Denník E

Termín začiatku obchodovania s akciami Aramca zverejnila saudskoarabská burza Tadawul na svojej internetovej stránke.

Firma stanovila cenu jednej akcie na 32 rijálov (zhruba 7,7 eura).

Rekordy Aramca:

• pravdepodobne prekoná rekordné IPO čínskeho e-shopu Alibaba, ktorý získal v roku 2014 pri vstupe na newyorskú burzu 25 miliárd dolárov;
• stane sa najhodnotnejšou firmou s akciami na burze s trhovou kapitalizáciou 1,7 bilióna dolárov (súčasné maximum Applu je 1,2 bilióna dolárov);
• je najväčším producentom ropy, na globálnej produkcii sa podieľa zhruba 10 percentami;
• vlani vytvorilo najvyšší čistý zisk na svete 111 miliárd dolárov.

Vstup Aramca na burzu bol dlho očakávanou udalosťou.

Saudská Arábia sa rozhodla ponúknuť akcie investorom, aby získala peniaze na zníženie závislosti ekonomiky od ropy a tvorbu nových pracovných miest.

Korunný princ Muhammad bin Salmán sa usiloval o vyšší výťažok z IPO zodpovedajúci trhovej hodnote 2 bilióny dolárov.

Vedenie Keringu absolvovalo úvodné rozhovory s výrobcom luxusného lyžiarskeho oblečenia Moncler, informuje Bloomberg.

Ak by značka Moncler (trhová hodnota okolo 11 miliárd eur) prešla do skupiny Kering, zišla by sa tam so známymi menami, ako sú Gucci, Yves Saint Laurent, Bottega Veneta či Balenciaga.

Šéf Moncleru Remo Ruffini však bagatelizoval rozhovory s Keringom s tým, že „firmy sa niekedy rozprávajú, no nič z toho nebude“, píše Reuters.

Moncler v skratke:

• pôvodne francúzsku značku kúpil Remo Ruffini v roku 2003;
• zo segmentu funkčného lacného outdoorového oblečenia sa značka posunula do sveta luxusnej módy;
• zimné bundy predáva za štvorciferné sumy v eurách;
• cena akcií firmy sa od vstupu na milánsku burzu v roku 2013 takmer zoštvornásobila. Tento rok podrástli o približne polovicu.

Akvizícia Moncleru by pomohla Keringu držať krok s rivalom LVMH, ktorý sa nedávno dohodol na kúpe klenotníctva Tiffany za vyše 16 miliárd dolárov.

Podľa Reuters trhová hodnota Keringu dosahuje 68 miliárd eur.

Kontrola mestského kontrolóra v Infra Services bola zameraná na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov, dodržiavanie hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti pri hospodárení s finančnými prostriedkami v procese obstarávania a využívania služobných motorových vozidiel za roky 2015 až 2018.

Kontrolná skupina zistila, že firma v roku 2015 odpredala desať osobných áut spolu za 12 080 eur a 47 úžitkových, nákladných vozidiel a strojov za cenu 47 920 eur. „Predaj 57 mechanizmov spoločnosti SVJT jednomyseľne schválilo predstavenstvo Infra Services na zasadnutí zo dňa 8. decembra 2015. Kontrolná skupina zistila, že firma SVJT bola priamo oslovená spoločnosťou Infra Services listom s požiadavkou o predloženie cenovej ponuky na odkúpenie vozidiel. Na odpredaj týchto áut a mechanizmov nebola zrealizovaná žiadna obchodná súťaž,“ povedal hovorca Bratislavy Peter Bubla.

Infra Services podľa správy kontrolóra nepredložila dokumentáciu, na základe ktorej dospela k určeniu predajnej ceny. Na predávanú techniku nebol vyhotovený znalecký posudok a ani odborné posúdenie. Predaj vozidiel nebol prerokovaný v dozornej rade Infra Services.

„Kontrolná skupina na základe rozhovoru so zamestnancami Infra Services získala informácie, že samotný predaj bol vnímaný zamestnancami ako nepochopiteľný postup vedenia spoločnosti, keďže väčšina mechanizmov bola funkčná a práceschopná,“ spresnil Bubla.

„Osobné motorové vozidlá boli odpredané za podstatne nižšiu kúpnu cenu, ako je alebo bola trhová cena. Kontrolná skupina preto konštatovala, že tento predaj vozidiel bol nehospodárny,“ poznamenal Bubla.

Keďže Infra Services predala aj mechanizmy, musela ich nahradiť novými, čo riešila operatívnym lízingom mechanizmov od dodávateľa AWL. Za služby operatívneho lízingu mechanizmov, ktoré čiastočne nahradili odpredané vozidlá, uhrádza Infra Services mesačný nájom v sume 97 983,58 eur bez DPH.

„Za obdobie šiestich rokov využívania služieb operatívneho lízingu mechanizmov zaplatí spoločnosť Infra Services celkovo sumu 7 054 817 eur bez DPH, t. j. 8 465 780 eur s DPH, a po skončení operatívneho lízingu v roku 2021 tieto vozidlá nebude môcť spoločnosť v zmysle platnej rámcovej zmluvy ani odkúpiť do svojho výlučného vlastníctva,“ upozornil v správe kontrolór.

Vozidlá využívané na základe operatívneho lízingu podľa kontrolóra navyše nepostačovali pre niektoré výkony Infra Services, čo spoločnosť vykrývala subdodávateľsky. Cez operatívny lízing ako náhradu za odpredanú techniku si firma zabezpečila aj nevhodné mechanizmy pre svoju činnosť.

„Vedenie spoločnosti Infra Services nemalo námietky k výsledkom z kontroly a predložilo zoznam prijatých opatrení. Správu o plnení prijatých opatrení má predložiť mestskému kontrolórovi do 31. marca 2020,“ uviedol Bubla. Zisteniami kontrolóra v Infra Services sa budú zaoberať bratislavskí mestskí poslanci na svojom zasadnutí 12. decembra.

Majoritným akcionárom Infra Services je BVS, súčasným minoritným akcionárom je spoločnosť Grafobal Group development, za ktorou stojí podnikateľ Ivan Kmotrík. Väčšinovým akcionárom BVS je hlavné mesto. (tasr)

Najväčšia poľská rafinérska spoločnosť nečakane prejavila záujem o Energu, ktorej prevzatím by sa posilnila na trhu s elektrinou, píše Reuters.

PKN ponúkne za jednu akciu Energy sedem zlotých (1,6 eura), čo firmu oceňuje zhruba na 2,9 miliardy zlotých (678 miliónov eur).

Kupujúci o zámere informoval Európsku komisiu a predpokladá, že obchod bude uzavretý do polovice budúceho roka.

PKN Orlen by rada prevzala aj zhruba o polovicu menšieho konkurenta Lotos. Transakciu má na stole Brusel už od leta, píšu Financial Times.

Poľská vláda vlastní v PKN Orlen 27,52 percenta, v Energe a Lotose viac ako 50-percentný podiel.

PKN Orlen kontroluje aj český Unipetrol, ktorý prevádzkuje sieť čerpacích staníc Benzina na českom aj slovenskom trhu.

Lokomotíva Bombardier mala poruchu na pneumatickom systéme zdvíhania zberačov, ktorú nebolo možné odstrániť na mieste, píše portál Zdopravy.cz.

Dopravca cestujúcim automaticky vrátil cestovné.

Problém sa preniesol aj na ďalší spoj. Ranný vlak z Prahy do Košíc mal viac ako dvojhodinové meškanie.

Prevádzka s ročnou kapacitou batérií viac ako 30 gigawatthodín sa má začať stavať na budúci rok, píše Reuters.

Zamestnať by mala vyše 1100 ľudí.

Firmy chcú tiež spoločne vyvíjať batériovú technológiu s cieľom znížiť náklady na nové elektrické vozidlá.

Batérie z nového závodu budú určené pre autá GM. Automobilka má v pláne do roku 2023 predávať 20 modelov na batériový pohon.

GM a LG Chem spolupracujú v oblasti batérií pre elektromobily od roku 2009. Čínska firma ich v súčasnosti dodáva pre batériové auto Chevrolet Volt.

Batérie namiesto áut:

GM tento rok ukončila v Ohiu výrobu malých áut.

Ešte vlani prisľúbila odborárom, že v regióne postaví nový závod na batérie.

Zamestná v ňom však menej ľudí, než vo výrobe áut, kde bolo 4500 pracovníkov.

Kórejský investor očakáva, že dohody týkajúce sa prevzatia Škody JS budú dotiahnuté v prvom polroku 2020, píšu Hospodářské noviny.

Do leta plánuje zároveň prevziať kontrolu vo firme a vlastnícke práva.

V čom má Škoda JS prsty:

• hlavnou zákazkou sú dodávky pre jadrovú elektráreň Mochovce;
• uzavrela kontrakt na Ukrajine za 27 miliónov eur pre dva bloky Rovenskej jadrovej elektrárne;
• podieľa sa aj na projekte britskej jadrovej elektrárne Hinkley Point, kde dodáva reaktory Areva.

Škoda JS vlani vykázala zisk pred zdanením 9,2 milióna eur pri tržbách zhruba 160 miliónov eur. Zamestnáva vyše 1000 ľudí.

Pre nedostatok príležitostí na českom trhu sa stále viac orientuje na export, ktorý mal vlani viac než dvojtretinový podiel na celkových tržbách.

Škoda JS patrí do Gazpromom kontrolovanej strojárskej skupiny Uralmash.

Korea Heavy Industry & Development kupuje strojárske podniky po svete, obchoduje aj s ropou a so skvapalneným plynom LNG.

Britský výrobca áut Aston Martin vlani v októbri vstúpil na burzu. Odvtedy sa jeho akcie prepadli o zhruba tri štvrtiny.

Na správu o tom, že Stroll chce získať podiel vo firme, reagovali akcie spevnením o 15 percent, píše Reuters.

Od koho môže kupovať:

Podľa Bloombergu je v súčasnosti obchodovateľných zhruba 36 percent akcií Aston Martin.

Viac ako 60-percentný podiel vlastnia private equity spoločnosti Investindustrial a Adeem.

Veľké očakávania od prvého SUV:

Aston Martin sa v 1. polroku prepadol do straty 78,7 milióna libier, pred rokom hospodáril so ziskom 20,8 milióna libier.

Pozitívny impulz očakáva od nedávno predstaveného modelu DBX, ktorý je prvým autom Aston Martin v populárnom segmente SUV.

Automobilka má vyše 100-ročnú tradíciu, jej vozidlá preslávil napríklad filmový tajný agent James Bond.

Najväčší európsky lowcost počíta pred letnou sezónou 2020 s dodávkou 10 strojov 737 Max, píše Reuters.

Pôvodne predpokladal, že bude mať k dispozícii 60 nových lietadiel, neskôr odhad skresal na 20 kusov.

Ako reaguje Ryanair na meškajúce boeingy:

• znížil odhad počtu prepravených cestujúcich za rok do marca 2021 na 156 miliónov z predchádzajúcich 157 miliónov osôb;
• na jar 2020 zatvorí dve základne – v nemeckom Norimbergu a na štokholmskom letisku Skavsta;
• zníži kapacity na ďalších základniach.

Ryanair patrí k najväčším zákazníkom Boeingu, objednaných má vyše 200 kusov lietadiel 737 Max.

Írske aerolinky už v novembri upozornili, že očakávajú ďalšie oneskorenie dodávok 737 Max a je možné, že ešte budúce leto budú bez týchto strojov.

Lietadlá Boeing 737 Max majú zákaz lietania po dvoch tragických nehodách. Zatiaľ nie je jasné, kedy úrady povolia ich návrat do prevádzky.

Odvetvová organizácia varuje, že automobilový priemysel bude musieť na budúci rok tiež viac prepúšťať.

„Konkurencia je čím ďalej tvrdšia, tlaky sú čoraz silnejšie,“ cituje Reuters šéfa VDA Berndarda Mattesa.

Aké sú odhady VDA na rok 2020:

• predaj áut v Európe klesne o 2 % na 15,3 milióna kusov;
• v Nemecku sa predá 3,43 milióna vozidiel, o 4 percentá menej než v tomto roku;
• americký trh s osobnými a ľahkými úžitkovými vozidlami sa zníži o 3 percentá na 16,5 milióna kusov;
• najväčší čínsky trh spadne o 2 percentá na 20,5 milióna predaných áut.

Automobilový priemysel je dôležitým motorom rastu najväčšej európskej ekonomiky.

Vlani v Nemecku zamestnával 834-tisíc ľudí, čo bolo najviac od roku 1991.

Odvetvie čakajú ťažšie časy, mnohé firmy pripravujú úsporné programy a plánujú väčšie prepúšťanie.

Čo trápi nemeckú autobrandžu:

Odvetvie bojuje so slabším dopytom zo zahraničia, dosahmi obchodnej vojny medzi USA a Čínou a neistotou spojenou s brexitom.

Musí sa tiež vyrovnať s prísnejšími limitmi merania emisií a prechodom od spaľovacích motorov k elektromobilom.

O zámere nemeckých štátnych železníc píše Reuters s odvolaním sa na informácie agentúry DPA.

Arriva má sídlo v britskom Sunderlande, zamestnáva v Európe zhruba 50-tisíc ľudí.

Deutsche Bahn v novembri odložili plánovaný predaj Arrivy, z ktorého chceli vyťažiť niekoľko miliárd eur a použiť ich na zníženie dlhu a investície.

Hodnota Arrivy sa odhaduje na 3 až 4 miliardy eur.

Súčasne Deutsche Bahn dlhší čas pripravovali záložný scenár – ponuku akcií Arrivy na burze, od ktorej upustili po hlasovaní o brexite v roku 2016.

Arriva prevádzkuje vlakové a autobusové spojenia v 14 európskych krajinách, vrátane Slovenska a Česka. Ročne prepraví 2 miliardy cestujúcich.

Súd zamietol sťažnosť Qualcommu voči pokute, ktorú mu v roku 2016 vymerala komisia pre hospodársku súťaž (KFTC), píše Reuters.

Spoločnosť sa v ďalšom kroku plánuje odvolať na najvyššom súde.

„Rozhodnutie neovplyvní ani neoslabí postavenie Qualcommu na trhu,“ hovorí analytik Pak Song-sun z Cape Investment and Securities.

V prospech Qualcommu hovorí to, že prichádza éra 5G sietí a je jednou z veľmi mála spoločností, ktoré dokážu vyrobiť čip pre 5G.

Ako Qualcomm zbiera pokuty:

• americký súd na jar rozhodol, že nezákonne potláčal konkurenciu na trhu s čipmi pre mobily a zneužíval dominantnú pozíciu na vyberanie nadmerne vysokých licenčných poplatkov;
• Európska komisia mu vlani udelila sankciu 997 miliónov eur za to, že platil Applu, aby používal iba jeho čipy (Qualcomm tým chcel poškodil konkurenčný Intel);
• v Európe dostal tento rok ďalšiu pokutu 242 miliónov eur, pretože vytláčal z trhu britského výrobcu softvéru Icera.

Americký Qualcomm je najväčší dodávateľ čipov do mobilných telefónov na svete.

Väčšinu zisku generuje z divízie, ktorá vyvíja a licencuje technológie. Patrí k hlavným dodávateľom Samsungu, LG aj Applu.

Jedna z najväčších leteckých spoločností na svete plánuje prevziať prvé stroje A321XLR v roku 2024, teda rok po ich plánovanom debute, píše Bloomberg.

United chcú nahradiť najmä lietadlá Boeing 757-200, ktoré sa prestali vyrábať pred 15 rokmi.

Airbus A321XLR predstavili na tohtoročnom parížskom aerosalóne. Kontrakty naň už podpísali viaceré americké aerolinky, napríklad American Airlines či lowcost JetBlue Airways.

Smutný Boeing:

Krok United Airlines je zlou správou pre Boeing, ktorý od marca nemôže dodávať svoj najpredávanejší stroj 737 Max po dvoch tragických nehodách.

United patria k najväčším zákazníkom Boeingu pre 737 Max, objednaných majú 100 kusov.

Tieto stroje Boeingu majú kratší dolet než A321XLR. Americký výrobca sa zatiaľ nerozhodol, či spustí výrobu nového stredne veľkého lietadla (NMA).

Neckermann ešte rokuje o prípadnom predaji časti firmy, informuje ČTK.

Zájazdy, ktoré mala cestovka naplánované na budúci rok, zabezpečí spoločnosť Marco Polo International.

Neckermann má na budúci rok predaných vyše 400 zájazdov pre približne 1500 klientov.

Cestovka od konca septembra zrušila zájazdy pre približne 2000 zákazníkov, ktorým postupne vracia peniaze.

Hyundai predstavil nový plán Strategy 2025, ktorý počíta s každoročnými investíciami v prepočte 7,5 miliardy eur, píše Reuters.

Vlani dal na výskum, vývoj a nové technológie približne 4,6 miliardy eur.

Hyundai chce byť do roku 2025 medzi trojicou najväčších výrobcov elektrických vozidiel. Ročne ich plánuje predať 670-tisíc kusov.

Najväčší producent ropy na svete plánuje v primárnej ponuke akcií (IPO) predať 1,5 percenta akcií, z predaja na domácej burze by mohol získať 25,6 miliardy dolárov.

Inštitucionálni investori, ktorým chce Aramco predať 1 percento akcií, môžu podávať ponuky od 17. novembra do stredy, píše Reuters.

Zvyšných 0,5 percenta si budú môcť kúpiť drobní investori.

Kto má záujem:

• Kuvajt plánuje investovať jednu miliardu dolárov;
• emirát Abú Zabí by mal prísť s ponukou 1,5 miliardy dolárov;
• investíciu zvažuje aj Čína, spomínala sa čiastka 5 až 10 miliárd dolárov.

Doposiaľ najväčším IPO v Saudskej Arábii bol predaj akcií National Commercial Bank v roku 2013, ktorý vyniesol 6 miliárd dolárov.

Vstup Aramca na burzu môže prekonať rekordné IPO čínskej internetovej firmy Alibaba, ktorá v roku 2014 získala z úpisu na burze v New Yorku 25 miliárd dolárov.

Saudi Aramco sa na svetovej produkcii ropy podieľa približne 10 percentami.

Firma si vlani zaknihovala čistý zisk 111 miliárd dolárov, čo bolo najviac na svete.

Americký fastfood oživil expanziu na Slovensku po piatich rokoch, keď na jeseň otvoril novú samostatne stojacu prevádzku v Petržalke.

Nasledovať by mali nové pobočky po celom Slovensku.

Najbližšie McDonald’s plánuje otvoriť reštauráciu v košickom Kauflande (štvrtá v meste) a pri Beladiciach na diaľničnom termináli R1, píše portál Index.

Prostredníctvom pracovného portálu Profesia.sk hľadá zamestnancov do pobočky v bratislavskom komplexe Einpark, ktorý je tesne pred dokončením.

Prvú reštauráciu otvoril McDonald’s na Slovensku v roku 1995 v Banskej Bystrici.

Diaľničný „súboj“

McDonald’s nebude prvou svetovou fastfoodovou značkou na slovenskej diaľnici.

Predbehol ho Subway, ktorý má prevádzku na čerpačke Score stojacej na rýchlostnej ceste R1 pri výjazde z Nitry smerom do Bratislavy.

Potenciál na otváranie reštaurácií na slovenských diaľniciach vidí aj Burger King.

Od vlaňajšieho reštartu na Slovensku otvoril zatiaľ tri prevádzky v Bratislave, na budúci rok má v pláne ďalších päť.

Záväznú ponuku na prevzatie Sorgenie podá EPH do polovice decembra, píše magazín Euro.

EPH pôjde do tendra s talianskym partnerom A2A.

Sorgenia je na predaj od začiatku tohto roka. O jej energetické aktíva prejavilo záujem zhruba dvadsať firiem, záväznú ponuku ich podá len zopár.

Skupina Sorgenia v skratke:

• patria do nej 4 paroplynové elektrárne s celkovým inštalovaným výkonom zhruba 3,2 gigawattu;
• má približne 300-tisíc zákazníkov;
• vlastnia ju talianske banky vrátane starobylej Monte dei Paschi di Siena;
• generuje zisk pred úrokmi, zdanením a odpismi okolo 150 miliónov eur.

EPH už kontroluje v Taliansku elektráreň na biomasu Fusine s inštalovaným výkonom 7 megawattov.

Informácia o nezvyčajne výhodnej ponuke sa rýchlo rozšírila na sociálnych sieťach.

Elektrický nanášač pleťovej masky UFO, ktorý bežne stojí 279 dolárov, si objednalo vyše 38-tisíc zákazníkov za zlomkovú cenu 9,99 dolára, uvádza Foreo v tlačovej správe.

Firma potvrdila, že všetky dokončené objednávky so „špeciálnou cenovkou“ uspokojí.

Ako prišli na chybu:

Na to, že sa niečo deje, upozornila Foreo v piatok večer extrémne veľká návštevnosť webovej stránky, ktorá spôsobila jej kolaps.

Technici však odhalili len systémovú chybu a na nesprávne uvedenú cenu neprišli. Predpokladali, že ide o nákupnú horúčku spojenú s Black Friday.

V tom čase sa predávalo 20 produktov za sekundu. Príčinu našli až po 120 minútach, keď web skolaboval po druhý raz.

Čo šlo na dračku:

Elektrické pulzujúce koliesko UFO podľa firmy umožňuje nanášať pleťovú masku na tvár alebo iné časti tela rýchlejšie a efektívnejšie.

Kombináciou vibrácií a zahrievania sa živiny z pleťovej masky lepšie a rýchlejšie vstrebávajú do kože.

Minister priemyslu Stefano Patuanelli potvrdil, že o Alitaliu majú naďalej záujem talianske štátne dráhy Ferrovie dello Stato (FS) a americké aerolinky Delta.

Alitalia zamestnáva približne 11-tisíc ľudí, v roku 2017 bola umiestnená pod zvláštnu správu.

Rím odvtedy pre ňu hľadá kupca, termín predaja už niekoľkokrát odložil.

Za 70 rokov existencie bola Alitalia v zisku len párkrát. V minulosti dopravca prešiel neúspešnými záchrannými programami.

Alitalia dostala od mája 2017 od vlády 900 miliónov eur. Pôžičku ani úroky 150 miliónov eur však  nespláca. (čtk, apa)

O plánoch Huaweia sa zmienil jeho šéf v rozhovore s kanadským periodikom The Globe and Mail.

Huawei vyše polroka čelí obchodným reštrikciám zo strany USA, ktoré ho obviňujú z krádeží technológií a zo špionáže pre čínsku vládu.

Firma je od mája na čiernej listine. Ak jej chcú americké firmy dodávať produkty, potrebujú špeciálne povolenie.

Huawei tvrdí, že pri výrobe smartfónov sa dokáže zaobísť aj bez amerických čipov. Dodávatelia z USA prestávajú byť preň nutnosťou.

Američania vylúčili Huawei z budovania 5G sietí a na rovnaký postup vyzývajú aj svojich spojencov.

Podľa novej správy Svetovej obchodnej organizácie (WTO) je stále subvencované lietadlo Airbus A350, píše Reuters.

WTO by však mohla znížiť odhad škôd, ktoré podpora Airbusu spôsobila americkému konkurentovi Boeing.

Na pôvodnom odhade bol založený októbrový verdikt, ktorým WTO povolila USA uvaliť clá na tovar z EÚ v objeme 7,5 miliardy dolárov ročne.

Strop pre colnú odvetu by sa mohol znížiť o 2 miliardy dolárov. Zatiaľ nie je jasné, ako rýchlo by sa takýto verdikt preniesol do zmiernenia colných taríf.

História sporu:

Spojené štáty a EÚ sa od roku 2004 vzájomne obviňujú z nelegálnej podpory Boeingu a Airbusu.

Potvrdilo sa, že obe strany v rozpore s pravidlami WTO finančne podporovali výrobcov lietadiel, aby im zabezpečili výhodnejšiu pozíciu na trhu.

Následne sa začali prípravy na uvalenie ciel, ktoré by boli odvetou za škody vzniknuté nezákonnými subvenciami.

Washington už zaviedol tarify: clo 10 % na dovoz európskych lietadiel  a 25 percent na rôzne poľnohospodárske a priemyselné tovary.

Plány Bruselu na uvalenie ciel na americké výrobky ešte WTO posudzuje. Rozhodnutie sa očakáva začiatkom budúceho roka.

Novozélandský dopravca sa prepracoval na prvú priečku vďaka inovatívnemu prístupu k preprave, bezpečnostným záznamom i motivácii zamestnancov, píše AirlineRatings.com.

Vlaňajší víťaz Singapore Airlines skončil na druhom mieste, tretia pozícia patrí japonským All Nippon Airways a štvrtá austrálskym Qantas.

Medzi kritériami, ktoré hodnotí porota, sú vek posádky, ponuka produktov, ziskovosť, personálna politika a spokojnosť zákazníkov.

Do top 10 leteckých spoločností sa nezmestili žiadne aerolinky z Európy, do druhej desiatky sa vošli Lufthansa, Finnair, KLM a British Airways.

„Pokiaľ by bola možnosť investovať do Lufthansy, radi by sme to urobili,“ cituje Reuters šéfa katarských štátnych aerolínií Akbara Bákira.

Ako prvý krok by si dokázal predstaviť partnerstvo s najväčšími nemeckými aerolinkami.

Nemci šejkov nechcú:

„Lufthansa nebola v Nemecku sprivatizovaná preto, aby bola potom v Katare znárodnená,“ uviedol hovorca nemeckých aeroliniek.

Šéf Lufthansy Carsten Spohr navyše opakovane kritizoval letecké spoločnosti z Blízkeho východu, okrem Qatar Airways aj Etihad Airways, za neférovú finančnú podporu zo strany ich vlád.

Qatar Airways čelia od roku 2017 ekonomickému bojkotu zo strany viacerých krajín v regióne, ktoré obvinili Katar z podpory terorizmu. Sú medzi nimi Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Bahrajn i Egypt.

Qatar Airway už investovali do viacerých leteckých spoločností.

Menšinové podiely vlastnia napríklad v Cathay Pacific, China Southern Airlines či v spoločnosti IAG, ktorá je vlastníkom British Airways a španielskej Iberie.

Huawei je vyše pol roka na čiernej listine a americké spoločnosti potrebujú osobitné povolenie, pokiaľ chcú firme dodávať svoje produkty.

USA obviňujú čínsku spoločnosť z krádeží technológií a zo špionáže pre Peking, čo Huawei popiera.

Podľa The Wall Street Journal analýzy ukazujú, že Huawei znižuje závislosť od amerických dodávateľov a eliminuje používanie amerických čipov v nových modeloch smartfónov.

Nový telefón Mate 30 neobsahuje žiadne americké súčiastky, vyplýva z analýz UBS a Fomalhaut Techno Solutions.

Predaj ťahá Čína:

Huawei je druhým najväčším výrobcom smartfónov za Samsungom.

V 3. štvrťroku Huawei zvýšil predaj smartfónov o viac ako štvrtinu na 65,8 milióna kusov.

Ťažil zo silného dopytu na domácom trhu, kde predal vyše 40 miliónov smartfónov.

Automobilka sa dohodla s odbormi na viacerých opatreniach na zníženie nákladov a pracovných miest, píše Reuters.

Súčasťou dohody je rozšírenie možnosti čiastočného odchodu do dôchodku a ponuky odchodného v Nemecku.

Daimler už skôr oznámil, že chce zvýšiť konkurencieschopnosť, okrem iného znížením nákladov na zamestnancov asi o 1,4 miliardy eur do konca roka 2022.

Prečo sa to deje:

Daimler uvádza, že automobilový priemysel prechádza najväčšou premenou vo svojej histórii.

Automobilky výrazne investujú do vývoja ekologickejších a autonómnych vozidiel.

Dopyt v Číne, ktorá je najväčším trhom s autami, totiž klesá a obchodná vojna medzi USA a Čínou brzdí svetovú ekonomiku.

Ako reagujú ďalší:

• Audi zruší do roku 2025 v Nemecku zhruba 9500 miest. Chce ušetriť miliardy eur a prispôsobiť výrobu ére elektromobilov.
• BMW dosiahlo so zamestnancami dohodu, ktorá umožní vyhnúť sa „drastickým škrtom“. Počíta napríklad s osekaním bonusov a odmien.
• Prepúšťať a znižovať náklady idú dvaja významní dodávatelia automobiliek – producent súčiastok Continental a výrobca osvetlenia Osram.

Cieľom navrhovanej európskej legislatívy je odhaliť, ako sa firmy typu Apple, Facebook či Google vyhýbajú plateniu daní v odhadovanej výške 500 miliárd dolárov ročne, píše The Guardian.

Vykazovanie ziskov a daní v jednotlivých krajinách EÚ malo byť povinné pre firmy s ročným obratom viac ako 750 miliónov eur.

Nadnárodné technologické giganty unikajú pred vysokými daňami do krajín s výhodnejšími sadzbami, ako sú Írsko, Luxembursko či Malta.

Prečo sú Íri proti:

Írsko je jednou z krajín, ktoré získavajú najviac zo súčasného nastavenia pravidiel zdaňovania.

Mnohé nadnárodné koncerny majú na „zelenom ostrove“ formálne sídla, ktoré konsolidujú príjmy a zisky generované z pobočiek naprieč Európou.

Technologické firmy platia v Írsku korporátnu daň zo zisku 6,25 percenta, v Británii 19 percent.

O čo môže prísť Írsko:

• je príliš závislé od príjmov z daní nadnárodných spoločností;
• vlani vybralo na korporátnej dani 10,4 miliardy eur, vyše dvojnásobok oproti roku 2014;
• polovičný podiel na príjmoch z korporátnej dane má 10 globálnych firiem (nemali by medzi nimi chýbať Apple, Facebook, Microsoft, Dell, Google a Oracle);
• daň zo zisku firiem tvorila vlani 19 percent z celkového výberu daní, v Británii je to len 7 percent.

Kto za koho kope:

Proti návrhu namierenému proti skrývaniu ziskov nadnárodných gigantov hlasovali aj ďalšie krajiny s nižšími daňovými sadzbami.

Boli medzi nimi Luxembursko, Malta, Cyprus, Lotyšsko, Slovinsko, Estónsko, Rakúsko, Česko, Maďarsko a Chorvátsko.

Pridalo sa aj Švédsko, ktoré sa obáva narušenia vlastných vysokých štandardov transparentnosti.

Za návrh sa postavilo napríklad Francúzsko, Španielsko a Holandsko. Nemecko sa zdržalo a Británia nehlasovala.

Kauza Apple v Írsku:

Európska komisia v roku 2016 nariadila Írsku, aby vybralo od Applu doplatok na daniach vo výške 13 miliárd eur.

Brusel rozhodol, že krajina v rokoch 2003 až 2014 neoprávnene poskytovala americkej firme štátnu pomoc v podobe daňovej výhody.

Írsko aj Apple sa odvolali, verdikt vo veci zatiaľ nepadol.

O plánoch v oblasti vplyvov prevádzky na životné prostredie informuje letisko v tlačovej správe.

Letisko Praha je jedným zo 16 európskych letísk, ktoré sa zaviazali znižovať uhlíkovú stopu nielen zo samotnej prevádzky, ale zapájajú aj partnerov.

Sú nimi letecké spoločnosti, poskytovatelia handlingových či cateringových služieb či užívatelia pozemnej dopravy.

Ako fungujú offsety:

• úsilie o neutrálne emisie CO2 znamená snahu znížiť čisté emisie takmer na nulu a zvyšné vyvážiť offsetovými projektmi;
• nákupom offsetov sú podporované projekty, ktoré vedú k zachyteniu skleníkových plynov či k prevencii ich vzniku;
• pražské letisko chce najskôr znížiť emisie vlastnými opatreniami, s investíciami do offsetov ešte vyčkáva.

Praha na hrane:

Letisko v prvých 10 mesiacoch odbavilo 15,2 milióna cestujúcich, medziročne o 6 percent viac.

Počet pasažierov každoročne narastá od roku 2013.

Pražské letisko je na hranici maximálnej kapacity. Do budúcnosti preto plánuje rozsiahle investície.

Transakciu by mali dokončiť v polovici budúceho roka, píše Reuters.

Polovodičová divízia Panasonicu sa zameriava na čipy na riadenie spotreby a senzory pre smartfóny, autá a bezpečnostné kamery.

Nuvoton dodáva čipy pre elektroniku, vrátane počítačov a audiotechniky.

Čo gniavi Panasonic:

• výrobu polovodičov ženie do strát lacnejšia konkurencia z Južnej Kórey a ďalších ázijských krajín;
• tlak na ziskovosť zvýšila aj americko-čínska obchodná vojna;
• v posledných rokoch predal závody na polovodiče v Singapure, Indonézii a Malajzii.

K plánovaným úsporám sa chce Panasonic dopracovať zlúčením výrobných miest a reorganizáciou aktivít, ktoré generujú stratu.

Do roku 2021 ukončí Panasonic aj stratovú produkciu obrazoviek z tekutých kryštálov.

Opustil aj elektroniku:

Panasonic sa odklonil od spotrebnej elektroniky pre nízku ziskovú maržu a stavia na produktoch pre výrobcov áut či automatizáciu procesov v továrňach.

Zmeny zatiaľ neviedli k zlepšeniu zisku, pretože obchodná vojna Číny a USA má negatívny vplyv najmä na priemyselnú výrobu a globálny automobilový trh klesá.

V súčasnosti je Burger King v nákupných centrách Bory Mall, Avion a Aupark. Dve prevádzky by mali pribudnúť aj na východnom Slovensku – v Prešove a v Košiciach, píše Trend.

Nové pobočky avizuje reťazec v košickom Auparku, na Kamennom námestí v Bratislave aj v rámci projektu Stanica Nivy.

Burger King sa vytratil zo slovenského trhu koncom roka 2011 po necelých dvoch rokoch. Návrat manažuje iná firma, španielska spoločnosť poľského pôvodu AmRest.

Pri vlaňajšom reštarte na Slovensku Burger King uviedol, že do piatich rokov chce otvoriť približne 15 predajní formou franchisingu.

Tržby spoločnosti Victoria Beckham Limited v minulom roku klesli o 16 percent na 35 miliónov libier, píše BBC.

„Výkon bol v súlade s očakávaním, takže nie sme prekvapení. Náš cieľ je dosiahnuť ziskovosť čo najskôr,“ cituje magazín Business of Fashion predsedu správnej rady spoločnosti Ralpha Toledana.

Firma sa snaží zlepšiť výkon aj vlastným radom kozmetiky, dohodla sa na partnerstve so značkou Reebok a znížila ceny. Trápi ju však slabý dopyt z veľkoobchodov, čo malo negatívny dosah na vlaňajšie hospodárenie.

Podnik dvoch bývalých hviezd

Beckhamová kontroluje módnu značku so svojím manželom Davidom Beckhamom, bývalou hviezdou futbalového tímu Manchester United.

Ich skupina Beckham Brands Holdings spravuje tiež reklamné zmluvy a podiel vo futbalovom klube Inter Miami.

Holding sa vlani prepadol do straty 1,6 milióna libier zo zisku 12,3 milióna libier v roku 2017.

Zmeny súvisia so snahou firmy šetriť náklady a vrátiť sa k zisku po prudkej expanzii, ktorá výrazne zvýšila jej dlhy, píše Reuters.

Nórska nízkonákladovka zamiešala karty na trhu transatlantických letov nízkymi cenami a postavila sa tradičným aerolíniám, ako sú British Airways. Rast však šiel na úkor ziskovosti.

V uplynulom období Norwegian škrtali neziskové linky. Na budúci rok plánujú znížiť kapacitu o 10 percent, čo sa stane prvý raz v ich takmer 20-ročnej histórii.

Norwegian oznámili bez ďalších podrobností, že plánujú zvýšiť frekvenciu letov z európskych miest do Spojených štátov.

V súčasnosti ponúkajú 50 pravidelných liniek medzi starým kontinentom a Spojenými štátmi.

O strategických úvahách Deutsche Telekomu informuje Handelsblatt s odvolaním sa na manažérov oboznámených so situáciou.

Hovorca Orangeu tvrdí, že na stole nie sú „žiadne úvahy ani prebiehajúce diskusie“, ktoré by sa týkali spájania s Deutsche Telekomom, píše Reuters.

Deutsche Telekom je najväčšia európska telekomunikačná spoločnosť s trhovou hodnotou zhruba 72 miliárd eur.

Orange, s ktorého akciami sa obchoduje na parížskej burze, má trhovú hodnotu približne 40 miliárd eur.

Dohoda zahŕňa redukciu prémií pre pracovníkov, ktoré sa odvíjajú od ziskov podniku. Zmeny sa dotknú aj vianočných a ďalších bonusov, píše Reuters.

„Dosiahli sme riešenie založené na solidarite, čo nám umožňuje vyhnúť sa drastickým opatreniam, ktoré v súčasnosti prijímajú konkurenti, aby zredukovali náklady,“ hovorí šéf BMW Oliver Zipse.

Šetria aj ďalší

Automobilky zápasia s poklesom dopytu, osobitne v Číne. Potrebujú zároveň zvýšiť investície do elektrických vozidiel, pretože viaceré krajiny sprísňujú normy pre autá s konvenčnými spaľovacími motormi.

Plány, ktorých súčasťou je šetrenie a prepúšťanie, nedávno oznámil Daimler aj dodávatelia automobiliek Continental a Osram.

Audi tento týždeň uviedlo, že zruší 9 500 pozícií v nemeckých závodoch, čo je zhruba 10 percent z celkového počtu pracovných miest.

Cieľom je získať miliardy eur na financovanie zmien súvisiacich s prechodom na výrobu elektrických áut a zlepšiť ziskovosť.

Prerušenie prevádzky letov oznámili Atlas Global na webovej stránke a sociálnych sieťach.

Letecká história nepozná prakticky jediný prípad, keď aerolínie prestali lietať pre finančné problémy a neskôr sa vrátili k bežnej prevádzke, píše portál Zdopravy.cz.

Atlas Global plánuje predaj leteniek obnoviť 16. decembra.

Aerolínie vznikli v roku 2001, pôvodne sa volali Atlasjet. Zameriavajú sa najmä na lety do Európy a Ázie.

„Diskutovali sme o jednotlivých informáciách, ktoré sú kľúčové pre zamestnancov. Dozvedeli sme sa podrobnosti o nábehu, školeniach a produkcii modelu Škoda Karoq,“ cituje Trend z vyjadrenia odborárov zo Základnej organizácie OZ Kovo Volkswagen Slovakia.

Špekulácie o produkcii Škody Karoq v Bratislave sa objavili v médiách už skôr.

Podľa nich mala slovenská fabrika VW pomôcť českým závodom, ktoré nestíhajú pokryť silný dopyt po Karoqu.

Karoq sa spoločne s o niečo väčším SUV Kodiaq vyrába v Kvasinách, časť produkcie bola umiestnená do Mladej Boleslavi.

Mladá Boleslav sa v budúcnosti bude orientovať na elektromobily ako jedna z deviatich fabrík, ktoré si pre ňu vybral VW.

Bratislavský VW má bohaté skúsenosti s výrobou prémiových SUV modelov. Z liniek schádzajú autá VW Touareg, Audi Q7 či Porsche Cayenne.

Úvahy o Passate:

Slovensko je v hre aj o nový model Passatu, ktorý VW plánoval vyrábať v Turecku.

Rozhodnutie o výstavbe tureckého závodu však koncern pozastavil, o jeho osude má rozhodnúť do konca roka.

S produkciou v Turecku VW počítal od jesene 2022. To je termín, keď sa má závod v nemeckom Emdene, kde sa Passat vyrába v súčasnosti, preorientovať na výrobu elektromobilov.

V Turecku mala zakotviť aj výroba Škody Karoq.

Zníženie stavov plánuje Audi dosiahnuť prostredníctvom dobrovoľných odchodov zamestnancov, za ktorých nebude hľadať náhradu, píše Bloomberg.

Zostávajúcich 50-tisíc pracovníkov v nemeckých fabrikách bude mať garantované miesta do konca roka 2029.

Audi tiež vytvorí 2-tisíc nových pozícií, ktoré súvisia s vývojom technológií budúcnosti, ako sú elektrické autá a digitálne technológie.

V závodoch v Ingolstadte a Neckarsulme Audi zamestnáva zhruba 61-tisíc ľudí, celosvetovo má asi 90-tisíc pracovníkov.

Koľko chcú ušetriť:

Opatrenia majú do desiatich rokov priniesť úspory približne 6 miliárd eur, uvádza Reuters.

Audi nimi cieli na dosiahnutie prevádzkovej marže v intervale 9 až 11 percent.

Personálne zmeny:

Od apríla 2020 povedie Audi nový šéf Markus Duesmann, ktorý mal v minulosti na starosti vývoj motorov a nákup v konkurenčnom BMW. Vo funkcii vystrieda Brama Schota.

Ide o druhý prípad, keď vysokopostavený manažér prichádza od konkurencie. Aj Herbert Diess, súčasný šéf Volkswagenu, pod ktorý patrí značka Audi, prešiel do VW v roku 2015 z BMW.

Bývalý šéf Audi Rupert Stadler čelí obžalobe mníchovskej prokuratúry v súvislosti s emisným škandálom.

Zaostávanie za konkurenciou:

Od emisného škandálu VW z roku 2015, ktorý sa dotkol aj niektorých luxusných vozidiel Audi, značka výrazne zaostáva za konkurentmi Daimler a BMW.

V 3. štvrťroku sa prevádzkový zisk Audi zvýšil medziročne o 3 percentá na 938 miliónov eur.

Automobilka však predala medziročne menej vozidiel a očakáva, že tento rok dodá na trh len nepatrne viac kusov než v roku 2018.