Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Téma: Energetika

Zdieľať

Poliaci oznámili Rusom, že už od nich nechcú plyn

Poľské štátne plynárne PGNiG nechcú po roku 2022 nakupovať plyn od Gazpromu. Dôvodom sú vysoké ceny a povinnosť platiť za plyn určitú čiastku bez ohľadu na odobraté množstvo.

PGNiG už informovala Gazprom, že po vypršaní súčasného kontraktu nemá záujem o jeho predĺženie, píše Reuters.

Obe firmy podpísali kontrakt známy ako zmluva Jamal v roku 1996. Okrem iného vyžaduje, aby prehlásenia o budúcej spolupráci strany formálne predložili tri roky pred vypršaním dohody.

Poľsko od Gazpromu stále berie väčšinu plynu, ktoré spotrebuje. Snaží sa však o zníženie závislosti od Ruska, pretože Jamal vníma ako nevýhodný.

Odkiaľ budú mať Poliaci plyn:

PGNiG sa spolieha, že bezpečnosť dodávok plynu po roku 2022 jej zaručia dohody na dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) a akvizícia nálezísk plynu v Severnom mori.

Poľsko zároveň rozšírilo svoj systém prepravy plynu.

Zdieľať

Rast globálneho dopytu po rope by sa mal po roku 2025 spomaliť. Dôvodom je zvyšovanie palivovej efektívnosti a očakávaný rast počtu elektrických vozidiel, uvádza Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojom najnovšom výhľade.

Dopyt po rope sa bude v najbližších 20 rokoch zvyšovať, v 30. rokoch by sa jeho rast mal výrazne spomaliť, vyberá Reuters z dokumentu World Energy Outlook 2019.

Do roku 2025 má dopyt každoročne narastať v priemere o 1 milión barelov denne, neskôr IEA počíta už len s denným prírastkom 0,1 milióna barelov.

V prípade osobných áut očakáva strop dopytu po rope koncom 20. rokov. Príčinou je postupný presun motoristov k elektrickým vozidlám.

IEA predpokladá, že do roku 2040 bude po cestách jazdiť zhruba 330 miliónov elektromobilov. Oproti vlaňajšej prognóze je to o 30 miliónov viac.

Najvýraznejší rast ťažby ropy agentúra očakáva v USA, produkcia podstatne vzrastie aj v Iraku a Brazílii.

Zdieľať

Saudi Aramco zverejnilo emisný prospekt pred vstupom na domácu burzu, mnohé podrobnosti v ňom však potenciálni investori nenájdu. Drobným investorom chce ropná firma ponúknuť pol percenta akcií.

Saudskoarabská štátna spoločnosť pripravuje primárnu ponuku akcií (IPO) na začiatok decembra.

Čo v prospekte nie je:

  • koľko percent akcií budú môcť nakúpiť veľkí inštitucionálni investori;
  • aká veľká časť najziskovejšej firmy na svete bude na predaj (špekuluje sa o približne 2 percentách);
  • presný dátum, keď sa začne s akciami obchodovať na burze.

V rozsiahlom dokumente sú uvedené možné investorské riziká, o ktorých informuje Bloomberg.

Firma k nim zaraďuje napríklad štátnu kontrolu nad ropnou produkciou, teroristické útoky, dosahy klimatických zmien na dopyt po rope či ťažkosti so zmenami menových kurzov.

Možných investorov by ku kúpe akcií mohla motivovať vidina vysokých dividend. Podľa BBC Saudi Aramco v dokumente uvádza, že si vyhradzuje právo zmeniť dividendovú politiku bez predchádzajúceho upozornenia.

Prečo idú na burzu:

Saudi Aramco je najväčší producent ropy na svete s 10-percentným podielom. Podnik vlani vygeneroval čistý zisk 111 miliárd dolárov, za prvých 9 mesiacov tohto roka mu medziročne klesol o 18 % na 68 miliárd dolárov.

Predaj časti akcií Saudi Aramco má pomôcť získať peniaze na plány korunného princa Muhammada bin Salmána. Jeho zámerom je znížiť závislosť saudskoarabskej ekonomiky od príjmov z ropy a investovať do iných odvetví.

Podľa analytických odhadov vstup na burzu ocení firmu na 1,5 až 2 bilióny dolárov, čo by emisiu Saudi Aramco katapultovalo na pozíciu najväčšej IPO v histórii. Primát drží primárny úpis e-shopu Alibaba.

Zdieľať

Žiga rozdelil 40 miliónov firmám s drahou elektrinou, najviac získa U. S. Steel

U. S. Steel Košice. Foto - TASR
U. S. Steel Košice. Foto – TASR

Kompenzáciu z ceny elektriny za minulý rok získa 76 firiem. Najvyšší príspevok, vyše 12 miliónov eur, dostane košický U. S. Steel. Celkovo sa cez kompenzačnú schému prideľuje 40 miliónov eur, medzi významnejších príjemcov patria aj Slovnaft či ružomberské Mondi.

Výška kompenzácie pre jednotlivé podniky závisí od reálnej spotreby elektriny.

„Konkurencieschopnosť firiem sa zvýši a energeticky náročné podniky získajú späť časť poplatkov, ktorými prispievajú na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov,“ povedal minister hospodárstva Peter Žiga.

Žiadatelia o podporu museli splniť sériu kritérií. Ide o podniky z energeticky náročných odvetví ako železiarstvo, oceliarstvo, výroba cementu či chemický priemysel. Jej vyplatenie je v súlade s európskymi pravidlami štátnej pomoci pre energeticky náročné podniky a po súhlase Európskej komisie, píše ministerstvo hospodárstva.

„Podniky teda neurčovalo a nenavrhovalo ministerstvo, ale ide o transparentnú a nediskriminačnú podporu pre všetkých žiadateľov, ktorí splnili podmienky na poskytnutie,“ povedal Žiga.

Ministerstvo hospodárstva vyhlásilo výzvu 25. júna a podniky mali priestor predkladať žiadosti do konca augusta.

Zoznam podporených firiem

Zdieľať

V Česku neplánovane odpojili prvý blok jadrovej elektrárne Temelín. Príčinou je zvýšené chvenie turbíny, pravdepodobne pre kolísanie vonkajších teplôt. Výkon reaktora bol znížený na 30 percent.

Zvýšené chvenie niektorých častí parnej turbíny zaznamenali energetici cez víkend.

Turbogenerátor odstavili, od výsledkov jeho kontroly bude závisieť, kedy blok opäť pripoja k prenosovej sústave.

„Práce nijako nesúvisia s primárnym, teda jadrovým okruhom,“ informuje hovorca Temelína Marek Sviták.

Temelín je najväčším výrobcom elektriny v Česku, pokrýva zhruba pätinu spotreby. V prevádzke je od decembra 2000, vlani vyrobil 15,66 terawatthodiny elektriny. (čtk)

Zdieľať

Namiesto uhlia odpad? Investori vidia príležitosť, lebo skládky sú čoraz drahšie

Foto - Tomáš Halász
Foto – Tomáš Halász
  • Slovenské elektrárne začali hľadať alternatívy pre oba svoje veľké uhoľné zdroje – Vojany a Nováky – a spoliehajú sa pritom aj na odpad.
  • Vyrábať energiu z odpadu chce aj investičná skupina Wood & Company, ktorá chystá päť centier za 600 miliónov eur, v ktorých sa má recyklovať aj spaľovať odpad.
Zdieľať

Poľský protimonopolný úrad uložil francúzskej Engie Energy pokutu 40 miliónov eur v súvislosti s projektom plynovodu Nord Stream 2, ktorý má privádzať plyn z Ruska do Nemecka. Poliaci ho považujú za hrozbu pre energetickú bezpečnosť.

Protimonopolný úrad tvrdí, že Engie Energy mu odmietla predložiť požadované dokumenty a materiály. Firma sa chce odvolať, píše Reuters.

Projekt Nord Stream 2 vedie ruská plynárenská spoločnosť Gazprom. Engie je jednou z piatich západoeeurópskych firiem, ktoré sa podieľajú na jeho financovaní.

Nord Stream 2 má prepojiť Rusko s Nemeckom po dne Baltského mora. Podľa Varšavy plynovod posilní dominantnú pozíciu Gazpromu na trhu.

Zdieľať

Cyprus udelil prvú licenciu na komerčnú ťažbu zemného plynu, koncesia na 25 rokov sa týka podmorského plynového poľa Aphrodite objaveného v roku 2011. Ťažiť v ňom môže konzorcium Royal Dutch Shell, Delek a Noble Energy.

Podľa odhadov pole Aphrodite obsahuje 116 miliárd kubických metrov plynu, s ťažbou sa má začať v roku 2025, píše Reuters.

Vyťažená surovina sa bude prepravovať podmorským plynovodom do Egypta. Odtiaľ pôjde v skvapalnenej forme na export do Európy a na medzinárodné trhy.

Koncesia prinesie Cypru zhruba 520 miliónov eur ročne, oznámil už skôr minister pre energetiku Jorgos Lakkotrypis.

Zdieľať

Aké je riziko opakovania plynovej krízy a ako s tým súvisí povolenie na dostavbu Nord Streamu 2 

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP
  • Putin nečakane vytiahol nové požiadavky a rokovania o novom ukrajinsko-ruskom kontrakte preto skrachovali.
  • Nord Stream 2 má povolenie od Dánov, ale do konca roka postavený nebude. Ani potom si v ňom však Rusi nebudú môcť robiť čokoľvek.
  • Nádejou pre zimu je uvedomenie si, že nová kríza by poškodila povesť celého plynárenstva a prerobili by tak na nej všetci.
Zdieľať

Novým šéfom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu bude Argentínčan Rafael Grossi. O funkciu sa pôvodne uchádzala aj predsedníčka Úradu jadrového dozoru SR Marta Žiaková, kandidatúru však stiahla.

Grossi nahradí vo funkcii nedávno zosnulého Jukiju Amana z Japonska, informuje Reuters. Uspel v druhom kole voľby, keď tesne získal potrebnú dvojtretinovú väčšinu hlasov v 35-člennej rade guvernérov.

Žiaková bola pôvodne jednou zo štyroch uchádzačov a uchádzačiek o post šéfa MAAE.

Kandidatúru stiahla už pred prvým kolom voľby pre predbežnú nedostatočnú podporu v rade guvernérov.

MAAE dohliada na civilné využívanie jadrovej energie vo svete. Kontroluje tiež dodržiavanie jadrovej dohody s Iránom.

Zdieľať

BP klesol v 3. štvrťroku čistý zisk bez zahrnutia zmeny hodnoty zásob medziročne o takmer 40 percent na 2,3 miliardy dolárov. Prekonal však odhady analytikov, ktorí počítali s výraznejším prepadom hospodárenia britskej ropnej spoločnosti.

K zníženiu zisku prispeli nižšia cena ropy a ťažba, ale tiež mimoriadne náklady súvisiace s predajom majetku.

Analytici čakali prepad zisku BP na 1,73 miliardy dolárov, v predchádzajúcom štvrťroku zarobila v čistom 2,8 miliardy dolárov, píše Reuters.

Prudký prepad zisku investorov neprekvapil. BP už skôr naznačila, že v 3. kvartáli zaúčtuje nehotovostné náklady súvisiace s predajom majetku, ktoré dosiahli 2,6 miliardy dolárov.

Zdieľať

Spustenie Mochoviec sa opäť odďaľuje. Tretí blok nebude v prevádzke skôr, ako v 2. štvrťroku 2020

Jadrová elektráreň Mochovce Foto N - Vladimír Šimíček
Jadrová elektráreň Mochovce Foto N – Vladimír Šimíček

Štart 3. bloku jadrovej elektrárne Mochovce sa opäť odkladá. Podľa Úradu jadrového dozoru sa začne uvádzať do prevádzky najskôr v 2. štvrťroku 2020, doteraz sa počítalo s januárom. Dôvodom je odstraňovanie chýb a nedorobkov.

„Odhad vychádza z rozsahu činností, ktoré je potrebné pred zavezením paliva do aktívnej zóny vykonať – opakovaný náhrev bloku a odstraňovanie evidovaných chýb a nedorobkov,“ cituje TASR riaditeľku kancelárie ÚJD Miriam Vachovú.

Pracovníci elektrárne pripravujú 3. blok na opakovanú horúcu hydroskúšku.

V čom je problém:

Zistilo sa, že signalizačné káble od jedného z výrobcov sú nekvalitné. Ich výmena a potrebné testy by sa mali stihnúť do konca novembra.

Cez niektoré z chybných káblov sú vedené signály na ovládanie bezpečnostne významných spotrebičov alebo dôležitých meraní primárneho okruhu bloku.

Po vyriešení problému s káblami sa bude môcť reaktor opakovane nahriať. Tretí blok Mochoviec už jednu horúcu skúšku absolvoval.

„Testy ukázali odchýlky, časť hydroskúšky sa musí zopakovať, ale nemožno hovoriť o opakovaní celej hydroskúšky,“ povedal v septembri v rozhovore s Denníkom E Peter Uhrík, šéf kontrolórov výstavby nových blokov v Mochovciach.

Podľa neho sa primárny okruh elektrárne musí znova nahriať, otestovať a všetko znova vyhodnotiť. „Očakávame, že na to bude treba asi tri – štyri týždne,“ tvrdil Uhrík.

Čo ešte treba urobiť:

  • do plnej prevádzky sa 3. blok dostane až po uskutočnení ďalších testov;
  • najskôr musia Slovenské elektrárne urobiť kontrolu reaktora na nízkom výkone bez pripojenia k energetickej sústave, až potom bude testovaný pri dodávkach do siete;
  • musí byť vykonaný preukazný chod reaktora na nominálnom výkone po dobu 144 hodín a certifikácia pre jeho prácu v energetickej sústave.

4. blok naberá meškanie:

Podľa hodnotenia ÚJD nepokračuje plánovaným tempom ani dostavba 4. bloku Mochoviec.

Počítalo sa s ním jeden rok od spustenia prevádzky trojky, podľa očakávaného rozsahu prác však ÚJD predpokladá, že to bude neskôr.

Predražená a oneskorená jadrovka:

Dostavba 3. a 4. bloku Mochoviec sa predražila z pôvodne rozpočtovaných 2,8 miliardy až na 6 miliárd eur a trvá dvakrát dlhšie, ako sa čakalo.

Stavbu sprevádzalo množstvo problémov. Menili sa na nej firmy, prekračovali sa termíny. Zdržanie má aj objektívnu príčinu – sprísnenie bezpečnostných požiadaviek po havárii elektrárne v japonskej Fukušime.

Mochovce dostavujú Slovenské elektrárne. Projekt riadi odchádzajúci akcionár Enel. Jeho podiel v SE po dokončení elektrárne prevezme ďalší spolumajiteľ EPH a stane sa väčšinovým majiteľom spoločnosti.

Zdieľať

Najbohatší Poliak ide stavať malé jadrové reaktory, majú pomôcť pri odchode krajiny od uhlia

Najbohatší Poliak Michal Solowow a GE Hitachi Nuclear Energy sa spoja pri vývoji technológie pre malý jadrový reaktor s výkonom 300 megawattov. Projekt si podľa odhadu vyžiada investíciu do 1 miliardy dolárov.

Poľsko vyrába väčšinu elektriny z uhlia, čoraz viac podnikov však skúma nízkouhlíkové zdroje energie, píše Reuters.

Malý jadrový reaktor by mal byť hotový do 10 rokov.

Prečo je to dôležité:

  • podľa Solowowa by využívanie malých jadrových reaktorov mohlo pomôcť pri odklone Poľska od uhlia. Malo by zároveň priaznivý vplyv na poľský priemysel.
  • Poľsko chce postaviť svoju prvú tradičnú jadrovú elektráreň v najbližších 20 rokoch, zatiaľ nemá vyriešený systém financovania projektu.
  • Krajina čelí zvýšenému tlaku zo strany EÚ na obmedzovanie uhlíkových emisií.

Riešia to aj Česi:

Do rozvoja malých jadrových elektrární sa plánuje pustiť aj český ČEZ. Nedávno sa dohodol na spolupráci v tejto oblasti s americkou firmou NuScale, pripomína ČTK.

Český premiér Andrej Babiš označil jadrové zdroje s menším výkonom za optimálne riešenie pre stavbu nových jadrových blokov v Česku.

Zdieľať

Gazprom začal plniť plynom prvú vetvu nového podmorského plynovodu TurkStream, ktorý prepája Rusko a Turecko. Moskva ním chce obísť ukrajinskú tranzitnú trasu na prepravu ruského plynu do Európy a posilniť si pozíciu na európskom trhu.

Plnenie plynovodu je poslednou fázou pred uvedením do prevádzky, ktorá by mala byť spustená pred koncom tohto roka, píše Reuters.

Základné fakty o plynovode TurkStream:

  • spája Rusko s Tureckom po dne Čierneho mora;
  • má 2 vetvy, každú s prepravnou kapacitou 15,75 miliardy kubických metrov ročne;
  • prvá vetva má slúžiť na zásobovanie tureckých zákazníkov;
  • druhá má zabezpečovať dodávky ďalej do Bulharska, Srbska a Maďarska.

Plnenie druhej vetvy TurkStreamu je naplánované na neskôr.

Zdieľať

Energetika EDF oznámila zvýšenie rozpočtu výstavby tretieho bloku jadrovej elektrárne Flamanville o 1,5 miliardy eur. Náklady meškajúceho francúzskeho projektu sa vyšplhajú na 12,4 miliardy eur, čo je takmer štvornásobok oproti pôvodnému plánu.

Francúzi stavajú Flamanville od roku 2007, elektráreň mala byť dokončená v roku 2012.

EDF potvrdila ďalší odklad spustenia prevádzky, so zavážaním paliva počíta na konci roka 2022, píše Reuters.

Najnovšie zdržanie zapríčinili problémy s chybnými zvarmi.

V elektrárni Flamanville sa inštaluje francúzsko-nemecký reaktor EPR. Ide o novú generáciu európskych reaktorov, ktoré vyvinuli Areva a Siemens.

EDF sa podieľa aj na projekte britskej jadrovej elektrárne Hinkley Point C. Aj ten bojuje s rastúcim rozpočtom a niekoľkoročným meškaním.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať