Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Téma: Fond obnovy EÚ

Prezidentka Čaputová považuje plán obnovy za kvalitný. Ministra financií Hegera požiadala, aby z neho nevypadli priority, ktoré aj ona sama považuje za dôležité. Ide o ochranu klímy, investície do vzdelávania, vedy a výskumu a o sociálnu oblasť.

Prezidentka považuje za dobré, aby sa plán zverejnil čo najskôr, Heger ho chce predstaviť tento týždeň. „Treba povedať, že doterajší proces nebol netransparentný, boli prizvaní rôzni odborníci aj môj poradca,“ povedala Čaputová.

Naživo – tlačová konferencia prezidentky Čaputovej a ministra financií Hegera o fonde obnovy EÚ

Krajiny EÚ na čele s Nemeckom vinia europarlament z ohrozenia plánu obnovy po koronakríze. Poslanci napríklad trvajú na tom, aby bol prístup k peniazom podmienený dodržiavaním zásad právneho štátu. Žiadajú aj nové dane.

„Bez rýchlej všeobecnej dohody medzi Radou EÚ a Európskym parlamentom o viacročnom rozpočte na roky 2021 – 2027 riskujeme oneskorenie ozdravného plánu,“ upozornil nemecký veľvyslanec pri EÚ Michael Clauss.

Clauss vyjadril znepokojenie z pomalého napredovania rokovaní medzi inštitúciami EÚ. Rokovania treba podľa neho urýchliť, a preto členské štáty navrhli europoslancom, aby pracovali aj cez víkendy.

Európsky parlament už dal najavo, že suma vo výške 1,074 bilióna eur pre budúci sedemročný rozpočet je podľa neho nedostatočná.

Poslanci okrem toho požadujú záruky na vytvorenie nových zdrojov pre európsky rozpočet, napríklad v podobe nových daní v oblasti životného prostredia či pre digitálny sektor.

Najviac nespokojnosti prejavili šéfovia hlavných politických skupín v EP v súvislosti s tým, že čerpanie dohodnutých prostriedkov nie je podmienené dodržiavaním princípov právneho štátu.

Nemecký veľvyslanec pri EÚ však upozornil, že fond na obnovu a sedemročný rozpočet sú „politicky a technicky neoddeliteľné“. To znamená, že ak europoslanci nezahlasujú za dohodnutú podobu dlhodobého rozpočtu, všetko sa zablokuje a ohrozený bude aj ozdravný plán, ktorý má zachrániť a zároveň zmodernizovať európsku ekonomiku.

O návrhu podmieniť prístup k eurofondom rešpektovaním zásad právneho štátu sa diskutovalo aj počas júlového samitu EÚ, pričom sa prejavili veľké názorové rozdiely medzi členskými štátmi.

Clauss zdôraznil, že krajiny EÚ vedú o tejto otázke „intenzívne a komplikované diskusie“. Nemecko sa podľa neho chystá predložiť návrh, ktorý sa bude týkať najmä zavedenia sankčného mechanizmu EÚ pre zneužívanie európskych fondov. (tasr)

Na aktuálnej schôdzi Národnej rady sa možno ešte bude rokovať o pláne obnovy, povedal to predseda parlamentu Boris Kollár. Do programu by podľa neho mohli zaradiť podobný návrh, ktorý podal Smer, keď inicioval mimoriadnu schôdzu.

„Rokujeme o tom s koaličnými poslancami. Niečo na tento spôsob by sme chceli priniesť, aby sme tento bod otvorili a poslanci dostali viac informácií,“ povedal Kollár.

Plénum vo štvrtok neschválilo program mimoriadnej schôdze, ktorú inicioval Smer. Chcel, aby parlament prijal stanovisko k plánu obnovy.

Uznesenie malo zaviazať vládu, aby pri vypracovaní národného plánu zachovala zaužívanú úroveň sociálneho dialógu, mali by byť nominovaní experti pre včasné posúdenie plánu. Navrhované uznesenie malo súčasne zaviazať predsedu vlády Igora Matoviča (OĽANO), aby zabezpečil včasné zaradenie národného plánu obnovy na prerokovanie do parlamentu ešte pred jeho formálnym doručením Európskej komisii.

Po tom, čo parlament odmietol rokovať o tomto návrhu, predseda Smeru a poslanec Robert Fico navrhol, aby NR SR vzala na vedomie článok 2 ústavného zákona o spolupráci parlamentu a vlády v záležitostiach EÚ. Ten podľa neho konštatuje, že ak sa NR SR nevyjadrí k návrhu stanoviska SR do dvoch týždňov, toto stanovisko je pre vládu záväzné.

„Pripomínam, pán predseda, že návrh stanoviska podľa ústavného zákona bol predložený vo štvrtok minulý týždeň. Vo štvrtok o týždeň nadobudne, ak sa národná rada nevyjadrí k tomuto bodu, toto stanovisko záväznosť,“ adresoval Fico predsedovi parlamentu.

Kollár následne potvrdil, že má pravdu. „Budeme sa tým musieť zaoberať,“ dodal. Na tlačovej konferencii Kollár doplnil, že majú sedem dní na to, aby pripravili právne stanovisko a tento problém vyriešia.

Predseda vlády Matovič reagoval, že opoziční poslanci, ktorí chceli rokovať o pláne obnovy, nie sú pre nich partneri na túto diskusiu. Vyhlásil, že bývalí premiéri Fico a Peter Pellegrini (nezaradený) rozkradli Slovensko.

„Fico s Pellegrinim ukradli 30 miliárd eur Slovensku, ľuďom, ktorým mali vládnuť. My teraz dostaneme šesť a oni chcú o tom ešte diskutovať. Aké majú na to morálne právo?“ pýtal sa premiér. (tasr)

Teplárne bez uhlia, kotlíkové dotácie a lepšie vlaky. Pozrite si plán zelených reforiem

Ilustračné foto – TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Až 80-tisíc domácností dostane dotáciu na nový kotol a štátne teplárne prestanú používať uhlie. Počíta s tým prvá verzia vládneho programu reforiem. V oblasti životného prostredia ráta aj s ďalším rozširovaním kanalizácií.

Samosprávy čakajú, koľko uvidia z plánu obnovy. Slovenskí členovia Európskeho výboru regiónov oceňujú jeho platformu na delenie sa o skúsenosti zo zvládania pandémie. Chvália EÚ za reakciu na koronavírus, no pri očakávaniach, koľko financií z plánu sa dostane do regiónov, sú opatrní. (euractiv)

Veronika Remišová reaguje na uniknutý návrh plánu obnovy: „Určite k viacerým veciam máme výhrady, ale tieto výhrady budeme komunikovať v rámci pracovných skupín a v rámci jednotlivých diskusií aj s rezortmi.“

Dodala, že návrh plánu je prvým nástrelom. Slovensko podľa nej potrebuje reformu vzdelávania, reformu zdravotníctva, digitalizácie, ale aj reformu celej verejnej správy vrátane územnosprávneho členenia, fungovania inštitúcií a fungovania justície.

Vo svojom rezorte informatizácie chce Remišová reformu digitalizácie – rozvíjanie zručností napríklad u starších ľudí alebo školákov, priateľské a fungujúce digitálne služby verejnej správy pre občana a „očistenie informatizácie“. (tasr, n)

Minister hospodárstva Sulík povedal, že v návrhoch reformného plánu sú veci, ktoré sa mu nepáčia. Menoval napríklad vytvorenie jednej organizácie pre oblasť výskumu a inovácií (SK RISE), ktorá má zastrešiť približne desať agentúr a organizácií.

V pracovnej verzii vládneho plánu reforiem sa ráta s tým, že by sa do jednej organizácie mali spojiť agentúry, ako sú APVV, VEGA, KEGA, Výskumná agentúra, SIEA, SBA, ale aj SARIO a vo voľnejšej podobe SZRB a EXIM banka.

Sulík však vraví, že z predložených návrhov sa bude ešte selektovať. Za ministerstvo hospodárstva by sa na rokovaniach o konečnej verzii dokumentu mali podieľať štátny tajomník Ján Oravec a poradkyňa ministra Sulíka Jana Kiššová.

Miliardy, ktoré bude mať Slovensko od Európskej komisie na podporu obnovy, musí využiť na štrukturálne zmeny zodpovedajúce novej situácii. Iba tak budú efektívne využité a budú generovať nové zdroje na ich splatenie, uviedol predseda SOPK Peter Mihók.

Ako spomenul, Svetová banka v júnovej správe očakáva, že globálne hospodárstvo tento rok klesne o 5,2 %, čo je približne trojnásobok zníženia počas finančnej krízy v rokoch 2008 – 2009. „Zároveň uvádza, že keďže očakáva, že tento rok vo viac ako 90 % rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových hospodárstiev dôjde k poklesu príjmu na obyvateľa, milióny ľudí pravdepodobne upadnú do chudoby,“ poznamenal Mihók.

To je podľa neho dôvod na zadefinovanie jasného a čitateľného programu využitia týchto peňazí. „Program by mal mať jednoduchú štruktúru cieľov a im pridelených finančných rámcov. Podľa mňa by 50 % disponibilných prostriedkov malo riešiť spoločenskú a finančnú stabilitu krajiny, t. j. mali by byť alokované do štrukturálnej prestavby ekonomiky Slovenska, vedy, výskumu a vzdelávania, 25 % prostriedkov by malo byť určených na likvidáciu starých dlhov v oblasti ekológie a regionálneho rozvoja a zostávajúcich 25 % by malo ísť do infraštrukturálnych projektov a rozvoja vidieka,“ vymenoval Mihók.

Ako dodal, investície treba realizovať v oblastiach, ktoré budú Slovensku generovať zdroje na udržateľnosť budúceho ekonomického rozvoja tak, aby zodpovedal nárokom a požiadavkám 21. storočia. Týmito oblasťami sú podľa jeho mienky reštrukturalizácia slovenského priemyslu, infraštruktúra a urýchlená likvidácia ekologického dlhu. Pod infraštruktúrou myslí nielen dopravnú a telekomunikačnú, ale aj ľudskú, teda predovšetkým kvalitu vzdelávania a vedu a výskum. (tasr)

Prezidentka zatiaľ nevidela vládny reformný plán obnovy Slovenska a nepozná ani jeho detaily. „Tak ako verejnosť, aj ja som v očakávaní, čo prinesie obsah týchto dokumentov,” povedala Zuzana Čaputová.

Na premiéra, ako aj na ministra životného prostredia a ministra dopravy a výstavby cez prázdniny apelovala, aby návrh obsahoval aj obnovu verejných budov. „Je to dôležité, pretože okrem priemyslu a dopravy prispieva k uhlíkovej stope najviac energetika,” upozornila prezidentka.

Eurofondy pôjdu do prírody a inovácií, do diaľnic menej, hovorí Remišová

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Eurofondy pôjdu do prírody a inovácií, do diaľnic menej, hovorí vicepremiérka Veronika Remišová o nových eurofondoch. „Rozumiem logike Európskej komisie, ktorá hovorí – mali ste 20 rokov na to, aby ste budovali cesty, stavali budovy, a teraz poďte robiť niečo, čo je inovatívne, zelené, digitálnu transformáciu.“

Reformám predstaveným Bruselu by mala predchádzať vízia krajiny

Reformám predstaveným Bruselu by mala predchádzať vízia krajiny, píšu Ivan Mikloš a Ronald Blaško. „Problémom ponovembrového vývoja je, že nám chýba spoločenská zhoda dostatočnej časti populácie, ale aj elít (vrátane politických) na potrebe nepretržitej reformnej modernizácie krajiny. Zhoda, akú môžeme vidieť napríklad v Estónsku, vďaka čomu táto krajina napreduje rýchlejšie ako iné.“

Obava, že nedokážeme užitočne použiť peniaze z Fondu obnovy EÚ, patrí spolu so strachom z dlhodobého ekonomického prepadu medzi najväčšie obavy obyvateľov Slovenska počas koronakrízy. V prieskume agentúry Actly boli tieto dve ohrozenia oveľa vyššie ako napríklad existenčné či zdravotné riziká jednotlivcov.

  • Neschopnosti Slovenska užitočne použiť zdroje z Fondu obnovy EÚ sa obávajú traja zo štyroch občanov SR. Pritom 40 % sa toho obáva veľmi a ďalších 35 % sa skôr obáva ako neobáva.
  • Obavy o efektívne využitie európskych miliárd rastú s vekom; viac sa prejavujú v ekonomicky silnejších krajoch.

Na konci reformného leta už aspoň vieme, aký plán vlastne hľadáme

Minister financií Eduard Heger, premiér SR Igor Matovič a vedúci Úradu vlády SR Július Jakab. Foto - TASR
Minister financií Eduard Heger, premiér SR Igor Matovič a vedúci Úradu vlády SR Július Jakab. Foto – TASR

Na konci reformného leta už aspoň vieme, aký plán vlastne hľadáme. Konštantín Čikovský vo veľkom komentári vysvetľuje, ako sa štát postupne prepracúva k plánu na vyčerpanie miliárd z európskych peňazí.

Hlavný hygienik a ÚVZ pripravujú usmernenie pre zamestnávateľov, u ktorých pracujú cudzinci, potvrdil Marek Krajčí. „Do prevádzok budú môcť vstúpiť zamestnanci z iných krajín, až keď budú mať potvrdený negatívny test na koronavírus,“ vysvetlil.

Netýka sa to len zamestnancov, ale aj ľudí, ktorí vykonávajú prácu na základe živnosti. Usmernenie by malo byť zverejnené do 1. septembra, avizoval minister.

V spolupráci s konzíliom epidemiológov navrhli, že ľudia z takzvaných menej bezpečných krajín by mali na územie SR vstúpiť po tom, ako sú zaregistrovaní na regionálnom úrade verejného zdravotníctva a najskôr na piaty deň testovaní.

Prípadné sankcie a ďalšie detaily uvedie podľa ministra hlavný hygienik SR Ján Mikas vo svojom usmernení. (tasr)

Týždeň v európskej ekonomike: EÚ pripravuje daňovú reformu a zavedenie spoločných daní

Poplatok z nerecyklovaného plastu má byť jedným z príjmov, z ktorých chce EÚ splácať spoločné pôžičky financujúce 750-miliardový program obnovy. Snímka je z demonštrácie v Berlíne. Foto - TASR/AP
Poplatok z nerecyklovaného plastu má byť jedným z príjmov, z ktorých chce EÚ splácať spoločné pôžičky financujúce 750-miliardový program obnovy. Snímka je z demonštrácie v Berlíne. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ pripravuje reformu daňových systémov a zavedenie spoločných daní a poplatkov.
  • Reforma európskej agropolitiky mešká, farmári sa pripravujú na prechodné obdobie.
  • Sprísnené americké sankcie nezasiahnu len Huawei, ovplyvnia aj globálny digitálny trh.

Minister financií Heger: Ak vám 15 minút klikania nestojí za 180 eur, tak tú pomoc nepotrebujete

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ak vám 15 minút klikania nestojí za 180 eur, tak tú pomoc nepotrebujete, hovorí minister financií Heger v debate o tom, či vláda zvládla pomoc podnikateľom. Vraví aj, že za rozhodnutím nezvýšiť limity pomoci nebol premiér Matovič, ako sa traduje.

Minister hospodárstva Sulík predpokladá, že peniaze z fondu obnovy skončia v kompetenciách úradu vlády. Na to, aby za agendu fondu obnovy zodpovedal premiér Matovič, vládu vyzývali aj slovenskí europoslanci.

Na otázku, v čích rukách skončí zodpovednosť za európske peniaze, Sulík odpovedal, že klasické eurofondy majú podľa koaličnej dohody všetky skončiť u ministerky investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniky Remišovej (Za ľudí). „Pokiaľ pôjde o možnosti čerpať úvery, predpokladám, že to bude procesovať ministerstvo financií,“ dodal Sulík.

„Ministerstvo hospodárstva zostavilo svoj plán, aké schémy by chcelo zrealizovať práve na pomoc podnikateľskému prostrediu. To však bude – ak tomu správne rozumiem – časť peňazí, ktoré sú u pani ministerky Remišovej,“ domnieva sa Sulík.

Ako minulý týždeň komentovali slovenskí europoslanci, fond obnovy je jednoznačne agendou pre premiéra. Podľa nich to bude zložitý technický aj politický boj a nikto okrem premiéra nemá dostatočnú autoritu tieto procesy koordinovať.

Premiér po bruselskom samite informoval, že Slovensko by malo mať v nasledujúcich rokoch k dispozícii od EÚ viac ako 40 miliárd eur – z doterajšieho programového obdobia nevyčerpaných osem miliárd eur, z balíka fondu obnovy 7,5 miliardy eur a zo sedemročného rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 dostaneme 18,6 miliardy eur.

Z fondu obnovy ešte môže Slovensko čerpať pôžičky do výšky 6,8 miliardy eur a vlastné spolufinancovanie projektov je naplánované vo výške 2,9 miliardy eur. Tak znela dohoda lídrov členských štátov, Európsky parlament však požaduje zmeny v návrhu dlhodobého rozpočtu EÚ. Europoslanci varujú, že ak by mali hlasovať o aktuálnom návrhu, rozpočet neschvália. (tasr)

Ministerstvo práce by chcelo z fondu obnovy EÚ financovať reformu sociálnych služieb a trvalé zavedenie kurzarbeitu, teda systému, keď štát prispieva firmám, aby neprepúšťali zamestnancov, pre ktorých práve nemajú prácu.

Na Slovensko by mohlo pripadať približne 7,5 miliardy eur z grantov fondu obnovy, jednou z podmienok je predloženie plánu reforiem do polovice októbra.

„Ministerstvo práce sa zameria najmä na reformu systému sociálnych služieb, ktorej súčasťou bude, v súlade s programovým vyhlásením vlády, zavedenie štátnej dávky v odkázanosti, zjednotenie posudkovej činnosti a vybudovanie systému dlhodobej starostlivosti zameranej na riešenie komplexnej zdravotnej, sociálnej a opatrovateľskej starostlivosti,“ uviedla pre TASR hovorkyňa Veronika Husárová.

Druhou časťou by mal byť takzvaný kurzarbeit. (tasr, n)


Inštitút INESS, ktorý sa zasadzuje za malé štátne výdavky, pokračuje v kritike dohodnutého 750-miliardového balíka EÚ. Analytik Martin Vlachynský tvrdí, že fond je zbytočne veľký, riskantný a prehĺbi chronické ekonomické problémy EÚ.

Čo hovorí analytik

  • Pandémia koronavírusu síce spôsobila zásadný ekonomický šok, no príčinou chronických problémov štátov EÚ „nie je vírus, ale dlhodobá fiškálna nezodpovednosť národných štátov, chýbajúce reformy najmä sociálnych systémov čeliacich demografickej zmene, rozsiahle zasahovanie štátov do fungovania ekonomík a míňanie vzácnych zdrojov na politicky vytvorené ciele“.
  • Politici mali aj doteraz problém míňať eurofondy, fond preto hrozí ešte väčšou neefektívnosťou. „Predstava, že do roku 2023 slovenskí politici vymyslia náhradu za automobilky či oceliarne, je scestná.“
  • Konkurenčné prostredie môže byť poškodené: „Mnohým podnikateľom sa viac oplatí bojovať o fondy než o zákazníkov.“
  • Miliardy na riešenie krízy podľa neho bude splácať 30 rokov celá generácia Európanov vo forme „vyšších daní, zníženej kúpyschopnosti miezd, znehodnotených úspor, ale hlavne ešte slabším ekonomickým rastom“.
  • Najmenej škodlivý spôsob míňania získaných zdrojov by bol platiť položky, ktoré sa bežne platia z rozpočtu, čím by sa spomalilo zadlžovanie a zvyšovanie daní. (tasr, n)


Riziká nových peňazí od EÚ sú najmä v tom, že ich pochopíme len ako peniaze na nemocnice, kanalizácie či diaľnice, myslí si bývalý minister financií Ivan Mikloš. Namiesto toho sa podľa neho treba zamerať na reformy.

Čo hovorí bývalý minister

  • „Mali by to byť predovšetkým reformy, ktoré zabezpečia makroekonomickú stabilitu, vymožiteľnosť práva, lepšie podnikateľské prostredie, efektívnu verejnú správu a kvalitné verejné služby, zásadné zlepšenie vzdelania, vedy, výskumu a transferu technológií a aj ekologickú udržateľnosť,“ vysvetlil Mikloš. (tasr, n)


Týždeň v európskej ekonomike: Lídri dohodli záchranný balík aj rozpočet, treba sa pustiť do práce

Igor Matovič. Foto - TASR / AP
Igor Matovič. Foto – TASR / AP

Týždeň v európskej ekonomike Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • Dohodou na vytvorení 750-miliardového záchranného balíka sa práca len začína.
  • Pre koronakrízu a zmenu politických priorít je budúcnosť fosílnych palív komplikovaná.
  • Európsky orgán upozorňuje na riziká v poisťovníckom sektore.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať