Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Téma: Drahé a meškajúce diaľnice

Zdieľať

Érsek chce južnú trasu. Chaos na diaľniciach by nechal ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek Foto - Tasr
Minister dopravy Árpád Érsek Foto – Tasr

Minister dopravy tají, ktoré diaľnice sú potrebné viac a ktoré menej.  Snaží sa odložiť vládnu úlohu, ktorá mu káže, aby takzvanú prioritizáciu ukázal do konca októbra. Ak sa mu to podarí, môže do volieb pretlačiť menej potrebné úseky.

Zdieľať

Érsekovi cestári na druhý pokus objednávajú opravy za 200 miliónov

Slovenská správa ciest opravila a nanovo zverejnila tender na veľkoplošné opravy ciest za 200 miliónov s DPH. Predchádzajúcu súťaž musela zrušiť pre diskriminačné podmienky. Frézovať a asfaltovať sa má 130 km ročne po celom Slovensku.

Prečo treba asfaltovať: 

  • Stav ciest prvej triedy sa dlhodobo zhoršuje, čo prispieva k nehodám.
  • V roku 2004 bola v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave pätina ciest, v roku 2011 vyše polovica.
  • Po roku 2012 sa to trochu zlepšilo vďaka eurofondom, ale cesty sú stále v horšom stave než napríklad v roku 2005.
  • Je to preto, lebo štát v posledných rokoch preferoval nákladnú výstavbu diaľnic a cesty prvej triedy zanedbával.
  • Pritom investície do opráv ciest prvej triedy môžu byť efektívnejšie, čo opakuje aj Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií.

V rámci tejto zákazky chce štát počas štyroch rokov po podpise zmluvy opraviť každoročne 130 kilometrov ciest prvej triedy vo všetkých ôsmich krajoch. Opravená súťaž je iná v tom, že zákazka je rozdelená na tri časti. To by ju malo otvoriť nielen najväčším ale aj stredne veľkým firmám.

V čom je nová súťaž iná:

Práve menší hráči proti podmienkam prvého tendra namietali na Úrade pre verejné obstarávanie.

Prekážalo im najmä to, že sa dá súťažiť iba o jeden veľký balík v hodnote 200 miliónov. Takú veľkú zákazku mohli podľa nich vyhrať iba veľké firmy, takže to bolo diskriminačné a hrozil kartel.

„Rozdelenie zákazky na menšie časti by, naopak, vylúčilo diskrimináciu a viedlo k súťaži viacerých súťažiteľov a vo finále by pre kontrolovaného prinieslo výhodnejšiu cenu,“ argumentovala v námietkovom konaní sťažujúca sa firma.

Slovenská správa ciest zákazku najskôr zrušila, potom úseky rozdelila na tri časti, ktoré kopírujú kraje západného, stredného a východného Slovenska. Západné a stredné Slovensko dostanú po 60 miliónov, východné 50 miliónov eur bez DPH.

Slovenská správa ciest v prvom kole vyberie firmy, s ktorými podpíše rámcové zmluvy na štyri roky. Pre každú časť takto vyberie dve až tri podniky, ktoré budú neskôr medzi sebou súťažiť v elektronických aukciách o jednotlivé úseky ciest.

Širší kontext:

Hodnota zákazky 200 miliónov eur bez DPH je na slovenské pomery prelomová. Veľkoplošné opravy ciest sa v minulosti financovali len z eurofondov, aj to v menších objemoch. Tentokrát pôjde o peniaze zo štátneho rozpočtu.

Ministerstvo a Slovenská správa ciest sa jedným veľkým tendrom chcú vyhnúť častým námietkovým konaniam, ktoré sa objavujú pri veľkých stavebných zákazkách. Dodávateľov stačí vybrať raz a potom si u nich štyri roky len objednávať konkrétne stavebné práce.

Rozhodne sa po voľbách:

Zároveň ale platí, že o takéto veľké zákazky býva veľká bitka. V tomto období sa na Slovensku vyhodnocujú 1 – 2 roky, v extrémnych prípadoch ešte dlhšie. Opäť sa môžu objaviť námietky, ktoré tender natiahnu alebo aj prekazia. Preto je pravdepodobné, že o zákazke bude rozhodovať až ďalšia vláda.

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR
Zdieľať

Váhostav sa ešte poriadne nezotavil a znova skončil v obrovskej strate

Stavebná firma Váhostav-SK Juraja Širokého vlani zaznamenala stratu 12 miliónov eur. Dôvodom je nedostatok zákaziek a jeden výrazne stratový obchod. Firma sa ešte nedostala z problémov, ktoré si narobila nereálnymi cenami v tendroch.

Prečo je to dôležité:

  • Platobná neschopnosť Váhostavu bola jednou z najväčších káuz druhej Ficovej vlády.
  • Váhostav dlhodobo patrí do prvej desiatky najväčších stavebných firiem na Slovensku.
  • Aktuálny problém Váhostavu je nedostatok zákaziek – jav, ktorý čoraz viac cítiť aj v iných veľkých firmách.
  • Príčina je v tom, že štát v posledných rokoch nevie rýchlo a efektívne objednávať práce na cestách a železniciach.

Vysoká strata sa do Váhostavu vrátila po troch relatívne dobrých rokoch. Váhostav sa trápi prakticky desať rokov v kuse.

Najskôr mu výrazne klesli tržby, keď sa zabrzdila výstavba diaľnic.

Potom sa dostal do obrovských strát, lebo pod vedením Jána Kata príliš hazardoval – o zákazky súťažil s nereálne nízkymi cenami.

Tie ho napokon dostali do platobnej neschopnosti. Súd mu v roku 2015 schválil reštrukturalizáciu – mazanie dlhov, ktoré zabolelo hlavne dodávateľov Váhostavu.

Váhostav si potom trochu polepšil, lebo povyhrával zopár ziskových štátnych aj súkromných zákaziek. (Zisk 30 miliónov eur z roku 2015 však treba brať s rezervou – bol výsledkom škrtania dlhov, čiže účtovnou operáciou, ktorá nesúvisela s výstavbou.)

Čo presne sa stalo vo Váhostave a v slovenskom stavebníctve:

Prvým dôvodom straty Váhostavu je úbytok zákaziek. Najväčší štátni investori Národná diaľničná spoločnosť a Železnice Slovenskej republiky majú rozbehnutých viacero zákaziek, ktoré nedokážu uzavrieť. Výber dodávateľov stavebných prác trvá bežne najmenej rok, v niektorých prípadoch aj dva. Preto na trhu chýbajú zákazky v oblasti dopravných stavieb.

Staršie zákazky rozbehnuté v minulosti sa navyše pre rôzne problémy stavajú pomaly (diaľničný obchvat Ružomberka) alebo vôbec (úsek medzi Žilinou a Martinom s tunelom Višňové).

Menej sa stavia aj priemyselných stavieb, z ktorých stavbári žili v predchádzajúcich rokoch.

Pre tento nedostatok zákaziek na trhu Váhostavu v posledných rokoch klesli tržby. Vlani po dlhom čase utrpel prevádzkovú stratu 7 miliónov eur. Toto číslo hovorí o tom, ako sa darí Váhostavu v jeho hlavnej činnosti, čiže vo výstavbe budov, ciest a železníc. Pozitívne je, že toto číslo je stále lepšie než v najhorších časoch. Vtedy bola prevádzková strata dva roky po sebe dvojnásobná.

Ďalším pozitívom pre Váhostav je, že pred pár dňami vyhral veľkú zákazku Národnej diaľničnej spoločnosti na severný obchvat Prešova.

Druhý dôvod straty Váhostavu sa netýka výstavby a priamo nesúvisí s vývojom na trhu, ale s jednou nevydarenou investíciou. Váhostavu vlani vyskočila položka „ostatné finančné náklady“ na 8 miliónov eur. Zároveň si účtuje výnosy z predaja dlhodobých cenných papierov a podielov v iných firmách 1,7 milióna eur. Môže to znamenať, že bol nútený so stratou predať podiely vo firme, ktorú vlastnil alebo spoluvlastnil.

Zdieľať

Dva úseky rýchlostnej cesty R7 v smere od Holíc do Bratislavy budú dokončené na jar 2020. Oznámila to spoločnosť D4R7 Construction počas ukážky prác na bratislavskom obchvate.

Posledný, piaty úsek R7 medzi Holicami a Dunajskou Lužnou je v najpokročilejšom štádiu výstavby. Potvrdil to generálny riaditeľ firmy D4R7 Construction Juan José Bregel.

„Predpokladáme, že na jar by mal byť dokončený spolu s úsekom číslo štyri a postupne odovzdávaný do prevádzky,“ povedal externý konzultant v projekte D4R7 Ľudovít Naď.

Priblížil, že na tomto úseku sú uložené vrstvy vozovky, zvodidlá, a sú tam aj začiatky montáže protihlukových stien. Dokončené sú aj fázy odvodnenia rýchlostnej cesty. „Všetky objekty alebo cesty, ktoré križujú túto rýchlostnú cestu, majú nadjazdy urobené,“ dodal.

Podotkol však, že toho treba ešte veľa urobiť. „Jednak sú to tie horné vrstvy vozovky, ktoré ešte nie sú uložené, tie posledné, a zároveň sú to ešte úpravy, ktoré súvisia aj s krajnicami, ktoré súvisia s odvodnením, napojením a tak ďalej,“ poznamenal Naď.

Bratislavský obchvat buduje združenie firiem na čele so španielskou spoločnosťou Cintra. Koncesionár projektu bratislavského obchvatu je spoločnosť Zero Bypass Limited a hlavný zhotoviteľ stavby je spoločnosť D4R7 Construction.

Cesta sa stavia ako projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP projekt). Koncesionár ju má postaviť a bude ju 30 rokov prevádzkovať, za čo mu bude štát platiť počas 30 rokov splátky. Ročná splátka by mala byť vo výške 52,8 milióna eur, čo má po 30 rokoch, aj po zohľadnení inflácie, Slovensko vyjsť na 1,76 miliardy eur.

Projekt zahŕňa stavbu 27 kilometrov dlhého diaľničného úseku D4 medzi Jarovcami a Račou a približne 32 kilometrov úseku rýchlostnej cesty R7 medzi Prievozom a Holicami. (tasr)

Zdieľať

Bitka o štátne zákazky: stavebným obrom sa postavili dvaja draví trpaslíci

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

V desiatke veľkých stavebných súťaží ponúklo duo malej slovenskej firmy Cedis a kazašsko-talianskeho Todini najnižšiu alebo druhú najnižšiu cenu. Zatiaľ nevyhrali ani jednu. Štát a samosprávy ich buď vylúčili, alebo sa tendre naťahujú a výstavba odďaľuje.

Zdieľať

R2 Kriváň – Mýtna je prvý úsek, ktorý vyberajú nielen podľa ceny. Boduje sa aj kvalita stavebného tímu, prevádzkové náklady naprojektovanej diaľnice či jej vplyv na životné prostredie. Uspel Doprastav, no ÚVO má námietky.

Zdieľať

Dá sa postaviť most cez potok aj bez rúbania stromov na brehoch? Diaľničiari tomu veria, Úrad pre verejné obstarávanie by rád videl dôkazy. NDS preto musí znova vyhodnotiť diaľničný tender na úsek pri Kriváni, ktorý už vyhral Doprastav.

Zdieľať

Do konca októbra bude pod Strečnom opäť obmedzená doprava. Po 10 rokoch vo veľkom odstraňujú napadané kamene zo záchranných sietí, potom prídu na rad výruby v okolí cesty. Budúci rok chcú siete opraviť. (markíza)

Zdieľať

Prelomový tender na R2 pri Kriváni vyhral Doprastav, ÚVO prikázal vyhodnotiť súťaž znova. Chýbajú mu doklady o tom, ako diaľniční manažéri preverujú sľuby o kvalite. Napríklad také, v ktorých stavbári sľubujú, že dokážu postaviť most cez potok bez toho aby vôbec alebo len minimálne rúbali stromy.

Zdieľať

Európska komisia schválila veľký projekt výstavby diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh. Slovensko môže vyčerpať grant vo výške viac ako 278 miliónov eur. Ide už o desiaty veľký dopravný projekt, na ktorý Brusel Slovensku schválil peniaze.

Ich hodnota presahuje 2 miliardy eur, čo je 45 percent z celkovej alokácie Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII).

„Prešov momentálne zažíva svoju zlatú éru cestnej výstavby. Okrem juhozápadného obchvatu sme tu investovali z eurofondov aj do modernizácie kľúčových križovatiek v centre mesta. Ďalšou veľkou stavbou je nedávno odštartovaná výstavba severného obchvatu. Vytvárame okolo Prešova koridor, aby tretie najväčšie mesto na Slovensku malo zaistenú budúcnosť, čo sa týka cestnej infraštruktúry,“ povedal minister dopravy a výstavby SR Árpád Érsek.

V prešovskom regióne z európskych peňazí zaplatia aj ďalšie projekty zamerané na regionálne cesty I. triedy. Ide napríklad o obchvaty Sabinova a Plavnice, ako aj projekty modernizácie existujúcich ciest.

Úsek diaľnice D1 Prešov, západ – Prešov, juh je chýbajúcim úsekom diaľnice D1 na východe Slovenska po Košice. Podľa rezortu dopravy ide o veľmi náročný projekt. Úsek má iba sedem kilometrov, ale takmer tretina diaľnice bude viesť na mostoch a druhá tretina v tuneli. „Stavia sa niekoľko veľkých a komplikovaných križovatiek a celková dĺžka ciest na týchto križovatkách je väčšia ako dĺžka samotného úseku. Súčasťou projektu je aj nové stredisko správy a údržby diaľnic pre východné Slovensko, ktoré vznikne v rámci výstavby,“ povedala hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.

Vodiči ušetria podľa jej slov jazdou po prešovskej diaľnici približne 18 minút, čo predstavuje až 80 percent času oproti pôvodnej trase cez mesto. Kým jazda po starej ceste cez mesto trvá približne 24 minút, úsek diaľnice prejdú vodiči za päť minút. Plánované odovzdanie diaľnice do prevádzky je v lete 2021. Celkové náklady na projekt financované v rámci OPII sú viac ako 327.000.000 eur bez DPH. (tasr)

1 min. čítanie
Zdieľať

Dodávatelia, ktorí pracovali na stavbe D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala, sú takmer vyplatení. Subdodávateľov vyplatil doterajší zhotoviteľ Salini Impregilo – Dúha, ide zatiaľ o 89,7 percenta záväzkov.

Išlo o jednu z hlavných podmienok dohody o ukončení kontraktu medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) a zhotoviteľom úseku D1 Salini Impregilo – Dúha. Diaľničiari vyplácanie dodávateľov pravidelne kontrolujú. (tasr)

Zdieľať

Úrad pre verejné obstarávanie vyhovel vylúčeným uchádzačom z tendra na R3 Tvrdošín – Nižná nad Oravou a nariadil Národnej diaľničnej spoločnosti, aby ich zaradila späť do procesu užšej súťaže a opätovne vyhodnotila ich ponuku. 

Vylúčenie oboch uchádzačov bolo podľa ÚVO založené na tom, že vysvetlenie ponuky vo vzťahu k žiadostiam NDS o vysvetlenie nie je postačujúce a nie je svojím obsahom v súlade s požiadavkou zákona o verejnom obstarávaní.

V oboch prípadoch sa podľa zistení úradu otázky týkali primárne ponukových cien.

Vylúčeniu predchádzali tri žiadosti o vysvetlenie zo strany NDS, ako aj odpovede uchádzačov na žiadosti o vysvetlenie ponuky. Tieto žiadosti o vysvetlenie ponuky však boli podľa ÚVO formulované nadmieru všeobecne a nejednoznačne.

Ďalej sa v rozhodnutí uvádza, že v nich nie sú uvedené konkrétne dôvody či identifikácia nezrovnalosti alebo nejasnosti v informáciách, ktoré navrhovatelia poskytli NDS. Odpovede oboch uchádzačov vo vzťahu k formulácii žiadostí o vysvetlenie zároveň možno podľa úradu považovať za adekvátne.

Diaľničiari tak podľa ÚVO nepreskúmali a nepožiadali týchto uchádzačov o vysvetlenie ponuky vo vzťahu k identifikovaným nezrovnalostiam riadne odôvodneným a transparentným spôsobom.

NDS zároveň podľa úradu dostatočným spôsobom neidentifikovala a nešpecifikovala nezrovnalosti, na základe ktorých pristúpila k vylúčeniu oboch uchádzačov.

V prípade úseku Tvrdošín – Nižná boli vylúčení zo súťaže dvaja uchádzači. Úsek R3 Tvrdošín – Nižná je dlhý 4,4 kilometra a po dokončení má odľahčiť frekventovanú dopravnú tepnu v Tvrdošíne.

Viesť má po ľavom brehu rieky Orava a napájať sa na existujúci obchvat Trstenej. Predpokladaná cena je takmer 75 miliónov eur bez DPH. (tasr)

Zdieľať

Prípravných trhových konzultácií k dostavbe tunela Višňové sa zúčastnilo 24 projektových a stavebných firiem. Konzultácie zorganizovala NDS v stredu, so stavbármi debatovali o ďalšom postupe v obstarávaní komplikovanej dostavby.

Súťaž na dostavbu úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové bude komplikovaná, pretože stavbári budú naceňovať dokončenie práce po iných stavbároch.

Tunel rozostavalo konzorcium talianskej Salini Impregilo a miestnej Dúhy. Diaľničiari argumentovali, že zo stavby musia odísť pre neschopnosť plniť zmluvné termíny a ceny.

Na dokončenie diaľnice sa pripravuje séria tendrov, najväčší bude na samotnú dostavbu diaľnice.

„Diskutovalo sa o nastavení a príprave súťažných podmienok tendra a prípadných rizík nedokončenej stavby,“ opisuje NDS prípravné trhové konzultácie k Višňovému.

Viac k téme: Plán B pre tunel Višňové za pol miliardy: Tunel a techniku doň kúpime zvlášť

Zdieľať

Ružomberok podal odvolanie voči čiastkovému územnému rozhodnutiu k D1 Hubová – Ivachnová. Radnica tvrdí, že z konania „nepochopiteľne vylúčili“ zástupcov mestskej časti Hrboltová. 

Hovorca ružomberského primátora Viktor Mydlo informoval, že vydané územné rozhodnutie sa vzťahuje len na jeden most a nerieši novú časť trasy diaľnice D1 Hubová – Ivachnová.

Magistrát tvrdí, že boli upreté práva účastníkom konania, či už to boli zástupcovia Hrboltovej, alebo dolnoliptovských obcí. Zástupcovia mesta a obcí nesúhlasili s odvolaniami mestskej časti Hrboltová k vybratej novej trase diaľnice v procese EIA.

„Vydané územné rozhodnutie považujeme za nezákonné. Dôvod, pre ktorý sme sa rozhodli podať odvolanie, je istota, že pri preskúmaní súdom by bolo územné rozhodnutie zrušené ako nezákonné. Pri preskúmavaní konania správnych orgánov sa posudzuje účel konania, v našom prípade vždy ide o ten istý účel – výstavbu úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová. Preto nezákonný postup v tomto čiastkovom – a z pohľadu celej trasy nepodstatnom – územnom konaní spôsobí zásadný problém aj v nasledujúcom územnom konaní,“ povedal poradca ružomberského primátora pre dopravu a infraštruktúru Tomáš Mišovič.

Dodal, že dlhodobo upozorňujú na zásadné meškanie a výhovorky NDS v povoľovacom procese.

„Prešiel rok od právoplatnosti záverečného stanoviska EIA a územné konanie na novú trasu diaľnice sa ani len nezačalo. Pôvodne sľúbený termín získania územného rozhodnutia, február 2019, je dávno za nami. Rovnako tak plnenie zmierňujúcich opatrení zo strany NDS na základe záverečného stanoviska EIA je za uplynulý rok, okrem premaľovaných čiar na križovatke pri Mondi SCP, nulové,“ uviedol.

Podľa Mišoviča nový zmluvný termín dokončenia úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová, jún 2022, je z tohto pohľadu nereálny, rovnako ako aj koniec roka 2022. Konanie NDS považuje za absurdné a nepochopiteľné.

„Nebudeme sa nečinne prizerať ďalšiemu meškaniu pre nás kľúčového úseku diaľnice. Ružomberok je ťažko skúšaný dopravou, ktorá mu spôsobuje nemalé problémy. Práve z toho dôvodu sledujeme konanie okolo výstavby diaľnice D1 veľmi pozorne, aby sme dokázali budúci problém odhaliť hneď a zabránili tak ďalšiemu meškaniu,“ skonštatoval primátor mesta Ružomberok Igor Čombor.

Podľa hovorcu primátora mesta podané odvolanie nemá žiaden vplyv na meškanie dokončenia výstavby diaľničného úseku pri Ružomberku. (tasr)

Zdieľať

Začala sa výstavba severného obchvatu Prešova za 142 miliónov eur. Rýchlostná cesta s dĺžkou 4,3 km má skrátiť čas potrebný na prejazd o 9 minút, dokončená má byť na jar 2023. (tasr)

Zdieľať

Národná diaľničná spoločnosť organizuje prípravné trhové konzultácie na dostavbu tunela Višňové. So stavebnými firmami chcú jej manažéri prekonzultovať ďalší postup v obstaraní dokončenia D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové.

Plán B na dostavbu komplikovaného tunela sa odhaduje asi na pol miliardy. NDS chce na tento účel postupne vyhlásiť niekoľko súťaží.

Má to viacero rizík. To hlavné je, že záujemcovia budú dostavovať rozostavané dielo. Spoločnosti Salini Impregilo a Dúha zo stavby odišli. Diaľničiari to odôvodňujú ich neschopnosťou plniť záväzky zo zmluvy.

Konzultácie plánujú diaľničiari zorganizovať 31. júla v aule Slovenskej akadémie vied.

Viac k téme: Plán B pre tunel Višňové za pol miliardy: Tunel a techniku doň kúpime zvlášť

Zdieľať

Najväčší kartel ožil: EÚ chce trestať Slovensko za to, že nepotrestalo stavbárov

Foto - TASR
Foto – TASR

Slovensku hrozí, že bude musieť vracať eurofondy z diaľnic.

  • Európska komisia má podozrenie, že štát dával zákazky stavebným firmám aj v čase, keď mali pre podvod v tendri v roku 2004 zakázané verejné zákazky.
  • Prípad sa týka aj najväčších súčasných dodávateľov štátu – Doprastavu a Strabagu.
Zdieľať

Úsek D1 Budimír – Bidovce zaplatia cez eurofondy, schválený príspevok je viac ako 200 miliónov eur. 16-kilometrový úsek by mal byť prejazdný do konca tohto roka. 

Úsek, ktorý je vo výstavbe od novembra 2016, je priamym pokračovaním diaľnice D1 v úseku Prešov – Košice smerom na Michalovce.

Po dobudovaní rýchlostnej cesty R2 sa stane súčasťou východného obchvatu Košíc a dokončený úsek prepojí diaľnicu D1 s rýchlostnou cestou R4 smerom na Miškovec. (tasr)

Zdieľať

Policajti zasahujú na stavbe bratislavského obchvatu, ktorý je súčasťou budovania diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Potvrdila to bratislavská krajská policajná hovorkyňa. „Vykonávajú sa tam úkony súvisiace s environmentálnou trestnou činnosťou,“ povedala Lucia Mihalíková.

Policajti v súvislosti s environmentálnou trestnou činnosťou v Bratislavskom kraji zasahovali už koncom marca. Zásah mal podľa medializovaných informácií súvisieť s podozreniami, že sa na stavbu D4 a R7 používa kontaminovaná zemina alebo stavebný odpad. Polícia neskôr pre TASR priblížila, že v tomto prípade je aktuálne vedené trestné stíhanie vo veci zločinu ohrozenia a poškodenia životného prostredia a vo veci zločinu neoprávneného nakladania s odpadmi.

V marci polícia informovala, že vyšetrovateľ vzniesol obvinenie voči jednej fyzickej osobe M. J. H. a jednej právnickej osobe, bratislavskej spoločnosti s ručením obmedzeným pôsobiacej v stavebníctve, z trestného činu ohrozenia a poškodenia životného prostredia. Obvinený je stíhaný na slobode.

Spoločnosť D4R7 Construction, zodpovedná za stavbu obchvatu, považuje informácie o kontaminácii za dezinformačnú kampaň. Výstavba podľa nej spĺňa vysoké kvalitatívne štandardy a všetky právne požiadavky. (tasr)

Zdieľať

Nových staviteľov pre tunel Višňové bude Národná diaľničná spoločnosť hľadať cez viac tendrov. Posudzovať v nich plánuje viac kritérií, nielen cenu.

Diaľničiari potrebujú nájsť náhradu za odchádzajúcich staviteľov z partie talianskej firmy Salini Impregilo a miestnej Dúhy. Tie získali pôvodný kontrakt na stavbu úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala so 7,5-kilometrovým tunelom Višňové za 410 miliónov eur.

Diaľničiari píšu, že práve ukončili inventarizáciu stavby, počas ktorej sa zisťovalo, čo presne je už na stavbe hotové a v akom je stave.

„Výsledky inventarizácie budú známe v priebehu približne dvoch týždňov. Budú slúžiť ako podklady na vypísanie súťaží na zhotoviteľov stavebných prác,“ píše NDS.

Nové súťaže plánuje spustiť v druhom polroku 2019.

Hlavná trasa a tunel sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú súťažiť formou súťažného dialógu. Ďalšie časti stavby, napríklad technológia tunela, budú súťažené inou verejnou transparentnou formou, avizuje NDS.

Pôvodní stavitelia mali v zmluve termín dokončiť diaľnicu tento rok.

Nový termín pre dokončenie komplikovanej diaľnice je rok 2023.

Viac k téme: Višňové? Všetko, čo bude skôr ako v roku 2023, bude super, hovorí diaľničný manažér

Zdieľať

Na tuneli Višňové sa končí inventarizácia. V rámci nej sa kontrolovalo, čo všetko je na stavbe hotové a dostavané a čo bude ešte treba po odchádzajúcich staviteľoch objednať.

„Inventarizácia má byť tento týždeň na Višňovom ukončená, pokiaľ mám informácie, 6. alebo  7. by mali podpísať všetci zainteresovaní zmluvu o dokončení inventarizácie a potom môžeme začať robiť na novom verejnom obstarávaní,“ povedal minister dopravy Árpád Érsek.

Minister predpokladá, že náhradníkov za odchádzajúce konzorcium pod vedením talianskej firmy Salini Impregilo sa bude hľadať cez súťažný dialóg. Súťažné podklady pripravia na základe inventarizácie.

„Inventarizácia nám presne povie, kde sú pochybenia, ako stojíme, aký je tam materiál,“ vysvetľoval Érsek.

Predpokladá, že nová súťaž by mohla byť vypísaná na jeseň.

Tunel Višňové je súčasťou úseku D1 od Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu. „Deadline je jasný, do konca roku 2023 musí byť hotovo. A všetko to, čo bude skôr, bude super,“ povedal o nových termínoch pre dostavbu úseku investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Jiří Hájek v rozhovore.

Zdieľať

NDS plánuje do konca tohto roka vyhlásiť verejné obstarávania na viaceré úseky. V druhom polroku 2019 chce spoločnosť vyhlásiť súťaž na obchádzkové trasy križovatky D4/D1, tiež na úsek D3 Zelený most, Svrčinovec.

Zároveň by v tomto období mala byť vyhlásená aj súťaž na zhotoviteľa úseku rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou.

„Na prelome rokov 2019/2020 budeme súťažiť zhotoviteľa na úsek Bratislava – Triblavina, rozšírenie samotnej diaľnice na štvorpruh plus odstavný pruh. Ďalej pripravujeme vyhlásenie súťaže na zhotoviteľa privádzača Kysucké Nové Mesto,“ uviedol generálny riaditeľ NDS Ján Ďurišin.

Viaceré súťaže už bežia. V prípade úseku Tvrdošín – Nižná diaľničiari čakajú na rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). „Boli vylúčení dvaja uchádzači zo súťaže Tvrdošín – Nižná. My sme všetky podklady ÚVO poskytli a čakáme na stanovisko úradu, či potvrdí ich vylúčenie alebo ich vráti do súťaže. Súťaž je tým potom viac-menej ukončená,“ poznamenal Ďurišin. NDS plánuje v tomto roku uzavrieť súťaž na úsekoch Kriváň – Mýtna aj Mýtna – Lovinobaňa, kde avizovala aj odštartovanie výstavby.

Diaľničiari plánujú v roku 2020 ukončenie prípravy a vyhlásenie súťaže na zhotoviteľov úsekov R1 medzi Banskou Bystricou a Slovenskou Ľupčou aj R2 Košické Oľšany – Košice, Šaca prvý úsek. Tiež plánujú začať súťaž na výstavbu druhej etapy severného obchvatu Prešova na R4 a rovnako druhej etapy privádzača Spišská Nová Ves – Levoča na D1. Súťaž by tiež mala byť vyhlásená na úseku D1 Turany – Hubová.

Pokračovať bude NDS aj v príprave stavieb v tomto roku. Vyhlásiť plánuje napríklad súťaže na projektovú dokumentáciu obchvatu Šiah alebo úseku D1 Behárovce – Branisko druhý profil. Súťaží na predprojektové a projektové dokumentácie bude podľa NDS viac, a to na úsekoch D1, D2, R1, R2, R3 či R4. (tasr)

Zdieľať

Diaľničiari plánujú tento rok rozbehnúť súťaž o stavbu tunela Soroška. Najviac omeškaný úsek na D1 zrejme príde na rad v roku 2020. „Je to skutočne veľmi problematické,“ komentoval prípravu úseku D1 Turany – Hubová riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Ján Ďurišin.

Súťaž o tunel Soroška, ktorý je súčasťou plánovanej južnej diaľnice (R2), by sa podľa Ďurišina mohla začať v druhej polovici tohto roka.

Začiatkom roka diaľničiari predbežne odhadovali, že súťaž rozbehnú koncom apríla. Čaká sa zrejme aj na posudky od Útvaru hodnoty za peniaze.

„Takisto máme v pláne na jeseň vyhlasovať súťaž na výstavbu privádzača D3 Kysucké Nové Mesto,“ povedal Ďurišin na konferencii Stretnutie lídrov slovenského stavebníctva.

Tento rok ešte plánujú diaľničiari vyhlásiť niekoľko súťaží na práce v oblasti križovania D1 s obchvatom Bratislavy D4, vrátane rozširovania D1 po Triblavinu na štvorpruh.

Zdieľať

Najbližšie k začiatku výstavby majú dve diaľnice za Detvou. Ide o úseky budúcej R2 od Kriváňa po Mýtnu a po Lovinobaňu, na ktoré bežia tendre. „Sú doslova pred bránami finále,“ povedal riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Ján Ďurišin.

Zdieľať

Správa ciest vyhlásila súťaž na výstavbu obchvatu Šale, predpokladaná cena za 12 kilometrov je viac ako 60 miliónov eur.

Ako sa uvádza vo vestníku verejného obstarávania, lehota na predkladanie ponúk je do 6. júna.

Súčasťou stavby bude 13 mostných objektov a 705 metrov dlhý most cez rieku Váh. V rámci prác dôjde aj k úprave ciest II. a III. triedy, k realizácii protihlukových opatrení a vegetačných úprav.

„Vyvolané investície sú preložky a úpravy vodných tokov, vodovodov a plynovodov, zavlažovacích a odvodňovacích systémov,“ uvádza sa v podmienkach obstarávania.

Posun v príprave obchvatu privítala aj šalianska radnica.

„Primátor mesta Jozef Belický so svojou zástupkyňou Danicou Lehockou ešte v januári navštívili generálneho riaditeľa SSC Romana Žemberu, aby sa informovali o stave výstavby. Už vtedy sa vrátili z Bratislavy so správami, že SSC podala žiadosť o stavebné povolenie obchvatu. Vyhlásenie verejného obstarávania znamená, že výstavba by sa reálne mohla začať koncom tohto roka,“ uviedla Erika Kollerová z mestského úradu. (tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať