Denník E

Predplatiteľská báza Amazonu zahŕňa šesť rozličných cenových kategórií vrátane služby zadarmo, takmer všetci používatelia sú však platiaci zákazníci, píšu Financial Times.

Ako sú na tom konkurenti:

Apple vlani v lete informoval, že má 60 miliónov predplatiteľov služby Apple Music.

Suverénny trhový líder Spotify registroval v septembri 113 miliónov platiacich užívateľov.

Amazon vstúpil na trh streamovanej hudby na jeseň 2016, o dva roky neskôr než Apple.

Čím triumfuje Amazon:

• stiahol náskok konkurencie napriek hendikepu neskoršieho príchodu na trh – vďaka silnej pozícii v internetovom obchode a premyslenej cenovej stratégii,
• ponúka širší výber balíkov predplatného, základný stojí 10 dolárov mesačne (podobne ako Apple Music i Spotify),
• nižšou cenou odmeňuje členov svojho klubu predplatiteľov Amazon Prime, ďalšiu zľavu ponúka zákazníkom, ktorí pri využívaní jeho streamingu počúvajú hudbu len cez reproduktor Echo z jeho dielne.

Podľa odhadu konzultačnej firmy Midia Research držal vlani v júni líder Spotify 35 % trhu streamovanej hudby.

Apple mal 18-percentný podiel a Amazon 13 %.

Podľa analytikov Amazon naháňa body aj v odlišných segmentoch trhu než konkurencia. Získava zákazníkov napríklad medzi staršími domácnosťami.

K najväčším trhom audiostreamingovej služby Amazonu patria Spojené štáty, Japonsko, Británia a Nemecko.

Historický rekord padol v počte vybavených pasažierov na pravidelných linkách, ktoré vlani využilo viac ako 1,88 milióna ľudí, uvádza letisko v tlačovej správe.

Prečo rekord odolal:

V letnej sezóne obsluhovali dovolenkové charterové lety stroje s menšou kapacitou, nahrádzali uzemnené lietadlá Boeing 737 Max.

Letisko pocítilo následky ukončenia prevádzky liniek do Prahy a Košíc.

„Nebyť týchto dvoch faktorov, historický rekord by sme pravdepodobne prekonali o niekoľko desaťtisíc cestujúcich,“ hovorí šéf letiska Jozef Pojedinec.

Kto a kam lietal:

Pravidelné linky zabezpečovalo v Bratislave 7 leteckých spoločností – Air Cairo, Cyprus Airways, flydubai, Pobeda, Ryanair, Smartwings a Wizzair.

Prevádzkovali 47 pravidelných letov do 41 destinácií v 18 krajinách. Najviac cestujúcich prepravili z Bratislavy nízkonákladové aerolinky Ryanair.

Novinky v roku 2020:

• rozšíri sa ponuka letov na Rodos a Korfu, pravidelné linky do týchto destinácií spustí Cyprus Airways;
• Wizzair spojí od júna Bratislavu s Petrohradom (4 x týždenne);
• Ryanair obnoví v lete pravidelnú linku do Barcelony-Girony, viac letov na Malorku, Korfu a do Burgasu pridal aj Smartwings.

V rámci partnerstva Louis Vuitton vytvorí vitrínu pre trofej NBA a bude vyrábať oblečenie inšpirované basketbalovou profi ligou, píše Reuters.

Louis Vuitton je súčasťou skupiny LVMH a podľa tržieb najväčšou luxusnou značkou na svete.

Väčšinu kabeliek vyrába vo Francúzsku, vlani LVMH otvorila svoj tretí závod na výrobu koženého tovaru v Spojených štátoch.

Vlani C&A zatvoril na francúzskom trhu 14 predajní, taký istý počet zamestnancov (zo stovky ľudí) sa odborárom podarilo umiestniť inde v rámci firmy.

„Cieľom je premiestniť čo najviac zamestnancov. Niekedy je to však ťažké vzhľadom na to, ako ďaleko od seba sú jednotlivé obchody,“ hovorí zástupkyňa odborov v C&A Maria Rodriguesová.

Pred vlaňajším zatváraním predajní mal reťazec vo Francúzsku zhruba 160 predajní a zamestnával približne 2800 ľudí.

C&A vedie šiesta generácia nemecko-holandskej rodiny Brenninkmeijerovcov, názov tvoria začiatočné písmená mien bratov Clemensa a Augusta.

Firma predáva odevy aj na slovenskom trhu, zastúpenie má vo väčšine Európy, v Latinskej Amerike a Číne. (afp, čtk)

Detaily o vlaňajších výkonoch zverejnilo viedenské letisko na svojej webovej stránke.

Rast ťahali lokálni cestujúci, pre ktorých bola Viedeň východiskovým alebo cieľovým miestom cesty. Ich počet stúpol o 20 % na 24,3 milióna.

Transferoví pasažieri pribúdali pomalším tempom (+7,6 %). Cestujúci z Viedne najčastejšie leteli do Londýna.

Viedni sa podarilo zlepšiť dochvíľnosť. V tomto ukazovateli bola tretím najlepším letiskom vo svojej kategórii, celosvetovo na 15. mieste.

Na tento rok má Flughafen Wien v pláne investovať zhruba 230 miliónov eur, veľká časť balíka pôjde do modernizácie a rozšírenia terminálu.

O prognóze návratu Boeingu k produkcii 737 Max hovoril jeho šéf Dave Calhoun, píše Reuters.

Prevádzku 737 Max zakázali regulátori po dvoch tragických haváriách, pri ktorých zahynulo celkovo 346 ľudí.

V decembri sa Boeing rozhodol pozastaviť výrobu týchto lietadiel s tým, že nie je jasné, kedy a za akých podmienok bude obnovená ich prevádzka.

Najnovšie predpokladá, že regulátori schvália návrat 737 Max v polovici roka.

Koľko Boeing stráca:

Výrobca už skôr odhadol, že problémy súvisiace s lietadlami 737 Max ho zatiaľ stáli viac ako 9 miliárd dolárov.

Podľa analytikov by účet firmy mohol stúpnuť až na 25 miliárd dolárov.

Podľa Cauhouna má Boeing dostatočné kapacity na financovanie krokov, ktoré musí uskutočniť.

K znižovaniu stavov dôjde v súvislosti s prechodom z trojzmennej prevádzky na dve zmeny, informuje BBC.

V závode Halewood pracuje zhruba 4-tisíc ľudí na plný úväzok, ďalších 500 sezónne. Škrty sa dotknú oboch kategórií pracovníkov.

JLR vyrába vo fabrike športovo-úžitkové vozidlá Range Rover Evoque a Land Rover Discovery.

Škrty a presuny výroby:

Firma vlani oznámila, že celosvetovo plánuje prepustiť zhruba 4500 zamestnancov. Materská spoločnosť Tata hľadá partnerov, ktorí by s JLR spoločne investovali do vývoja elektrických áut.

JLR presunul produkciu modelu Land Rover Discovery zo závodu Solihull v Birminghame, kde prišlo o prácu 1200 ľudí, do Nitry. Na Slovensku začal vyrábať na jeseň 2018, v Solihulle chce produkovať elektrické vozidlá.

JLR je najväčší britský výrobca áut, vlani znížil odbyt o 6 %. Prispelo k tomu oslabenie čínskeho trhu, slabší dopyt po dieselových autách v Európe a neistota okolo brexitu.

Boeing už zaúčtoval v súvislosti s uzemnením 737 Max náklady vo výške 9 miliárd dolárov, z toho viac ako polovicu v podobe kompenzácií pre zákazníkov – aerolínie, píše Reuters.

Analytička spoločnosti Jefferies Sheila Kahyaoglu tvrdí, že firma by mala zvýšiť balík kompenzácií pre zákazníkov o ďalších 10 miliárd dolárov a revidovať náklady spojené s produkciou 737 Max o vyše 5 miliárd dolárov.

„Naše odhady počítajú s tým, že dodávky 737 Max budú obnovené v 3. štvrťroku 2020,“ hovorí Kahyaoglu.

Boeing neočakáva získanie povolenia na návrat lietadiel do prevádzky skôr než v polovici tohto roka.

Od druhej tragickej nehody 737 Max v Etiópii, ktorá sa stala v marci 2019 a po ktorej nasledovalo stopnutie prevádzky strojov, sa akcie Boeingu zosunuli o štvrtinu.

Smartwings vlastnia sedem lietadiel 737 Max, ďalších 21 kusov mali vlani prevziať od Boeingu.

Do apríla 2021 ich plánujú nahrádzať pomocou prenajímaných lietadiel a prípadne aj úpravami v harmonograme letov.

Podľa hlavného ekonóma spoločnosti Czech Fund Lukáša Kovandu by sa strata Smartwings pre odstavené boeingy mohla v priebehu tohto roka zdvojnásobiť.

Problémy s lietadlami sa prejavili na výsledkoch skupiny Smartwings, do ktorej patria aj České aerolínie. Vlani prepravila 8,2 milióna cestujúcich, o 8 % menej než v roku 2018.

Kedy sa vráti 737 Max:

Lietadlá majú celosvetový zákaz prevádzky od marca 2019, keď ich úrady odstavili po dvoch leteckých nešťastiach. Podľa výrobcu bol na vine chybný softvér.

Boeing vlani v novembri predpokladal, že prevádzka lietadiel bude obnovená v januári 2020.

Tento týždeň oznámil, že budú môcť vzlietnuť najskôr v polovici tohto roka. (čtk)

Ide už o tretie varovanie o znížení zisku za minulý rok, ktoré vlastník značky Mercedes-Benz zverejnil.

Zisk pred zdanením a úrokmi (EBIT) podľa nového odhadu firmy klesol na 5,6 miliardy eur z predvlaňajších 11,1 miliardy eur, píše DPA.

Čo trápi Daimler:

• vlani musel zvolať v Nemecku tisícky dieselových áut, i keď tvrdí, že jeho motory spĺňajú emisné pravidlá, a odmieta, že používal nelegálny softvér ako Volkswagen,
• hrozia mu dodatočné náklady súvisiace s vyšetrovaním kauzy emisií naftových áut vo výške 1,1 až 1,5 miliardy eur. Minulý rok si na tento účel už vytvoril rezervu 1,6 miliardy eur,
• firmu sužovali obchodné spory a spomalenie na globálnom automobilovom trhu, ťažkosti s výrobou mali negatívny dosah na produkciu dôležitých modelov SUV.

Daimler patrí k najväčším predajcom luxusných áut na svete, jeho slabý zisk je v kontraste s odbytom. Vlani predal 2,34 milióna osobných áut značky Mercedes, prekonal rekord deviaty rok po sebe.

Vlani automobilka oznámila, že zruší najmenej 10-tisíc pracovných miest, čo sú zhruba 3 % z celkového počtu zamestnancov. Do konca roka 2022 tak chce ušetriť 1,4 miliardy eur.

Predplatiteľská základňa Netflixu rástla najmä vďaka trhom mimo USA, píše Reuters.

Na hlavnom americkom trhu ich pribudlo 420-tisíc, v 4. kvartáli 2018 prírastok dosiahol 1,5 milióna ľudí.

Podľa šéfa Netflixu Reeda Hastingsa k dobrým výsledkom v závere minulého roka prispelo uvedenie tretej série kráľovskej drámy Koruna a ďalších snímok, ktoré získali nomináciu na Oscara.

Netflix predpokladá, že v 1. štvrťroku 2020 zvýši počet predplatiteľov o 7 miliónov.

Ako pribúda konkurencia:

• služba Disney+ štartovala v novembri, dostupná je v USA, Kanade, Austrálii či na Novom Zélande (v marci sa má rozšíriť do viacerých krajín západnej Európy). Hneď na začiatku si ju predplatilo 10 miliónov divákov,
• Apple TV+ je od novembrového spustenia nasadená vo viac ako 100 krajinách a regiónoch. Stojí 5 dolárov mesačne, pri zakúpení zariadenia od Applu ponúka firma prístup k streamingu zadarmo na jeden rok,
• na tento rok je ohlásený príchod HBO Max, za ktorou stojí telekomunikačná spoločnosť AT&T, pribudnúť má aj služba Peacock od Comcastu.

Nová konkurencia pravdepodobne spomalí nárast počtu predplatiteľov Netflixu, píše Bloomberg.

Netflix je dostupný vo viac ako 190 krajinách, štandardné mesačné predplatné v Spojených štátoch stojí 13 dolárov. Snaží sa pridávať aj filmy a seriály v iných jazykoch než angličtina, aby podporil záujem o službu v zahraničí.

Vlani si Netflix vyčlenil na tvorbu obsahu 19 miliárd dolárov. Pre konkurenciu stráca niektoré populárne programy, napríklad seriál Priatelia z 90. rokov sa presunie na HBO Max.

Podľa spoločnosti Wedbush sa programy od konkurentov Comcast, Disney, Fox a Warner Brothers vlani podieľali na odsledovaných hodinách na Netflixe viac ako polovicou.

Výsledky za 4. kvartál:

Čistý zisk Netflixu v poslednom štvrťroku 2019 dosiahol 587 miliónov dolárov, v rovnakom období pred rokom zarobil 134 miliónov dolárov.

Tržby mu stúpli o necelú tretinu na 5,5 miliardy dolárov, čo bolo zhruba v súlade s očakávaniami analytikov.

O objeme prepravy plynu za minulý rok informuje Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ), ktorý sa odvoláva na údaje Eustreamu.

Neistota súvisiaca s dodávkami plynu sa týkala toho, či bude pokračovať zmluva o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu ďalej do Európy. Moskva a Kyjev zmluvu napokon podpísali na konci vlaňajška.

Od začiatku tohto roka sa preprava plynu cez Slovensko už drží na nižších úrovniach. Situáciu na trhu okrem prebytku plynu ovplyvňuje aj pomerne teplé počasie, čo tlačí na pokles cien komodity.

Kam prúdi plyn cez Slovensko:

Väčšina plynu prepraveného cez Slovensko smeruje ďalej na európske trhy, s najväčším objemom prepravy na výstupný bod Baumarten v Rakúsku.

Okrem tradičného tranzitu na západ Eustream prepravuje plyn aj smerom do Maďarska a reverzným tokom na Ukrajinu, kde preprava za minulý rok dosiahla 9 miliárd kubických metrov.

Podľa údajov distribútora SPP – distribúcia dosiahla vlani domáca spotreba plynu 4,84 miliardy kubických metrov, uvádza SPNZ. V roku 2018 podľa ministerstva hospodárstva dosiahla 4,9 miliardy kubických metrov.

Zakladajúci akcionári Metra nevylúčili nákup ďalších akcií, píše DPA.

Blokačná minorita v Metre je formálne 25 %, no reálne stačí aj menší podiel, pretože nie všetci akcionári sa zúčastňujú valných zhromaždení.

Podľa účasti na predchádzajúcich zasadnutiach tak Meridian a Beisheim so súčasným podielom už majú blokačnú minoritu.

Aká je pozícia Křetínskeho a Tkáča v Metre:

• sú najväčším akcionárom, prostredníctvom firmy EP Global Commerce vlastnia 29,99 % akcií,
• vlani neuspeli s ponukou na prevzatie za 5,8 miliardy eur, odmietli ju práve Meridian a Beisheim,
• majú možnosť kúpiť ďalšie akcie od firmy Haniel, po zvýšení podielu nad 30 % by museli oznámiť povinnú ponuku na odkup pre zostávajúcich akcionárov.

Meridian a Beisheim podporujú súčasnú stratégiu Metra orientovanú na veľkoobchodné aktivity.

Metro v uplynulých rokoch predalo niektoré vedľajšie aktivity a zameriava sa len na veľkoobchod v Európe, teda na dodávky hotelom, reštauráciám a nezávislým obchodníkom.

Súčasne čelí stagnácii na nemeckom trhu a poklesu v Rusku.

Metro má v 26 krajinách viac ako 770 veľkoobchodov Cash & Carry, ktoré zamestnávajú vyše 150-tisíc ľudí. Na Slovensku prevádzkuje šesť veľkoobchodných prevádzok.

„Myslím si, že slovo Max by sa do histórie malo zapísať ako zlý názov pre lietadlo,“ cituje Reuters šéfa Air Lease.

Lietadlá 737 Max majú nútenú odstávku od marca 2019, keď ich úrady stopli po dvoch leteckých nešťastiach.

Podobný návrh ako Udvar-Hazy už vlani na jar predniesol americký prezident Donald Trump. Boeing po pár mesiacoch uviedol, že nič také neplánuje.

Air Lease vlastní 42 lietadiel 737 Max. Šéf firmy neočakáva, že po ich návrate do prevádzky zaplavia trh a dôjde k zníženiu lízingových sadzieb.

Podľa neho Boeing pravdepodobne nebude schopný dodávať viac ako 50 až 60 strojov mesačne.

„Dividendy sú vyššie než štátny rozpočet Nemecka za minulý rok,“ hovorí Jorg de Vries-Hippen z Allianz GI. Podľa neho ide o významný signál sily európskej ekonomiky.

Európske firmy by mali tento rok  vyplatiť na dividendách o 3,6 % viac než vlani, respektíve o 12 miliárd eur, píše ČTK s odkazom na francúzsky denník Les Echos.

Dividendy vypláca 95 % firiem zahrnutých do paneurópskeho akciového indexu STOXX 60.

Zo spoločností zaradených do širšieho amerického indexu Standard & Poor’s 500 rozdeľuje zisk medzi akcionárov 84 percent.

Koľko sa vypláca podľa regiónu:

• na konci roka 2019 dosahoval dividendový výnos firiem z prestížneho indexu MSCI Europe okolo 3,7 %, čo je výrazne viac než v USA (1,9 %), Číne (2 %) i Japonsku (2,3 %);
• najštedrejšie boli k akcionárom britské spoločnosti, poskytovali dividendový výnos (podiel výšky dividendy k cene akcie) 4,6 percenta;
• španielske a talianske firmy vyplácali po 4,5 % a francúzske s nemeckými po 3 %.

Predaj Renaultu v Európe stúpol o 1,3 percenta na 1,94 milióna vozidiel, rovnaký prírastok zaznamenal jeho najsilnejší francúzsky trh, uvádza na svojej webovej stránke.

Odbyt v Afrike, Indii, Pacifiku a na Blízkom východe sa prepadol o 19,3 percenta.

Bilanciu za tieto regióny výrazne zhoršuje Irán, z ktorého Renault odišiel v auguste 2018. Vypadlo mu tak odbytisko pre zhruba 100-tisíc áut za rok, píše Reuters.

Renault plánuje v tomto roku výrazne zatlačiť v segmente elektromobilov, cieli v ňom na 70-percentný rast odbytu oproti vlaňajšku. V roku 2019 ho zvýšil o necelú štvrtinu.

Renault je súčasťou aliancie, ktorú tvorí spolu s japonskými automobilkami Nissan a Mitsubishi. Spoločne patria na špičku globálneho predaja.

Konkurenčná francúzska skupina PSA reportovala za minulý rok pokles globálneho predaja o 10 percent na 3,49 milióna áut. Za poklesom stáli Čína, Blízky východ a Afrika.

Skúšky vzletovej fázy riadenej autopilotom uskutočnil Airbus ešte v decembri v Toulouse, píše firma v tlačovej správe.

Na testovanie používa Airbus A350-1000, uvádza portál Zdopravy.cz.

Na palube boli dvaja piloti a dvaja technici, ktorí dohliadali na priebeh testovania a boli pripravení prevziať riadenie, ak by niečo zlyhalo.

„Lietadlo sa správalo presne tak, ako sme predpokladali. Začalo zrýchľovať, držalo sa stredovej čiary, k vzletu došlo pri nastavenej rýchlosti,“  hovorí skúšobný pilot Yann Beaufils.

Ďalšou fázou projektu bude testovanie autonómneho rolovania. Podľa Airbusu nie je cieľom úplne nahradiť pilotov, technológie by im mali pomáhať.

Výrobca zatiaľ skúma, čo všetko môže zvládnuť stroj namiesto ľudí a ako týmto spôsobom zvýšiť bezpečnosť prevádzky.

Zmluvu zrejme spoločnosti podpíšu v nadchádzajúcich mesiacoch, píše Reuters.

Hon Hai bude údajne držať polovičný podiel v spoločnom podniku, priamy podiel by nemal presiahnuť 40 percent.

Vlani sa FCA dohodla na fúzii s francúzskou skupinou PSA, ich spojením vznikne štvrtá najväčšia automobilka podľa objemu predaja.

Foxconn už niekoľko rokov intenzívne investuje do dopravných prostriedkov budúcnosti. Príkladom je čínska firma na zdieľané jazdy Didi Chuxing.

Investoval tiež do čínskych firiem Byton a Xpeng, ktoré vyvíjajú elektrické autá, do čínskeho výrobcu batérií pre elektromobily CATL a množstva ďalších, väčšinou čínskych startupov v oblasti dopravy.

Akcie Alphabetu uzavreli štvrtkové obchodovanie so ziskom 0,8 percenta na hodnote 1450,16 dolára, píše Financial Times.

Podľa agentúry Reuters sa akcie internetového gigantu za ostatné tri mesiace posilnili o 17 percent, za minulý rok si pripísali 33 percent.

Prvou firmou, ktorá pokorila biliónovú hranicu trhovej kapitalizácie, bol v auguste 2018 Apple, v súčasnosti dosahuje hodnotu 1,4 bilióna dolárov.

Po ňom nasledovali Amazon, Microsoft a Saudi Aramco. Hodnota Amazonu následne skĺzla pod 1 bilión dolárov, pohybuje sa okolo 930 miliárd dolárov.

Trhová hodnota sa vyjadruje ako počet akcií vynásobený ich aktuálnym kurzom.

Lietadlá 737 Max sú po dvoch tragických haváriách celosvetovo vyradené z prevádzky od marca 2019.

Smartwings ich vlastní sedem, ďalších 21 mali prevziať vlani, píše ČTK.

„Nemožnosť prevádzkovať nové lietadlá 737 Max a ich dlhodobá odstávka zásadne zasiahli do našich ambicióznych plánov na ďalší rozvoj liniek a modernizáciu flotily,“ hovorí šéf Smartwings Roman Vik.

Na pravidelných linkách skupina zaznamenala pokles cestujúcich o 3,3 %, výraznejšie sa prepadla charterová doprava.

Smartwings pôsobia na trhu od roku 1997, do roku 2018 fungovali pod názvom Travel Service. Sú lídrom charterovej dopravy v Česku, Maďarsku, Poľsku a na Slovensku.

Smartwings Group patrí do skupiny Unimex, ktorú vlastnia podnikatelia Jiří Šimáně a Jaromír Šmejkal. Takmer polovičný podiel v dopravcovi drží čínska spoločnosť Citic Europe.

„Veľká otázka je, či sme dosť rýchli. Ak budeme pokračovať súčasným tempom, budeme to mať veľmi ťažké,“ cituje Diessa Reuters.

Podľa neho autá nie sú už len dopravnými prostriedkami a automobilky iba výrobcami vozidiel. „Éra klasických automobiliek sa skončila.“

VW investuje desiatky miliárd eur do prechodu na elektromobily. Prvý masový model ID.3 začal vyrábať koncom vlaňajška v Zwickau.

Ich produkciu na platforme MEB plánuje postupne rozšíriť do ďalších fabrík vrátane Mladej Boleslavi.

V bratislavskom závode elektrifikuje najmä výrobu malých mestských vozidiel pod značkami VW, Škoda a Seat.

Masívne investície automobiliek smerujú aj do oblasti autonómneho riadenia či zdieľaného jazdenia.

Medzi podporenými je aj košické centrum nórskej softvérovej firmy Visma Labs. Stimul pritom kritizovali jej konkurenti aj opozícia.

Koho kabinet podporil:

• Kamax Fasteners, dcéru nemeckej firmy Kamax. Dostane 5 miliónov eur na novú skrutkáreň v Bardejove.
• Nórska IT firma Visma Labs má schválenú podporu 3,8 milióna eur na centrum v Košiciach.
• Oerlikon Balzers Coating Slovakia, patriacu k švajčiarskemu Oerlikonu, podporila vláda sumou 3,2 milióna eur na rozšírenie výroby vo Veľkej Ide.
• V + S Welding s českými majiteľmi dostane 1,1 milióna eur na výrobu bankomatových skríň a poľnohospodárskych komponentov na bývalom družstve v obci Tarnov v okrese Bardejov.
• Sladovňa Michalovce získa daňovú úľavu 550-tisíc eur na rozšírenie výroby sladu v Michalovciach.

Viac o jednotlivých investíciách:

Kamax Fasteners chystá v Bardejove novú skrutkáreň za 25,2 milióna eur. Rokovaniami o investícii sa v roku 2017 chválil aj Peter Pellegrini, vtedy ešte ako vicepremiér pre investície, spolu s primátorom Borisom Hanuščakom (obaja Smer-SD).

Výrobky sú určené pre automobilový priemysel. Dva milióny eur dostane od štátu ako dotáciu na majetok a ďalšie tri milióny eur ako daňovú úľavu. Počíta sa s vytvorením 99 pracovných miest. Kamax už v Bardejove pôsobí od roku 2009.

Nórska IT firma Visma Labs plánuje v Košiciach takzvané centrum podnikových služieb. Do roku 2024 sa chystá zamestnať 196 ľudí, mzdové náklady do konca roka 2025 vyčíslila na 15 miliónov eur.

Plány na poskytnutie stimulu kritizovala konkurenčná skupina Sandberg Capital (na čo Denník E upozornil v októbri). Opozičná poslankyňa Jana Kiššová (ex-SaS) tvrdila: „Má to už celkom absurdnú podobu, keď minister hospodárstva za Smer-SD Peter Žiga chce dotovať sumou 3,8 milióna eur nórsku firmu Visma Labs, čo poškodí súčasné IT firmy, a to aj v takom pre nich kľúčovom segmente, akým je získavanie IT špecialistov.“

Prečo teda vláda poskytla stimul IT firme v meste, kde evidovaná nezamestnanosť podľa posledných údajov nepresahuje päť percent? Ministerstvo hospodárstva sa v návrhu odvoláva aj na to, že chudobnejšie okresy Košice-okolie, Gelnica, Rožňava alebo Trebišov sú tak blízko, že záujemcovia môžu odtiaľ dochádzať.

Podporu pre Vismu tvorí príspevok na pracovné miesta necelých 3,1 milióna eur a daňová úľava 678-tisíc eur.

Švajčiarsky koncern Oerlikon pôsobí v priemyselnom parku vo Veľkej Ide. Táto obec sa síce nachádza v okrese Košice-okolie, no od centra Košíc je vzdialená zhruba 15 kilometrov a oceliarne U.S. Steel sú odtiaľ na dohľad.

Na otvorenie závodu v roku 2015 prišiel aj šéf Smeru-SD a vtedajší premiér Robert Fico. Ani vtedy Oerlikon nezačal podnikať bez štátnej pomoci – vláda mu schválila štyri milióny eur, z čoho zatiaľ podľa materiálu ministerstva hospodárstva vyčerpal 940-tisíc eur.

Nový stimul je vo výške 3,17 milióna eur, z čoho necelé tri milióny tvorí daňová úľava. Pomoc je určená na rozšírenie výrobného závodu na povrchovú úpravu piestových čapov a komponentov dieselových vstrekovacích systémov pre automobilky na štvornásobnú kapacitu. Švajčiari ohlásili 110 nových pracovných miest.

Firma V + S Welding sa chystá pri obci Tarnov v okrese Bardejov vyrábať najmä bankomatové skrine a poľnohospodárske komponenty. Na investíciu 4,7 milióna eur dostanú pomoc 1,1 milióna eur, z toho 800-tisíc eur tvorí daňová úľava.

Eseročku V + S Welding podľa obchodného registra vlastní Stanislav Žumár a Monika Žumárová, bývajúci v Českej republike. Na bývalom družstve je ohlásený vznik 40 pracovných miest, z toho dve na výskum a vývoj.

Sladovňa Michalovce sa chystá rozšíriť výrobu sladu zo 41-tisíc ton ročne na 61-tisíc ton. Žiadala daňovú úľavu 766-tisíc eur, vláda jej nakoniec schválila 550-tisíc eur. Celkovú výšku investície sladovňa odhadla na 7,7 milióna eur.

Pozornosť vzbudilo, že firma chce vytvoriť len päť pracovných miest, čo by vychádzalo v prepočte viac než 150-tisíc eur na jednu pozíciu (po starom) alebo 110-tisíc eur (po novom).

Akciovka je tretím najväčším výrobcom sladu na Slovensku po Heinekene a trnavskom Lycose. Slad vyváža podľa materiálu najmä do Rumunska, Ruska, Moldavska a Poľska, pričom odberateľmi sú veľké pivovarnícke koncerny. V minulosti získala eurofondy v hodnote dva milióny eur.

Predsedom dozornej rady sladovne je Milan Lapišák, ktorý pôsobil v niekdajšom michalovskom pivovare Šíravar. Spolumajiteľkou sladovne s podielom necelých 30 percent je aj Lucia Lapišáková, herečka známa zo seriálu Panelák.

Aj v michalovskej sladovni sa v minulosti osobne ukázali politici – v roku 2018 ju počas výjazdového rokovania vlády navštívil  Peter Žiga a Peter Kažimír (vtedy ako minister financií).

Schválené podpory a daňové úľavy pocíti v rozpočte až budúca vláda po februárových voľbách.

„Väčšinou je to pomoc vo forme daňovej úľavy, v pár prípadoch dávame aj finančné prostriedky s tým, že máme záujem podporiť tieto najmenej rozvinuté okresy tak, ako to bolo v programovom vyhlásení vlády. V zásade si len plníme domácu úlohu,“ citovala TASR ministra hospodárstva Žigu.

„Vláda musí naďalej fungovať, a kým nebude vláda nová, tak musíme riešiť priority tejto vlády,“ dodal minister financií Ladislav Kamenický.

Lietadlo bolo vypravené na let do Izraela pravdepodobne preto, že je tam suchšia klíma ako v Poľsku, píše portál Zdopravy.cz.

Dlhodobé odstavenie vo vlhkej a chladnej zime môže lietadlám škodiť viac ako parkovanie v teplejších oblastiach so suchším podnebím.

Podobný presun zvažovali vlani aj české aerolínie Smartwings, nakoniec z neho nič nebolo.

Boeing 737 Max môže vzlietnuť len na základe špeciálneho povolenia úradov. Musí mať deaktivovaný systém MCAS, ktorý bol jednou z príčin tragických nehôd v Indonézii a Etiópii.

Návrat 737 Max do prevádzky je stále nejasný. Boeing pre problémy s týmto modelom dodal vlani zákazníkom najmenej lietadiel za uplynulých 11 rokov.

Viac o dosahoch odstavenia 737 Max na Boeing čítajte tu.

Vláda vypracuje splátkový kalendár na daňový dlh Flybe, ktorý dosahuje zhruba 100 miliónov libier, píše BBC.

Ministerstvo financií navyše prehodnotí daň v leteckej doprave s cieľom zabezpečiť posilnenie regionálneho spojenia.

Ako významná je Flybe:

• zabezpečuje viac ako polovicu vnútroštátnych letov mimo Londýna. Ročne prepraví zhruba 8 miliónov cestujúcich do 170 destinácií po celej Európe;
• zamestnáva 2000 ľudí, prevádzkuje zhruba 70 lietadiel;
• vláda sa rozhodla pomôcť jej pod tlakom splnenia predvolebného sľubu o zlepšení dopravného spojenia mimo Londýna;
• vlani v septembri, keď krachovala oveľa väčšia cestovka Thomas Cook (súčasťou boli aerolinky Thomas Cook Airlines), kabinet nepodnikol žiadne kroky na záchranu.

Čo sa nepáči British Airways:

Šéf IAG (materská spoločnosť British Airways) Willie Walsh označil plán vládnej pomoci Flybe za zneužitie verejných prostriedkov, píše Reuters.

Nepozdáva sa mu, že za zlý manažment aeroliniek majú zaplatiť daňoví poplatníci.

British Airways na niektorých trasách súťaží aj s Flybe, v ktorej má podiel ich dlhodobý konkurent Virgin Atlantic.

Prečo má Flybe problémy:

Aerolinky doplácajú na tvrdú konkurenciu a oslabenie dopytu pre neistotu okolo brexitu.

Menšie letecké spoločnosti sú vystavené negatívnemu vplyvu rozkolísaných cien palív a výkyvov libry viac ako ich väčší súperi.

Hrozba kolapsu Flybe sa vrátila po necelom roku. Vlani ju zachraňovalo konzorcium Virgin Atlantic, Stobart Group a Cyrus Capital, ktoré za jej kúpu zaplatilo 2,6 milióna dolárov.

Záchranný plán nových majiteľov počítal s preklenovacím úverom 20 miliónov libier a investíciami 80 miliónov libier.

Ďalšie 4 milióny cestujúcich využilo regionálnu linku medzi Bratislavou a Komárnom, píše ČTK.

Celkovo RegioJet prepravil vyše 10,5 milióna pasažierov s medziročným nárastom o približne 1 milión ľudí, píše na svojej webovej stránke.

Kde jazdí RegioJet:

• prevádzkuje bez dotácií vlaky z Prahy do Ostravy a ďalej cez severné Slovensko do Košíc;
• nedotované je tiež spojenie z Prahy cez Brno do Břeclavi a ďalej do Viedne alebo Bratislavy;
• od decembra začal jazdiť aj na štátom objednávaných rýchlikoch z Brna do Bohumína a krajom objednaných osobákoch v Ústeckom kraji.

Čo plánuje:

V tomto roku chce RegioJet ďalej expandovať v nedotovanej doprave. Vlaky do Viedne budú pokračovať do Budapešti, pripravujú sa tiež spojenia na Ukrajinu a do Poľska.

Do prevádzky majú ísť nové elektrické lokomotívy od výrobcu Bombardier.

RegioJet pripravuje aj stavbu vlastného depa a rozširovanie zázemia pre údržbu.

Americký Boeing vlani dodal zákazníkom 380 lietadiel, čo je o 53 percent menej než v roku 2018, píše Reuters.

Po ôsmich rokoch ho predstihol európsky Airbus, ktorý dodal 863 lietadiel.

Boeing vykázal iba 54 čistých objednávok, ktoré sú očistené o zrušené zákazky, čo bol najhorší výsledok za niekoľko desaťročí. Predvlani ich evidoval takmer 900.

Čisté dodávky Airbusu dosiahli 768 kusov.

 Aký veľký problém je 737 Max:

• prepad v dodávkach lietadiel sa odrazí aj na finančných výsledkoch Boeingu, ktoré zverejní na konci januára;
• podľa odhadu analytikov výrobca prichádza pre zastavenie prevádzky lietadla o 1 miliardu dolárov mesačne;
• Boeing pracuje na oprave problémového modelu, no stále nie je jasné, kedy mu regulačné úrady povolia návrat do prevádzky.

Najväčšie americké aerolinky American Airlines posunuli opätovné zaradenie lietadla do prevádzky na začiatok júna.

Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) zrejme neschváli prevádzku stroja skôr než vo februári, proces sa môže natiahnuť aj na dlhšie.

Boeing v januári zastavil výrobu lietadiel 737 Max.

MH predložilo návrh na poskytnutie investičnej pomoci na rokovanie vlády.

Aké sú parametre investície:

• sladovňa plánuje zvýšiť ročnú produkciu o polovicu (zo 41-tisíc ton sladu v roku 2017 na 61-tisíc ton);
• mala by vytvoriť 5 nových pracovných miest;
• investícia do rozšírenia výroby dosahuje 7,7 milióna eur.

Okres Michalovce, v ktorom sa nachádza Sladovňa, je zaradený do zoznamu najmenej rozvinutých okresov.

Evidovaná nezamestnanosť ku koncu novembra 2019 v ňom dosiahla 8,14 percenta, celoslovenský priemer 4,92 percenta.

Ako vyzerá trh:

Na Slovensku funguje 7 sladovní s celkovou ročnou kapacitou výroby vyše 260-tisíc ton sladu.

Najväčším producentom je Heineken Slovensko Sladovne s podielom 42 %, dvojka Lycos – Trnavské sladovne má 27-percentný podiel a Sladovňa Michalovce si udržiava 16 % trhu.

Michalovská sladovňa spracuje ročne vyše 50-tisíc ton sladovníckeho jačmeňa od viac ako 120 poľnohospodárskych podnikov, najmä z východného Slovenska. Veľká časť jej produkcie smeruje na export.

Z liniek kolínskeho závodu budú schádzať Yarisy s benzínovým a hybridným pohonom. Harmonogram a objem výroby budú oznámené neskôr, uvádza TPCA v tlačovej správe.

Yaris sa bude naďalej vyrábať aj v pôvodnej materskej fabrike vo Francúzsku.

TPCA je spoločný podnik PSA a Toyoty. Od roku 2021 ho prevezme japonská automobilka, ktorá v ňom plánuje zachovať výrobu áut všetkých troch značiek.

V TPCA pracuje 2400 ľudí, patrí k najväčším exportérom v Česku. V roku 2019 dodala zákazníkom vyše 210-tisíc vozidiel.

Poltucet zamestnancov čelí obvineniu z podvodu, falošnej reklamy aj daňových únikov, píše Reuters.

Autá VW vybavené nelegálnym softvérom na podvádzanie pri emisných testoch nemali získať certifikát spôsobilosti na prevádzku ani daňové úľavy.

Volkswagen sa k správe odmietol vyjadriť s tým, že ide o vyšetrovanie jednotlivcov, ktoré nekomentuje.

Dosahy dieselovej kauzy:

• VW v roku 2015 v reakcii na obvinenie amerických úradov priznal, že zhruba do 11 miliónov naftových áut po celom svete nainštaloval softvér umožňujúci manipulovať s testami emisií oxidu dusíka;
• nemecká prokuratúra v roku 2018 vymerala VW pokutu jednu miliardu eur. Koncern ju prijal a priznal sa k zodpovednosti;
• zastupiteľstvo v Braunschweigu už obžalovalo z podvodu bývalého šéfa VW Martina Winterkorna a štyroch ďalších manažérov.

Súdne procesy po celom svete Volkswagen doposiaľ vyšli na 30 miliárd eur.