Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Téma: Kurzarbeit

Nemecký minister financií Olaf Scholz navrhol predĺžiť počas koronakrízy na 24 mesiacov kurzarbeit, teda program štátnych dotácií na udržanie miest. Uviedol, že opatrenie by stálo vládu ďalších 10 miliárd eur alebo menej.

Vláda kancelárky Angely Merkelovej zaviedla kompenzácie za skrátenie pracovného času zamestnancom, aby ochránila ich aj firmy v Nemecku pred masívnym prepúšťaním počas pandémie. Tento príspevok, obvykle obmedzený na 12 mesiacov, pokrýva až 67 % platu pre domácnosti s deťmi a zvyšuje sa po šiestich mesiacoch.

Scholz v nedeľu v televíznej relácii na otázku, či by náklady na predĺženie programu kurzarbeit boli bližšie k hranici 100 miliárd eur alebo 10 miliárd eur, odpovedal: „Skôr bližšie k druhej možnosti a o niečo menšie.“

Počet nemeckých zamestnancov, ktorí majú skrátený pracovný čas, je v súčasnosti niekoľkonásobne vyšší ako počas recesie v rokoch 2008 – 2009, ktorú odštartovala globálna finančná kríza. Ekonómovia z mníchovského inštitútu Ifo však zároveň odhadujú, že ich počet v júli klesol na asi 5,6 milióna zhruba zo 7 miliónov v máji. (tasr)

Klub 500 víta zámer ministra práce Milana Krajniaka zaviesť v budúcnosti trvalý kurzarbeit. No pripomína, že treba hovoriť aj o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti.

„Je dobré, ak do budúcnosti bude pripravený systém kurzarbeit, ako navrhuje ministerstvo, bez zvýšenia odvodového zaťaženia. Ak však nehovoríme o podmienkach udržania pracovných miest v súčasnosti, nie je to dobré,“ povedal výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Komentoval tak zámer ministra práce Krajniaka zaviesť od roku 2022 trvalý kurzarbeit.

Podnikateľský Klub 500, ktorý vedie majiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták, je známy kritikou aktuálneho podporného systému pre firmy. Vládu opakovane žiada, aby navýšila pomoc cez zvýšenie opatrenia kurzarbeit či podpory v prípade výpadku tržieb.

„Máme vyčlenených 1,38 miliardy eur a čerpáme len 490 miliónov eur. V súčasnosti, keď sú firmy s poklesom tržieb až do 50 %, vyplácame náhradu mzdy len od 10 – 35 % celkových osobných nákladov, pritom v budúcom kurzarbeite chceme vyplácať pri poklese od 10 % náhradu až 80 % čistej mzdy. Je nám úprimne ľúto každého nášho zamestnanca, ktorý má vyplácanú časť mzdy a štátnym a verejným zamestnanom je vyplácaných 100 % príjmu. Buď chceme ľuďom pomôcť a zachrániť zamestnanosť, alebo nie. Namiesto zachraňovania pracovných miest pri 12,1-percentnom medziročnom poklese HDP vyčleňujeme podporu zamestnávania absolventov bez pracovných návykov a praktických vedomostí,“ reagoval Gregor.

Zväz automobilového priemyslu si pochvaľuje spôsob, ako minister práce Milan Krajniak chystá trvalý kurzarbeit. „Vysoko hodnotíme prácu ministerstva pri príprave konceptu permanentného kurzarbeitu,“ hovorí prezident zväzu Alexander Matušek o príprave systému na ochranu zamestnanosti pri chvíľkových výkyvoch dopytu.

„Forma verejných konzultácií pri príprave tohto konceptu, ktorej sme sa zúčastňovali, sa javí ako efektívny spôsob prípravy legislatívnej normy a veríme, že sa na takomto základe podarí pripraviť zákon, ktorý bude prejavom konsenzu všetkých sociálnych partnerov a zároveň zvýši konkurencieschopnosť Slovenska. Sme radi, že naše námety, návrhy a požiadavky v oblasti vytvorenia systémového riešenia Kurzarbeit, ktoré sme sa snažili už od roku 2017 komunikovať s vládou SR, boli vypočuté. Radi sa budeme zúčastňovať aj prác na príprave samotného zákona, pokiaľ budeme o to požiadaní,“ dodal Matušek.

Minister Milan Krajniak v piatok informoval, že chce od roku 2022 zaviesť fond na podporu udržania zamestnanosti pre firmy a SZČO. Dovtedy sa má vyplácať takzvaná Prvá pomoc. Do nového fondu budú posielať peniaze zamestnávatelia a SZČO, odvodové zaťaženie sa nezvýši.

Príspevok pre zamestnanca bude predstavovať 80 percent jeho čistej mzdy, najviac 1 340 eur. Z fondu pôjde 60 percent, zamestnávateľ zaplatí 20 percent platu.

Asociácia priemyselných zväzov rokuje s ministerstvom práce o možnosti zvýšenia mesačného príspevku pre zamestnanca na zachovanie jeho pracovného miesta, kým sa nastálo zavedie kurzarbeit. Tvrdí, že výška príspevku musí odrážať jeho reálnu mzdu.

Primárnym cieľom asociácie je zvýšenie mesačného limitu, ktorý dnes predstavuje 880 eur, čo je 80 % z priemernej mzdy na Slovensku (dnes dosahuje výšku okolo 1100 eur).

„S tým od začiatku nesúhlasíme. Keďže ide o pomoc priamo pre zamestnanca, výška príspevku musí odrážať jeho reálnu mzdu. V priemyselnej výrobe sa priemerná mzda pohybuje od 1500 eur vyššie,“ uviedol Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov.

Asociácia na rokovaniach s ministerstvom práce presadzuje, aby bola výška príspevku pre zamestnanca ohraničená najmenej maximálnou výškou dávky v nezamestnanosti, čo je polovica dvojnásobku priemernej mzdy na Slovensku a predstavuje sumu 1032 eur. „Maximálny príspevok by sa tak priblížil k realite a zároveň spĺňal limit, ktorý už dnes povoľuje súčasná legislatíva,“ dodáva Lasz s tým, že nielen pre firmu a jej zamestnancov, ale aj pre štát je výhodnejšie pracovné miesto zachovať ako zrušiť.

Asociácia tvrdí, že ak sa budú rokovania uberať naďalej správnym smerom, vyšší príspevok môže byť realitou už od októbra 2020. Jeho výška by udržateľne pokryla obdobie do zavedenia stáleho kurzarbeitu, ktoré sa odhaduje na január 2022.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať