Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Téma: Drahé a meškajúce diaľnice

Zdieľať

Obchvat Prievidze v tomto roku ešte stavať nezačnú. Slovenská správa ciest plánuje v závere roka vyhlásiť súťaž na dodávateľa prác, k dispozícii ešte nemá štúdiu realizovateľnosti.

„Projektová dokumentácia pre stavebné povolenie je dodaná, potrebné je ešte dokončiť majetkovoprávne usporiadanie pozemkov za 300-tisíc eur. Pri príprave investičného plánu na rok 2020 sme o túto sumu požiadali. V čase, keď nám táto bude odsúhlasená, budeme pokračovať vo vyrovnaní pozemkov a následne požiadame o vydanie stavebného povolenia,“ povedala hovorkyňa SSC Lucia Karelová.

Štúdiu realizovateľnosti SSC dodávateľ ešte nedoručil, spoločnosť s ním podpísala dodatok k zmluve s termínom dodania 28. februára.

Cestári plánujú súťaž na dodávateľa prác vyhlásiť, keď budú mať k dispozícii štúdiu realizovateľnosti, majetkovoprávne usporiadané pozemky, ako aj platné stavebné povolenie. „Predpokladáme, že to bude koncom roka 2020.“

Aktivity s cieľom urýchliť procesy vyvíja aj samospráva Prievidze, ktorá požiadala ministra dopravy Árpáda Érseka, aby uvoľnil financie na majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov.

„Ak postup príprav neskomplikujú prieťahy vo verejnom obstarávaní či vykupovaní pozemkov, prvá časť obchvatu by mala byť vybudovaná do konca roka 2023. Dovtedy totiž musí Slovenská republika použiť finančné prostriedky z končiaceho sa programového obdobia,“ uviedla primátorka Prievidze Katarína Macháčková.

Štátna spoločnosť má v pláne vybudovať časť obchvatu, konkrétne jeho prvú etapu druhej stavby, čo je napojenie priemyselného parku v Prievidzi na Nováky. Rezort dopravy pred časom potvrdil, že projekt prvej etapy druhej stavby obchvatu je zaradený v zásobníku národných projektov operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 ako prioritný a na jeho financovanie sú vyčlenené zdroje z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Náklady na výstavbu obchvatu Prievidze by mali dosiahnuť niekoľko miliónov eur. Prvý úsek stavby I/64 – obchvat Prievidza začala SSC – Investičná výstavba a správa ciest Žilina stavať v roku 2008. Zrealizovaný je však zatiaľ len od priemyselného parku v Prievidzi po kruhový objazd pri Bojniciach. (tasr)

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila tender na dostavbu tunela Višňové. Predpokladaná hodnota zákazky je 260,9 milióna eur, NDS by chcela zmluvu podpísať do konca tohto roka a úsek dostavať najneskôr v roku 2023.

To je zároveň hraničný termín na to, aby štát zamedzil prípadným komplikáciám v čerpaní eurofondov na tento úsek D1.

Víťaz má dokončiť tunel a vonkajšiu trasu úseku D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala vrátane mostov, vozovky či oporných a zárubných múrov.

Debata o vyhlásení nového tendra sa vedie, odkedy zo stavby po dohode so štátom odišli dovtedajší stavitelia v zložení Salini Impregilo – Dúha.

NDS rozplánovala dokončenie všetkých prác na tomto úseku D1 na štyri celky. Samotná dostavba úseku je najväčšou časťou, zvlášť sa bude obstarávať napríklad technológia tunela a nakoniec stredisko údržby a odpočívadlo Turie.

Čítajte aj: Štát rozbehol súťaž o dostavbu tunela Višňové, dokončí ju až budúca vláda

Zdieľať

NDS vyhlásila verejnú súťaž na zhotoviteľa úseku rýchlostnej R2 z Rožňavy po Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška v dĺžke 14 km. Obišla však Útvar hodnoty za peniaze, diaľničiari ani ministerstvo dopravy ich o verejnej súťaži neinformovali. Od nového roka bude takéto konanie protizákonné.

„Podľa zákona o rozpočtových pravidlách bude od 1.1.2020 verejný obstarávateľ povinný zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti projektu a informovať o tom MFSR, ktoré do 30 dní pripraví a zverejní svoje hodnotenie. Dnes týmto porušili „len“ uznesenie vlády. Minulý rok sa nám stalo to isté s úsekom Kriváň-Mýtna,“ píše útvar na svojom facebooku.

NDS očakáva, že zmluvu na výstavbu podpíšu na konci roka 2020.

„Zároveň sme podpísali zmluvu s Doprastavom (víťazom súťaže) ako zhotoviteľom stavebných prác mostného objektu, ktorý povedie existujúcu D1 ponad nultý obchvat D4. Je to prvá etapa križovatky D4/D1 a s výstavbou sa začína v januári 2020,“ píše NDS.

Zdieľať

Tunel Višňové: Pred rokom vyhnali stavbárov, teraz hľadajú zločin

Slávnostný začiatok razenia tunela Višňové v roku 2015. Foto – TASR
Slávnostný začiatok razenia tunela Višňové v roku 2015. Foto – TASR

Polícia zrejme vyšetruje kvalitu betónu na stavbe tunela Višňové, ale príčin havárie tejto stavby je oveľa viac. Napríklad neskúsení dodávatelia, geologické prekvapenia, meškanie stavebných povolení, spory stavbárov a stavebného dozoru či zvýšenie cien počas prác.

Zdieľať

Pri Košiciach otvorili nový diaľničný úsek. D1 Budimír – Bidovce je dlhý 14,4 kilometra a motoristi ho prejdú za 8 minút, čo predstavuje značnú časovú úsporu oproti starej ceste. Zároveň ide aj o finančnú úsporu na palive (14 %), píše ministerstvo dopravy.

„K tejto diaľnici mám osobný vzťah. Ide o jeden z prvých úsekov, ktorého výstavbu som odštartoval po nástupe do funkcie, a práce išli aj napriek menším prekážkam pomerne hladko a hlavne načas,“ povedal minister dopravy Árpád Érsek.

Projekt sa začal stavať v novembri 2016. K dnešnému dňu boli diaľnica a krátky úsek rýchlostnej cesty R2/R4 sprejazdnené v plnom profile.

Výstavba všetkých súvisiacich stavebných objektov bude finálne ukončená v júni budúceho roka.

Napriek mimoriadnym udalostiam, ako bol pôdny zosuv, ktorý spomalil stavebné práce, alebo letné 5-mesačné stavebné obmedzenia kvôli hniezdeniu chráneného orla kráľovského, sa podarilo spojazdniť celý úsek v zmluvnom termíne, píše ministerstvo.

Diaľnica sa v Budimíre napojí na hotovú diaľnicu D1 z Prešova s pokračovaním cez údolie rieky Torysa.

Zdieľať

KDH vyzýva Pellegriniho a Smer, aby prevzali zodpovednosť za mýtny tender z roku 2009. Hnutie žiada aj vypísanie nového tendra a aby firma SkyToll odovzdala celé technické zariadenie štátu za jedno euro.

„Zmluva so SkyToll bola od začiatku podozrivá a naše pochybnosti sme vyjadrili ešte v Národnej rade Slovenskej republiky. Celková suma 106 miliónov ročne je extrémne nadsadená, najmä ak ju porovnáme s Českou republikou, kde systém stál len 43 miliónov ročne. V roku 2015 sme podali podnet na generálnu prokuratúru, ktorý bol po štyroch rokoch zamietnutý. Tento rok nám dal za pravdu NKÚ, keď konštatoval, že vzniklo podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu. Je škandalózne, že vláda sa týmto materiálom ani nezaoberala, len ho vzala na vedomie. Vyzývame premiéra Pellegriniho, ktorý bol v rokoch 2002 až 2006 asistentom Ľubomíra Vážneho a v rokoch 2006 až 2010 poslancom NR SR, aby vyvodil politickú zodpovednosť. Zároveň žiadame čo najskoršie vypísanie nového tendra a aby firma SkyToll odovzdala celé technické zariadenie štátu za 1 euro,“ uviedol Pavol Zajac.

„Mýtny tender je jednou z najokatejších zlodejín smeráckych vlád. Každú slovenskú domácnosť v ňom okradli o 455 eur. NKÚ konštatoval, že podmienky tendra boli od začiatku nastavené nevýhodne, a nie je možné, aby o tom všetci zúčastnení nevedeli. NKÚ konštatoval, že ak by nebolo peňazí z Európskej únie, tak by Slovensko ani nemalo za čo stavať a opravovať diaľnice – toto je výsledok smeráckeho manažovania štátu. Ak sa bude premiér Pellegrini, tak ako jeho predchodca, snažiť opäť zamiesť túto kauzu pod koberec, bude jasné, že avizovaný ‚nový Smer‘ prináša opäť len staré rozkrádanie,“ dodal europoslanec Ivan Štefanec.

Viac o téme čítajte tu.

Zdieľať

NDS tvrdí, že v prvom predbežnom rozhodnutí medzinárodnej komisie v spore o Višňové neprehrala. Odídeným stavbárom okolo talianskej firmy Salini Impregilo totiž komisia pre riešenie sporov z nároku 52,6 milióna eur predbežne uznala 7,8 milióna eur.

„Toto je tá pravda,“ povedal šéf NDS Ján Ďurišin.

V spore pre tunel Višňové teraz rozhoduje medzinárodná komisia expertov, na rad ešte môže prísť arbitráž. Komisia expertov vyzvala na predloženie hlavného nároku, ten je v prípade Talianov spomínaných 52,6 milióna eur. Tento nárok si odídení stavitelia nárokujú pre geologické podmienky.

Podľa Ďurišina stavbári pôvodne spomínali nároky dokopy 160 miliónov eur, neskôr vyjadrenia skorigovali na 120 miliónov eur.

V NDS sa ešte nerozhodli, či sa proti rozhodnutiu expertnej komisie odvolajú, upozorňujú, že rozhodnutie komisie považujú za predbežné.

Svoje nároky v spore Národná diaľničná zatiaľ nepredložila, teraz sa počítajú. Očakáva, že v závere budú doplácať odídení stavitelia.

Zdieľať

Do základného imania štátnej NDS pribudnú viaceré pozemky pod rýchlostnými cestami a diaľnicami, schválila to vláda. V celkovej výške bol vklad do základného imania ocenený na 22,88 milióna eur.

Týka sa to pozemkov pod rýchlostnými cestami a diaľnicami vo vlastníctve NDS v katastrálnych územiach Hrádok, Čunovo, Rusovce, Jarovce, Petržalka, Ružinov, Trnávka, Nivy a Dúbravka s celkovou výmerou 617 581 štvorcových metrov. Vložením tohto nehnuteľného majetku do základného imania NDS má dôjsť k zosúladeniu vlastníctva stavieb vo vlastníctve NDS s pozemkami pod nimi a priľahlými pozemkami.

Spomínané pozemky v čase založenia NDS spĺňali znaky majetku určeného na vklad do jej základného imania. V tom čase však neboli majetkovoprávne vyrovnané alebo nebolo preukázané vlastníctvo SR k týmto nehnuteľnostiam.

„Z tohto dôvodu predmetný majetok buď nebol zapísaný na listoch vlastníctva, alebo nebol zapísaný pre vlastníka Slovenskú republiku v správe Slovenskej správy ciest (SSC),“ konštatuje rezort dopravy.

V súčasnosti je podľa ministerstva majetok majetkovoprávne vyrovnaný a bol prevedený zo správy SSC do správy rezortu dopravy. (tasr)

Zdieľať

Súťaž o Kriváň – Mýtna sa predĺži

V súťaži na výstavbu R2 Kriváň – Mýtna opäť prišla námietka, proces sa môže predĺžiť o tri až štyri mesiace. Podpis zmluvy predpokladajú diaľničiari v marci 2020. „Dôrazne voláme po sankcionovaní obštrukčných námietok,“ odkazujú.

Námietka od uchádzača Združenie CEDIS, CESTY SK, INC SPA bola doručená vo štvrtok, teda v posledný možný deň. Rozhodne o nej Úrad pre verejné obstarávanie.

„Čo sa týka vývoja situácie, NDS očakáva obdobné námietky aj na ostatných verejných obstarávaniach. Dôrazne preto voláme po sankcionovaní obštrukčných námietok. Takéto cielené námietky spôsobujú NDS administratívnu škodu, najvýznamnejším dôsledkom je však blokovanie výstavby nových úsekov,“ povedala hovorkyňa NDS Michaela Michalová.

NDS v júni 2019 prijala ponuku Združenia R2 Kriváň – Mýtna (Doprastav, Strabag, Eurovia SK, Eurovia CS). Proti rozhodnutiu o vyhodnotení ponúk NDS dostala v júni námietku od neúspešného uchádzača.

Diaľničiari vnímali podanú námietku ako obštrukčnú, pretože posledný uchádzač ponúkol oproti víťazovi cenu vyššiu o viac ako 21 miliónov eur, zároveň jeho technické riešenie podľa NDS výraznejšie zasiahne do prírodného prostredia a má vyššie prevádzkové náklady. Navyše uchádzač, ktorý podal námietku, doposiaľ nikdy nerealizoval výstavbu diaľnic alebo rýchlostných ciest v SR.

ÚVO vtedy rozhodol o námietke proti vyhodnoteniu ponúk v súťaži na výstavbu rýchlostnej cesty R2 Kriváň – Mýtna.

Na základe tohto rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. septembra, musela NDS opätovne vyhodnotiť ponuky uchádzačov. Diaľničiari konštatovali, že trvajú na správnosti a zákonnosti procesu vyhodnotenia ponúk.

„NDS koná podľa rozhodnutia ÚVO, komisia opätovne vyhodnotila súťaž a nadštandardne podrobne doplnila zápisnicu o vyhodnotení ponúk,“ doplnila hovorkyňa NDS. (tasr)

Zdieľať

V Bratislave sa dnes koná protestná akcia za urýchlenie dostavby diaľnice na Kysuciach. „Žiadame to, aby diaľnica D3 na Kysuciach na severe Slovenska bola vyhlásená za medzinárodný problém a medzinárodnú diaľnicu,“ povedal predseda petičného výboru za dostavbu D3 Ľubomír Jánoška.

Akcia sa začala rokovaním na zastúpení Európskej komisie na Slovensku, kde hľadajú organizátori podporu.

Potom sa presunú na rokovania na veľvyslanectvá krajín, z ktorých pochádzajú významní investori v kysuckom regióne alebo medzi nimi a Slovenskom prechádza významný tranzit.

Všetky stretnutia sú vopred dohodnuté, okrem stretnutia na zastúpení Európskej komisie pôjde o debatu na poľskej, českej, nemeckej a kórejskej ambasáde.

Organizátori dúfajú, že ministerstvo dopravy zrýchli práce na príprave chýbajúcich úsekov D3.

Foto N
Zdieľať

Érsek chce južnú trasu. Chaos na diaľniciach by nechal ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek Foto - Tasr
Minister dopravy Árpád Érsek Foto – Tasr

Minister dopravy tají, ktoré diaľnice sú potrebné viac a ktoré menej.  Snaží sa odložiť vládnu úlohu, ktorá mu káže, aby takzvanú prioritizáciu ukázal do konca októbra. Ak sa mu to podarí, môže do volieb pretlačiť menej potrebné úseky.

Zdieľať

Érsekovi cestári na druhý pokus objednávajú opravy za 200 miliónov

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Slovenská správa ciest opravila a nanovo zverejnila tender na veľkoplošné opravy ciest za 200 miliónov s DPH. Predchádzajúcu súťaž musela zrušiť pre diskriminačné podmienky. Frézovať a asfaltovať sa má 130 km ročne po celom Slovensku.

Prečo treba asfaltovať: 

  • Stav ciest prvej triedy sa dlhodobo zhoršuje, čo prispieva k nehodám.
  • V roku 2004 bola v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave pätina ciest, v roku 2011 vyše polovica.
  • Po roku 2012 sa to trochu zlepšilo vďaka eurofondom, ale cesty sú stále v horšom stave než napríklad v roku 2005.
  • Je to preto, lebo štát v posledných rokoch preferoval nákladnú výstavbu diaľnic a cesty prvej triedy zanedbával.
  • Pritom investície do opráv ciest prvej triedy môžu byť efektívnejšie, čo opakuje aj Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií.

V rámci tejto zákazky chce štát počas štyroch rokov po podpise zmluvy opraviť každoročne 130 kilometrov ciest prvej triedy vo všetkých ôsmich krajoch. Opravená súťaž je iná v tom, že zákazka je rozdelená na tri časti. To by ju malo otvoriť nielen najväčším ale aj stredne veľkým firmám.

V čom je nová súťaž iná:

Práve menší hráči proti podmienkam prvého tendra namietali na Úrade pre verejné obstarávanie.

Prekážalo im najmä to, že sa dá súťažiť iba o jeden veľký balík v hodnote 200 miliónov. Takú veľkú zákazku mohli podľa nich vyhrať iba veľké firmy, takže to bolo diskriminačné a hrozil kartel.

„Rozdelenie zákazky na menšie časti by, naopak, vylúčilo diskrimináciu a viedlo k súťaži viacerých súťažiteľov a vo finále by pre kontrolovaného prinieslo výhodnejšiu cenu,“ argumentovala v námietkovom konaní sťažujúca sa firma.

Slovenská správa ciest zákazku najskôr zrušila, potom úseky rozdelila na tri časti, ktoré kopírujú kraje západného, stredného a východného Slovenska. Západné a stredné Slovensko dostanú po 60 miliónov, východné 50 miliónov eur bez DPH.

Slovenská správa ciest v prvom kole vyberie firmy, s ktorými podpíše rámcové zmluvy na štyri roky. Pre každú časť takto vyberie dve až tri podniky, ktoré budú neskôr medzi sebou súťažiť v elektronických aukciách o jednotlivé úseky ciest.

Širší kontext:

Hodnota zákazky 200 miliónov eur bez DPH je na slovenské pomery prelomová. Veľkoplošné opravy ciest sa v minulosti financovali len z eurofondov, aj to v menších objemoch. Tentokrát pôjde o peniaze zo štátneho rozpočtu.

Ministerstvo a Slovenská správa ciest sa jedným veľkým tendrom chcú vyhnúť častým námietkovým konaniam, ktoré sa objavujú pri veľkých stavebných zákazkách. Dodávateľov stačí vybrať raz a potom si u nich štyri roky len objednávať konkrétne stavebné práce.

Rozhodne sa po voľbách:

Zároveň ale platí, že o takéto veľké zákazky býva veľká bitka. V tomto období sa na Slovensku vyhodnocujú 1 – 2 roky, v extrémnych prípadoch ešte dlhšie. Opäť sa môžu objaviť námietky, ktoré tender natiahnu alebo aj prekazia. Preto je pravdepodobné, že o zákazke bude rozhodovať až ďalšia vláda.

Zdieľať

Váhostav sa ešte poriadne nezotavil a znova skončil v obrovskej strate

Stavebná firma Váhostav-SK Juraja Širokého vlani zaznamenala stratu 12 miliónov eur. Dôvodom je nedostatok zákaziek a jeden výrazne stratový obchod. Firma sa ešte nedostala z problémov, ktoré si narobila nereálnymi cenami v tendroch.

Prečo je to dôležité:

  • Platobná neschopnosť Váhostavu bola jednou z najväčších káuz druhej Ficovej vlády.
  • Váhostav dlhodobo patrí do prvej desiatky najväčších stavebných firiem na Slovensku.
  • Aktuálny problém Váhostavu je nedostatok zákaziek – jav, ktorý čoraz viac cítiť aj v iných veľkých firmách.
  • Príčina je v tom, že štát v posledných rokoch nevie rýchlo a efektívne objednávať práce na cestách a železniciach.

Vysoká strata sa do Váhostavu vrátila po troch relatívne dobrých rokoch. Váhostav sa trápi prakticky desať rokov v kuse.

Najskôr mu výrazne klesli tržby, keď sa zabrzdila výstavba diaľnic.

Potom sa dostal do obrovských strát, lebo pod vedením Jána Kata príliš hazardoval – o zákazky súťažil s nereálne nízkymi cenami.

Tie ho napokon dostali do platobnej neschopnosti. Súd mu v roku 2015 schválil reštrukturalizáciu – mazanie dlhov, ktoré zabolelo hlavne dodávateľov Váhostavu.

Váhostav si potom trochu polepšil, lebo povyhrával zopár ziskových štátnych aj súkromných zákaziek. (Zisk 30 miliónov eur z roku 2015 však treba brať s rezervou – bol výsledkom škrtania dlhov, čiže účtovnou operáciou, ktorá nesúvisela s výstavbou.)

Čo presne sa stalo vo Váhostave a v slovenskom stavebníctve:

Prvým dôvodom straty Váhostavu je úbytok zákaziek. Najväčší štátni investori Národná diaľničná spoločnosť a Železnice Slovenskej republiky majú rozbehnutých viacero zákaziek, ktoré nedokážu uzavrieť. Výber dodávateľov stavebných prác trvá bežne najmenej rok, v niektorých prípadoch aj dva. Preto na trhu chýbajú zákazky v oblasti dopravných stavieb.

Staršie zákazky rozbehnuté v minulosti sa navyše pre rôzne problémy stavajú pomaly (diaľničný obchvat Ružomberka) alebo vôbec (úsek medzi Žilinou a Martinom s tunelom Višňové).

Menej sa stavia aj priemyselných stavieb, z ktorých stavbári žili v predchádzajúcich rokoch.

Pre tento nedostatok zákaziek na trhu Váhostavu v posledných rokoch klesli tržby. Vlani po dlhom čase utrpel prevádzkovú stratu 7 miliónov eur. Toto číslo hovorí o tom, ako sa darí Váhostavu v jeho hlavnej činnosti, čiže vo výstavbe budov, ciest a železníc. Pozitívne je, že toto číslo je stále lepšie než v najhorších časoch. Vtedy bola prevádzková strata dva roky po sebe dvojnásobná.

Ďalším pozitívom pre Váhostav je, že pred pár dňami vyhral veľkú zákazku Národnej diaľničnej spoločnosti na severný obchvat Prešova.

Druhý dôvod straty Váhostavu sa netýka výstavby a priamo nesúvisí s vývojom na trhu, ale s jednou nevydarenou investíciou. Váhostavu vlani vyskočila položka „ostatné finančné náklady“ na 8 miliónov eur. Zároveň si účtuje výnosy z predaja dlhodobých cenných papierov a podielov v iných firmách 1,7 milióna eur. Môže to znamenať, že bol nútený so stratou predať podiely vo firme, ktorú vlastnil alebo spoluvlastnil.

Zdieľať

Dva úseky rýchlostnej cesty R7 v smere od Holíc do Bratislavy budú dokončené na jar 2020. Oznámila to spoločnosť D4R7 Construction počas ukážky prác na bratislavskom obchvate.

Posledný, piaty úsek R7 medzi Holicami a Dunajskou Lužnou je v najpokročilejšom štádiu výstavby. Potvrdil to generálny riaditeľ firmy D4R7 Construction Juan José Bregel.

„Predpokladáme, že na jar by mal byť dokončený spolu s úsekom číslo štyri a postupne odovzdávaný do prevádzky,“ povedal externý konzultant v projekte D4R7 Ľudovít Naď.

Priblížil, že na tomto úseku sú uložené vrstvy vozovky, zvodidlá, a sú tam aj začiatky montáže protihlukových stien. Dokončené sú aj fázy odvodnenia rýchlostnej cesty. „Všetky objekty alebo cesty, ktoré križujú túto rýchlostnú cestu, majú nadjazdy urobené,“ dodal.

Podotkol však, že toho treba ešte veľa urobiť. „Jednak sú to tie horné vrstvy vozovky, ktoré ešte nie sú uložené, tie posledné, a zároveň sú to ešte úpravy, ktoré súvisia aj s krajnicami, ktoré súvisia s odvodnením, napojením a tak ďalej,“ poznamenal Naď.

Bratislavský obchvat buduje združenie firiem na čele so španielskou spoločnosťou Cintra. Koncesionár projektu bratislavského obchvatu je spoločnosť Zero Bypass Limited a hlavný zhotoviteľ stavby je spoločnosť D4R7 Construction.

Cesta sa stavia ako projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt). Koncesionár ju má postaviť a bude ju 30 rokov prevádzkovať, za čo mu bude štát platiť počas 30 rokov splátky. Ročná splátka by mala byť vo výške 52,8 milióna eur, čo má po 30 rokoch, aj po zohľadnení inflácie, Slovensko vyjsť na 1,76 miliardy eur.

Projekt zahŕňa stavbu 27 kilometrov dlhého diaľničného úseku D4 medzi Jarovcami a Račou a približne 32 kilometrov úseku rýchlostnej cesty R7 medzi Prievozom a Holicami. (tasr)

Zdieľať

Bitka o štátne zákazky: stavebným obrom sa postavili dvaja draví trpaslíci

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

V desiatke veľkých stavebných súťaží ponúklo duo malej slovenskej firmy Cedis a kazašsko-talianskeho Todini najnižšiu alebo druhú najnižšiu cenu. Zatiaľ nevyhrali ani jednu. Štát a samosprávy ich buď vylúčili, alebo sa tendre naťahujú a výstavba odďaľuje.

Zdieľať

R2 Kriváň – Mýtna je prvý úsek, ktorý vyberajú nielen podľa ceny. Boduje sa aj kvalita stavebného tímu, prevádzkové náklady naprojektovanej diaľnice či jej vplyv na životné prostredie. Uspel Doprastav, no ÚVO má námietky.

Zdieľať

Dá sa postaviť most cez potok aj bez rúbania stromov na brehoch? Diaľničiari tomu veria, Úrad pre verejné obstarávanie by rád videl dôkazy. NDS preto musí znova vyhodnotiť diaľničný tender na úsek pri Kriváni, ktorý už vyhral Doprastav.

Zdieľať

Do konca októbra bude pod Strečnom opäť obmedzená doprava. Po 10 rokoch vo veľkom odstraňujú napadané kamene zo záchranných sietí, potom prídu na rad výruby v okolí cesty. Budúci rok chcú siete opraviť. (markíza)

Zdieľať

Prelomový tender na R2 pri Kriváni vyhral Doprastav, ÚVO prikázal vyhodnotiť súťaž znova. Chýbajú mu doklady o tom, ako diaľniční manažéri preverujú sľuby o kvalite. Napríklad také, v ktorých stavbári sľubujú, že dokážu postaviť most cez potok bez toho aby vôbec alebo len minimálne rúbali stromy.

Zdieľať

Európska komisia schválila veľký projekt výstavby diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh. Slovensko môže vyčerpať grant vo výške viac ako 278 miliónov eur. Ide už o desiaty veľký dopravný projekt, na ktorý Brusel Slovensku schválil peniaze.

Ich hodnota presahuje 2 miliardy eur, čo je 45 percent z celkovej alokácie Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII).

„Prešov momentálne zažíva svoju zlatú éru cestnej výstavby. Okrem juhozápadného obchvatu sme tu investovali z eurofondov aj do modernizácie kľúčových križovatiek v centre mesta. Ďalšou veľkou stavbou je nedávno odštartovaná výstavba severného obchvatu. Vytvárame okolo Prešova koridor, aby tretie najväčšie mesto na Slovensku malo zaistenú budúcnosť, čo sa týka cestnej infraštruktúry,“ povedal minister dopravy a výstavby SR Árpád Érsek.

V prešovskom regióne z európskych peňazí zaplatia aj ďalšie projekty zamerané na regionálne cesty I. triedy. Ide napríklad o obchvaty Sabinova a Plavnice, ako aj projekty modernizácie existujúcich ciest.

Úsek diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh je chýbajúcim úsekom diaľnice D1 na východe Slovenska po Košice. Podľa rezortu dopravy ide o veľmi náročný projekt. Úsek má iba sedem kilometrov, ale takmer tretina diaľnice bude viesť na mostoch a druhá tretina v tuneli. „Stavia sa niekoľko veľkých a komplikovaných križovatiek a celková dĺžka ciest na týchto križovatkách je väčšia ako dĺžka samotného úseku. Súčasťou projektu je aj nové stredisko správy a údržby diaľnic pre východné Slovensko, ktoré vznikne v rámci výstavby,“ povedala hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.

Vodiči ušetria podľa jej slov jazdou po prešovskej diaľnici približne 18 minút, čo predstavuje až 80 percent času oproti pôvodnej trase cez mesto. Kým jazda po starej ceste cez mesto trvá približne 24 minút, úsek diaľnice prejdú vodiči za päť minút. Plánované odovzdanie diaľnice do prevádzky je v lete 2021. Celkové náklady na projekt financované v rámci OPII sú viac ako 327.000.000 eur bez DPH. (tasr)

1 min. čítanie

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať