt am Sonntag.

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) podľa informácií týždenníka vypísala výberové konanie na vypracovanie klasifikačného systému. Cieľom projektu je poskytnúť zákazníkom „spoľahlivé, porovnateľné a overiteľné informácie“, ktoré im pomôžu robiť udržateľné rozhodnutia, cituje týždenník dokumenty s informáciami o novom systéme.

Kým však prvé lietadlo alebo letecká spoločnosť dostanú ekologické hodnotenie, ešte to chvíľu potrvá. Technické podrobnosti k prideľovaniu značiek majú byť stanovené do konca roku 2022. Termín, odkedy bude hodnotenie k dispozícii cestujúcim, zatiaľ určený nebol.

Výrobca lietadiel Airbus má za cieľ uviesť do roku 2035 lietadlo bez emisií, ako palivo bude namiesto kerozínu používať vodík. Plány EÚ idú ešte ďalej. Ekologická značka by mala zohľadňovať mnoho ďalších kritérií, nielen emisie oxidu uhličitého z motorov. Hodnotenie by tak malo zahŕňať aj životný cyklus lietadiel, hluk alebo emisie oxidov dusíka. (čtk)

Predbežné prognózy hovoria, že tohtoročná letná sezóna nedosiahne parametre z posledného leta, a to napriek tomu, že sa očakáva, že ju zachránia domáci a českí turisti. Uviedol to prezident Zväzu cestovného ruchu Marek Harbuľák.

„Predpokladáme, že opatrenia by sa mohli zmierňovať s prichádzajúcim letom, ale to bude do značnej miery závisieť aj od intenzity očkovania a epidemickej situácie. Máme však obavy, že situácia na Slovensku nebude zďaleka taká dobrá ako v iných európskych krajinách,“ podotkol Harbuľák.

Zo spotrebiteľských prieskumov je podľa neho zrejmé, že záujem bude predovšetkým o destinácie, kde sú more a pláže. „Slovensko je v týchto prieskumoch na chvoste záujmu európskych turistov. Svoju úlohu tu zohrávajú aj zlý manažment riešenia pandémie a výsledky v boji proti ochoreniu covid-19,“ dodal. (tasr)

Na Slovensku vlani ukončilo podnikanie 39 hotelov, rôznych foriem krátkodobého ubytovania a kempingov, teda 1,6 % zo všetkých prevádzok tohto typu na trhu. Dve stovky nových však pribudli, ukázali údaje spoločnosti Bisnode A Dun & Bradstreet Company.

Pre pandémiu koronavírusu fungujú hotely a krátkodobé prenájmy len vo veľmi obmedzenom režime už takmer rok. Paradoxne sa však podľa analýzy spoločnosti ich počet v kritickom roku na Slovensku zvýšil a je výrazne vyšší ako v roku 2018. Horšiu situáciu evidujú v Českej republike.

V roku 2020 bolo na Slovensku registrovaných 2 480 hotelov, kempingov a prevádzok krátkodobého ubytovania. Medziročne predstavuje toto číslo nárast o 223 poskytovateľov a od roku 2018 je ich viac o 396.

„Vlani, napriek kritickému obdobiu pre tento sektor, podnikanie ukončilo 39 z nich, predvlani len o osem menej. Keď však tieto čísla rozmeníme na drobné, vidíme, že podnikanie najčastejšie rušili hotely – celkovo bolo podľa dostupných dát zatvorených 12 hotelov z celkového počtu 699, vznikli však ďalšie štyri nové,“ približuje Petra Štěpánová, analytička Bisnode A Dun & Bradstreet Company.

Naopak, výrazne pribudlo možností na turistické a krátkodobé ubytovanie. Slováci tak podľa oficiálnych dát založili 213 nových ubytovacích prevádzok z celkového počtu 1 276.

Najviac ubytovacích možností pribudlo v Bratislavskom (47), Žilinskom (46) a Prešovskom kraji (30), najmenej v Trnavskom (14).

V Česku je situácia o niečo horšia. Z celkového počtu 5 338 hotelov, kempingov a rôznych foriem ubytovania tam zanikli vlani viac ako 3 %, teda 170 prevádzok – o 23 viac ako v roku 2018. Kým však u nás je vidieť medziročný nárast v počte novozaložených prevádzok, v Českej republike je vidieť skôr pokles. Kým v roku 2018 vzniklo 440 nových možností ubytovania, v roku 2020 ich pribudlo 379.

Niektoré talianske lyžiarske strediská spustili prevádzku napriek vládnemu zákazu, ktorý prišiel na poslednú chvíľu. Región Piemont zvažuje, že sa obráti na súd, aby zmrazil nariadenie kabinetu o blokovaní otvorenia lyžiarskej sezóny.

Podľa pravidiel schválených na začiatku februára sa mali zjazdovky dnes otvoriť v regiónoch v mierne žltom stupni protiepidemických opatrení. Tam sa nachádza väčšina alpských oblastí.

V nedeľu večer však minister zdravotníctva Roberto Speranza zrušil rozhodnutie a uzáveru predĺžil do 5. marca. Krok odôvodnil obavami zo šírenia nových variantov koronavírusu.

Ako reagujú strediská

„Chceme vyslať signál, že takto sa nemôžu správať. Aj nám záleží na bezpečnosti občanov, ale nemôžu zmeniť rozhodnutie 24 hodín pred otvorením lyžiarskych stredísk,“ povedal Luca Mantovani, ktorý prevádzkuje lanovky v piemontskom stredisku Piana di Vigezzo.

V mestách a obciach regiónu Piemont sú naplánované protestné akcie proti nariadeniu vlády. Tá sľúbila strediskám finančnú pomoc, podľa Mantovaniho však doteraz nedostali ani euro.

Neotvorenie lyžiarskych stredísk počas tejto zimy znamená pre Taliansko stratu 12 miliárd eur. Obchodný zväz Confcommercio označil situáciu za neprijateľnú. Podľa neho nie je možné, aby vláda 24 hodín pred plánovaným otvorením opäť vydala zákaz.

Prvý spor novej vlády

Náhle predĺženie uzávery zjazdových areálov sa stalo prvým vážnym sporom novej talianskej vlády pod vedením ekonóma Maria Draghiho.

Proti rozhodnutiu sa vymedzila Liga, ktorá vládne vo väčšine alpských regiónov. Strana je súčasťou novej koalície a žiada od kabinetu zmenu prístupu k pandémii.

O dôvere novej talianskej vláde majú tento týždeň hlasovať snemovňa aj senát. V oboch komorách sa začne rozprava v stredu. (tasr, čtk)

Lyžiarov v stredisku Courchevel vo francúzskych Alpách vozia do kopca autá, taxíky a mikrobusy, dôvodom sú odstavené lanovky. Na kopci tak vznikajú kolóny. „Človek si pripadá ako v Paríži počas dopravnej špičky,“ povedal jeden turista.

Lyžiarske stredisko Courchevel nechcelo prísť o klientelu ani v čase protipandemických opatrení, a tak nechalo upraviť jednu dvojkilometrovú modrú zjazdovku pre autá. Tento krok kritizujú ekológovia.

Jeden z lyžiarov, ktorý vyšiel počas jediného dopoludnia na vrchol trikrát, pripustil, že taxíky prírode nesvedčia. Poukázal tiež na možné riziko nákazy, pretože niektoré autá vozia veľa ľudí. „Prišli sme sem ale na dovolenku na tri dni. Tak si to chceme užiť,“ dodal.

Vedenie lyžiarskeho strediska bez ďalších podrobností uviedlo, že uhlíkovú stopu spôsobenú súčasnou prevádzkou vykompenzuje. (tasr, le parisien)

V Taliansku sa na budúci týždeň začne lyžiarska sezóna, kapacita vlekov a lanoviek bude obmedzená na 30 %. Prevádzkovatelia nabádajú návštevníkov, aby si vopred rezervovali skipasy a parkovacie miesta, pretože ich počet bude obmedzený.

Ako prvé sa v pondelok otvoria alpské strediská v regiónoch Lombardsko, Piemont a Benátsko, ako sú Livigno, Bormio či Cortina d’Ampezzo. V priebehu týždňa budú nasledovať ďalšie regióny.

Aká je situácia s epidémiou

Podľa epidemiologických pravidiel patria všetky talianske alpské regióny medzi žlté zóny s najnižšou mierou rizika nákazy koronavírusom, s výnimkou autonómnej oblasti Bolzano (Južné Tirolsko). Tá je označená oranžovou farbou, čo značí o stupeň vyššiu mieru rizika.

V Bolzane, kde sa nachádzajú napríklad strediská Val Gardena či Alta Badia, sa lyžiarske areály zatiaľ neotvoria. Doteraz platí aj obmedzenie pohybu medzi jednotlivými regiónmi.

Aj v žltých zónach platia obmedzenia, ktoré sa dotknú lyžiarov. Regióny Piemont a Lombardsko trvajú na tom, že vleky a lanovky môžu byť vyťažené najviac na 30 %.

Menej prísne podmienky platia len pre strediská s maximálne dvoma vlekmi, ktoré môžu naplniť až polovicu prepravnej kapacity. Obmedzená je aj prevádzková doba barov a reštaurácií, musia zatvoriť najneskôr o 18.00 h.

Aká je nálada v Taliansku

Otvorenie lyžiarskych areálov vyvoláva v Taliansku veľké emócie. Podnikatelia apelujú, aby vláda čo najrýchlejšie uvoľnila reštrikcie a dovolila prevádzku reštaurácií aspoň do 22.00 h.

Niektorí odborníci varujú, že uvoľnenie prišlo aj vzhľadom na šírenie nákazlivejších mutácií koronavírusu príliš skoro. Aj keď sa aplské strediská v Taliansku otvárajú, turisti zo zahraničia budú mať do nich sťažený prístup. (čtk)

Rezort dopravy sa tento týždeň dostane na 20 miliónov eur vyplatených na pomoc cestovnému ruchu. Vyčerpá sa tak pätina limitu určeného na tento účel, informoval riaditeľ sekcie cestovného ruchu ministerstva Radúz Dula.

Minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) avizoval, že 100-miliónový balík možno nebude stačiť. Ak rezort narazí na tento rozpočtový limit, bude sa uchádzať o navýšenie.

Stav k 10. februáru 2021

  • Ministerstvo vyplatilo takmer 19 miliónov eur na pomoc cestovnému ruchu.
  • Prijalo takmer 5500 žiadostí, z ktorých sa ešte 4000 vybavuje, zamietnutých bolo takmer 150.
  • Vyplatených bolo 1265 dávok.
  • Zhruba 95 % žiadostí, ktoré dostalo ministerstvo z decembra 2020, je vybavených.
  • Pri piatich percentách rezort nestihol poslať odpoveď, pretože boli pridelené referentom, ktorí bojujú s ochorením covid-19 alebo sú v preventívnej karanténe. Tieto žiadosti referentom nemožno odobrať a prideliť ich inému a posudzovať ich nemôžu ani online, musia pri tom byť fyzicky v práci. (tasr)

Nový návštevný poriadok Tatranského národného parku sa zrejme nestihne dokončiť do začiatku letnej turistickej sezóny. Uviedol to riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko v diskusii, ktorú zorganizovalo OZ Diera do sveta. Pripravuje sa už dva roky.

Oproti súčasnému stavu by sa mala skrátiť sezónna uzávera zo sedem a pol mesiaca na sedem. Pribudnúť by mali možnosti zimnej turistiky.

Naopak, podmienky sa zhoršia horolezcom, ktorí doteraz pôsobili na území Tatier celoročne, len s obmedzením určitých lokalít. (hiking.sk)

Pomoc pre podnikateľov v cestovnom ruchu by sa mohla zväčšiť. „Zohľadňujeme aktuálny stav a pripravujeme sa na to, aby sme vytvorili nové schémy alebo navyšovali terajšie,“ povedala štátna tajomníčka rezortu dopravy Katarína Bruncková.

Pripomenula, že keď sa tvorila aktuálna pomoc, situácia bola iná. „Keď sa tvorila platná schéma štátnej pomoci, vychádzali sme z nejakých predpokladov a dát. Epidemická situácia sa však nezlepšuje, naopak, vyzerá to stále tak, že budeme nejaký čas zavretí,“ vysvetľovala Bruncková v debate na sociálnej sieti.

Naznačila, že rezort pripravuje ďalšie schémy. „Sme si vedomí, že musíme konať veľmi rýchlo, aby bola pomoc naozaj včasná,“ dodala.

Štátna tajomníčka tvrdí, že aktuálna pomoc pre cestovný ruch na Slovensku je v porovnaní s Českom a Maďarskom veľmi dobrá. „Rakúsko je na tom o niečo lepšie, to priznávam, treba však brať do úvahy aj to, akú úlohu cestovný ruch zohráva v rakúskom národnom hospodárstve a v akej finančnej kondícii sa tento štát nachádza,“ dodala Bruncková.

Zo schémy pomoci pre cestovný ruch bolo zatiaľ vyplatených takmer 11,5 milióna eur, povedala štátna tajomníčka ministerstva dopravy Katarína Bruncková. Očakáva, že v najbližších dňoch by sa mohlo vyplatiť ďalších asi 6 miliónov eur.

Denne podľa nej vyhodnocujú asi 100 žiadostí a denne ich prichádza okolo 70. „Do dnešného dňa evidujeme už takmer 4800 prijatých žiadostí,“ povedala Bruncková v diskusii na sociálnej sieti.

Chybovosť žiadostí je podľa jej slov okolo 20 percent. Pri zistení nedostatkov sa snažia kontaktovať žiadateľa a problém vyriešiť. Bruncková tvrdí, že zamietnutie prichádza do úvahy iba v krajných prípadoch, keď žiadateľ nesplnil podmienky pre pomoc. Zamietnutú žiadosť zatiaľ podľa zverejnených údajov neevidujú.

Ministerstvo hospodárstva chce spolu s daniarmi preveriť všetky podnety týkajúce sa pomoci s nájomným. Na možné podvody upozorňovala Transparency International, pochybnosti mala pri dotáciách za 1,4 milióna eur.

Kontrola bude podľa ministerstva prebiehať v najbližších mesiacoch. Podnety sa podľa ministra Richarda Sulíka (SaS) týkajú niekoľkých desiatok subjektov z celkového počtu 20-tisíc. „Ak došlo v niektorých prípadoch k podvodnému konaniu, subjekt vyzveme na vrátenie peňazí a podáme trestné oznámenie,“ dodal Sulík.

„Zameriame sa na to, či poskytnutá dotácia je v súlade s tým, čo podnikateľ deklaruje voči finančnej správe, a či prenajímateľ zaplatené nájomné riadne zdanil,“ uviedol prezident finančnej správy Jiří Žežulka.

Pomoc s nájomným za obdobie koronakrízy môže dosiahnuť 50 % zo sumy, podmienkou však je, aby rovnakú zľavu dal aj prenajímateľ.

Transparency upozorňovala napríklad na prípad hotela v Prievidzi, kde bola pomoc s nájomným vzhľadom na ročné náklady neúmerne vysoká.

Asociácia hotelov a reštaurácií nepovažuje za dostatočné odloženie platby sociálnych odvodov, ktoré dnes schválila vláda. Podľa nej by mala radšej podnikateľom z ich odvetvia odvody do Sociálnej poisťovne za január úplne odpustiť.

Podmienkou odkladu je prepad obratu aspoň o 40 %. Štát počas koronakrízy už umožnil odklad sociálnych odvodov za viacero vlaňajších mesiacov, odpustenie sa týkalo len apríla 2020.

„Vládou schválený lockdown v praxi znamená, že podnikatelia v ubytovaní či stravovaní nemôžu poskytovať svoje služby a riadne podnikať. Je zrejmé a preukázateľné, že v takejto situácií nie je možné žiadať od podnikateľov v hotelierstve a gastronómii, aby si v celom rozsahu a s odkladom splnili svoje povinnosti voči Sociálnej poisťovni,“ napísala asociácia.

Reštaurácie môžu aktuálne poskytovať služby len cez výdajné okienka, oddnes navyše platí prísnejší zákaz vychádzania, ktorý vyžaduje od veľkej časti ľudí negatívny test aj na cestu do práce či do prírody.

Počet prenocovaní v Rakúsku vlani klesol prvýkrát za 50 rokov pod hranicu 100 miliónov, počet dovolenkárov padol takmer o polovicu. Vyplýva to z predbežných údajov štatistického úradu Statistik Austria.

Ubytovacie zariadenia zaznamenali pokles prenocovaní o 35,9 % zo 152,7 na 97,9 milióna. V porovnaní s rokom 2019 teda chýbalo približne 55 miliónov prenocovaní.

Počet hostí v hoteloch, penziónoch a sezónnych bytoch sa prepadol o 45,8 % na 25 miliónov. V dôsledku lockdownu a obmedzení medzinárodnej dopravy privítalo Rakúsko o 21,2 milióna hostí menej než v roku 2019.

Do Rakúska síce prišlo viac zahraničných turistov (15,1 milióna) než domácich (9,94 milióna), no počet návštevníkov zo zahraničia klesol o 52,7 %. Počet rakúskych dovolenkárov sa znížil o 30,5 %.

„Zatváranie podnikov, obmedzenia medzinárodných ciest a karanténne opatrenia zasadili turistickému ruchu v Rakúsku tvrdý úder,“ cituje agentúra APA šéfa Statistik Austria Tobiasa Thomasa.

Vlaňajší počet prenocovaní sa po rekordných vyše 150 miliónoch v roku 2019 prepadol na úroveň zo začiatku 70. rokov minulého storočia.

Zahraniční turisti si rezervovali 66,3 milióna prenocovaní, čo je medziročný prepad o 41,2 %. Počet prenocovaní pod 70-miliónovou hranicou bol naposledy zaznamenaný v roku 1970 (63,6 milióna). Počet prenocovaní rakúskych dovolenkárov padol o 20,8 % na 31,63 milióna. (tasr)

Island začal vydávať vakcinačné pasy, majú ľuďom uľahčiť cestovanie. Nárok na certifikát má v krajine 4800 ľudí, ktorí dostali obe dávky vakcíny proti covidu-19. Ich užitočnosť je zatiaľ len teoretická, pretože nie sú medzinárodne uznávané.

Téma „vakcinačných cestovných pasov“ je predmetom diskusií aj v EÚ. Island nie je členom EÚ, ale je súčasťou schengenského priestoru voľného pohybu.

„Cieľom je uľahčiť pohyb medzi krajinami, aby jednotlivci mohli pri hraničných kontrolách predložiť osvedčenie o očkovaní, a boli tak oslobodení od obmedzujúcich opatrení na hraniciach v súlade s pravidlami danej krajiny,“ tvrdí islandské ministerstvo zdravotníctva.

Hoci nemá certifikát medzinárodnú platnosť, Island tvrdí, že je pripravený do krajiny vpúšťať bez kontrol držiteľov takýchto očkovacích pasov z krajín EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru. (čtk, afp)

Prevádzkovateľ najväčších slovenských lyžiarskych stredísk TMR plánuje zrušiť 260 pracovných miest. Zdôvodňuje to uzavretím prevádzok a zložitou situáciou v cestovnom ruchu počas koronakrízy.

  • Hromadné prepúšťanie sa podľa TMR dotkne 180 zamestnancov pracujúcich v slovenských horských strediskách, akvaparkoch a manažmente.
  • Ďalších 80 zamestnancov ukončí prácu vo firme pre vypršanie zmluvy na dobu určitú, ukončenie skúšobnej lehoty alebo odchod do dôchodku.

TMR uviedla, že po hromadnom prepúšťaní bude zamestnávať 1100 ľudí, z toho väčšinu v slovenských prevádzkach. Podniká aj v Česku, Poľsku a Rakúsku.

Slovensko po vypuknutí pandémie v marci uzavrelo lyžiarske strediská, ktoré predčasne ukončili sezónu. V decembri sa niektoré skiareály otvorili, ale len dočasne. Karanténne opatrenia ovplyvnili aj fungovanie wellness centier či akvaparkov a cesty zahraničných turistov na Slovensko.

Prepúšťanie ohlásila v posledných mesiacoch aj Slovenská pošta, ZSSK Cargo, Johnson Controls či AT&T. Celková nezamestnanosť podľa ústredia práce v decembri stúpla na 8,3 %, čo je zhruba o dva body viac než pred začiatkom pandémie.

Tatry mountain resorts vlastní strediská vo Vysokých a v Nízkych Tatrách, kľúčovým akcionárom je Igor Rattaj. S akciami firmy sa okrem toho obchoduje na burzách v Bratislave, Prahe a vo Varšave.

Väčšiemu prepúšťaniu bráni dotovanie udržania pracovných miest v projektoch Prvej pomoci. (čtk, e)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať