Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Téma: Odpad

Povinnosť vážiaceho systému pre smetiarske autá, ktorá má platiť od roku 2023, by sa mohla zrušiť. Navrhujú to koaliční poslanci v návrhu novely zákona o odpadoch, ktorú predložili do parlamentu. Po novom by stačilo, aby zberové spoločnosti ohlásili obci množstvá vyzbieraného odpadu.

Mnohé obce podľa predkladateľov vážiaci systém nepotrebujú, problém je tiež s finančnými nákladmi i s technickým stavom vozidiel.

Parlament v novembri 2019 schválil legislatívu, podľa ktorej majú byť smetiarske autá vybavené vážiacim systémom. Koalícia tvrdí, že táto povinnosť je kontraproduktívna.

„Všetky zberné vozidlá sú totiž pred vysypaním vážené na certifikovaných váhach v spaľovniach, taktiež na skládkach a v zariadeniach na spracovanie triedeného odpadu,“ skonštatovali poslanci.

Väčšie obce a mestá majú podľa nich k dispozícii informáciu o vyprodukovanom odpade. Menšie obce by sa mohli naďalej dohodnúť na inštalovaní systému dobrovoľne, podobne ako doteraz.

Problém tiež vidia v tom, že na niektoré staršie typy áut sa zariadenie nedá domontovať. Opatrenie by spôsobilo neprimerane vysoké investičné náklady, čo by sa následne premietlo do cien za zber komunálneho odpadu.

Viacero systémov v menších obciach podľa poslancov využíva sofistikovanejšie a ekologickejšie riešenia než je váženie, napríklad čipovanie nádob či elektronickú identifikáciu naplnenosti nádob. Nevýhodu vidia aj v ekologickej záťaži. Po novom by sa preto povinnosť vážiaceho systému na vozidlách zrušila.

Zberové spoločnosti by museli obci ohlasovať množstvá vyzbieraného odpadu do 15 dní od skončenia mesiaca, v ktorom sa odpad zbieral.

Nová legislatíva by v prípade schválenia platila od 1. januára 2023. (tasr)

Násyp materiálu v Rači zavadzia koncesionárovi bratislavského obchvatu vo výstavbe, potrebuje ho odsunúť, uviedol minister dopravy Andrej Doležal. Koncesionár podľa neho požiadal odbor starostlivosti o životné prostredie okresného úradu o vyjadrenie, či tak môže urobiť.

Stanovisko úradu koncesionár podľa Doležala zatiaľ nedostal, pričom komunikuje aj s ministerstvom životného prostredia. „V tejto chvíli s tým ako minister dopravy veľa spraviť nemôžem, okrem toho, že budem žiadať a prosiť ministra vnútra, aby v tomto smere intervenoval a aby bol okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie aktívnejší a pomohol koncesionárovi tento problém vyriešiť,“ skonštatoval.

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) má vedomosť o tom, že sa okresný úrad obrátil na rezort životného prostredia pre usmernenie, keďže ide o problematiku, ktorá sa týka odpadov. „Myslím si, že tam nie je problém, že by nekonal okresný úrad, ale musíme počkať na to usmernenie ministerstva životného prostredia,“ zdôraznil Mikulec.

Doležal v tejto veci ubezpečil, že sa „nič strašné nedeje“. „Stále trváme na tom, že obchvat bude sprejazdnený do konca roka 2021, respektíve v priebehu roka 2021,“ dodal. (tasr)

Koalícia chce uľahčiť odstraňovanie vrakov. Správca cesty bude môcť odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka, ak je nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Parlament posunul návrh do druhého čítania.

V súčasnosti zákon predpokladá tri situácie, v rámci ktorých je správca cesty oprávnený odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka.

  • Ide o situácie, keď vozidlo stojí na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky.
  • Zahŕňa to aj prípady, keď vozidlo stojí na vyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s parkovacím preukazom, ak také parkovisko nie je preň určené.
  • Týka sa to aj situácií, keď je vozidlo bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.

Cieľom návrhu je vytvoriť zákonné predpoklady na odstraňovanie vozidiel nespôsobilých na prevádzku v cestnej premávke, tzv. vrakov. „Návrhom sa do zákona dopĺňa oprávnenie pre správcu cesty odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka o novú situáciu, a to v prípade, ak ide o vozidlo nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke,“ konštatuje sa v dôvodovej správe.

Návrhom zákona sa vytvára alternatíva k existujúcej úprave odstraňovania nepojazdných vozidiel podľa zákona o odpadoch. Poslanci poukázali na to, že pred odstránením vozidla je podľa zákona o odpadoch potrebné rozhodnutie okresného úradu, odboru životného prostredia, ktorým je vozidlo vyhlásené za vrak, tzv. odpad. Keďže tento proces je podľa predkladateľov pomerne zdĺhavý, návrh vytvára pre správcov komunikácií novú možnosť, ako efektívne odstraňovať z parkovísk vozidlá nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke.

Platná právna úprava o odpadoch ostáva nedotknutá. Účinnosť novely zákona navrhujú poslanci na 1. apríla tohto roka. (tasr)

Sulík a Kollár ustúpili Budajovi. Cudzí rádioaktívny odpad sa spaľovať nebude

Ján Budaj. Foto - TASR
Ján Budaj. Foto – TASR

Koaliční lídri potvrdili dohodu o zákaze spaľovania zahraničného rádioaktívneho odpadu, ktorú presadil minister životného prostredia Ján Budaj. Neplatí to pre zmluvný záväzok štátnej spoločnosti Javys spracovať odpad z talianskej elektrárne Caorso.

Príjmy z poplatkov za uloženie odpadu sa budú prerozdeľovať po novom. Poslanci tiež schválili vytvorenie novej skupiny obcí, ktorá získa príspevok z Environmentálneho fondu. Použiť ho má na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenie bioodpadu z domácností.

Návrh novely, ktorá má byť účinná od 15. marca, súvisí so zberom bioodpadu, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára. Od Nového roka majú obce, ktoré si uplatňovali výnimku na ekonomickú neúnosnosť nakladania s bioodpadom, zaviesť a zabezpečiť vykonávanie jeho triedeného zberu.

„Je žiaduce vytvoriť taký finančný mechanizmus na prerozdeľovanie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, aby mohli byť podporené aj tie obce, ktoré majú zavedené a zabezpečené vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností,“ odôvodnili predkladatelia v návrhu novely.

Finančnou podporou z envirofondu by sa podľa ministerstva životného prostredia malo zlepšiť nakladanie s kuchynským odpadom a dosiahnutie cieľov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo.

Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh poslanca Radovana Kazdu (SaS), ktorým sa rozšíria podmienky, za ktorých vzniká obci nárok na získanie príspevku. Po novom musí byť splnená podmienka, že obci nebola v posledných troch rokoch uložená sankcia za porušenie vybraných povinností ustanovených zákonom o odpadoch ani za porušenie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov. Podľa návrhu bude Environmentálny fond povinný písomne oboznámiť obec o vybavení jej žiadosti o poskytnutie príspevku do 31. októbra. (tasr)

Obyvatelia mesta Detva zaplatia za komunálny odpad viac, ročne 28,105 eura, teda o 7,615 eura viac ako vlani. K miernej úprave došlo aj vo Zvolene, tamojší obyvatelia zaplatia za odpad 28,10 eura namiesto vlaňajších 28,07 eura.

Paušálny poplatok sa zvýši z doterajších 0,056 eura za osobu na deň na 0,077 eura. Pri množstvovom zbere drobného stavebného odpadu sa určuje sadzba 0,030 eura za kilogram drobných stavebných odpadov bez obsahu škodlivín.

Aj susedné okresné mesto Zvolen poplatok za komunálny odpad tento rok upravilo, podľa hovorcu mesta Martina Svatušku to bolo len pre administratívnu potrebu jeho zaokrúhlenia. Paušálny poplatok za odpady vo Zvolene upravili z doterajších 0,07672 eura za osobu na deň na 0,077 eura.

„V roku 2021 však obyvateľ mesta celkovo zaplatí takmer totožnú sumu, ako tomu bolo minulý rok, čo je suma 28,10 eura namiesto 28,07 eura,“ spresnil Svatuška. „Sadzba za kilogram drobného stavebného odpadu bez škodlivín je 0,030 eura,“ ukončil. (tasr)

Michalovce zvýšili poplatky za zber a likvidáciu komunálneho odpadu o sedem eur na osobu a rok. Súvisí to s nutnosťou mesta vyvážať svoj odpad na skládku v katastri obce Sirník v okrese Trebišov.

Skutočnosť, že mesto dosiaľ nezrealizovalo niekoľko rokov avizovanú výstavbu tretej kazety na mestskej skládke odpadov, ktorej existencia je pre výšku poplatkov rozhodujúca, súvisí s aktivitami neziskových environmentálnych organizácií, tvrdia predstavitelia samosprávy.

Sprístupnenie tretej kazety mesto napokon avizuje od roku 2022. „My sme vedeli už v roku 2016, že druhá kazeta sa v roku 2020 naplní. Preto sme požiadali ministerstvo životného prostredia o súhlas na rozšírenie existujúcej skládky KO o tretiu kazetu. Mali sme na to presne určené miesto, ktoré bolo vybrané výlučne vzhľadom na geologické podmienky, čo je pri takýchto stavbách najdôležitejšie hľadisko,“ ozrejmila vedúca odboru komunikácie, marketingu a kultúry mestského úradu Iveta Palečková.

Poukázala na skutočnosť, že v tom čase jestvovali už aj na Slovensku „tlaky“ na ukončenie likvidácie KO formou skládkovania.

„Hneď ako nám ministerstvo vydalo súhlasné stanovisko, začali ho napádať rôzne organizácie, čím sa predlžoval celý proces schvaľovania,“ doplnila. Definitívne súhlasné stanovisko sa mestu podarilo získať až na prelome rokov 2019 a 2020.

„Aj vzhľadom na tieto skutočnosti vytvoril primátor mesta v roku 2020 25-člennú komisiu, ktorá sa zaoberala otázkou odpadovej stratégie a hľadala najvýhodnejšiu alternatívu. V júni sa jednohlasne zhodla, že výstavba tretej kazety je z ekonomického, ekologického i technického hľadiska najlepším možným riešením,“ priblížil zástupca primátora Jozef Sokologorský.

Na svojom poslednom minuloročnom zasadnutí teda poslanci mestského zastupiteľstva schválili výkup pozemku na tretiu kazetu skládky v sume 335 000 eur a v rámci viacročného rozpočtu i jej výstavbu na rok 2022. „Realizáciu samotných stavebných prác sme vyčíslili na 990 000 eur,“ konkretizoval Sokologorský s tým, že cieľom samosprávy je sprístupniť stavbu na užívanie počas roka 2022.

Ako dodal, mesto by na skládku rado zakúpilo separačnú linku v rámci projektu zhodnocovania biologicky rozložiteľného odpadu, na ktorého projektovú dokumentáciu už zaplatilo približne 90 000 eur, a aktuálne pracuje i na zavedení smart prvkov pri zbere komunálneho odpadu. (tasr)

Správcom systému zálohovania PET fliaš a hliníkových obalov nápojov bude Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, informoval minister životného prostredia Ján Budaj. Správca preberie zodpovednosť za prípravu systému.

Podľa Budaja sa podarilo so správcom dohodnúť podmienky, ktoré sú viac než výhodné. „Chceme, aby sa aj zbieranie hliníkových obalov do 90 percent naplnilo do roku 2025,“ dodal Budaj.

Ten chce však už do jedného roka vidieť jasné výsledky. Za zálohovanie plastovej fľaše či plechovky bude možné dostať 15 centov. Obaly bude možné odovzdať na 6500 odberných miestach. „V malých predajniach zabezpečí správca malé skenery, aby sa dala fľaša odovzdať aj bez zálohovacieho automatu,“ spresnil Budaj.

Zálohovanie sa spustí od januára 2022. (tasr)

Ministerstvo životného prostredia sa zaoberá zhodnocovaním textilného odpadu. Zaviesť by sa mohla rozšírená zodpovednosť výrobcov textilu, povedal šéf rezortu Ján Budaj. Povinnosť triediť textil sa v krajinách EÚ stanovila do roku 2025.

Ministerstvo nevylučuje, že tento druh odpadu sa bude v blízkej budúcnosti riešiť rovnako, ako sa už rieši zodpovednosť výrobcov iných výrobkov, a to zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov aj pre oblasť textilu. „Tým by sa odfinancovalo nastavenie a prevádzkovanie celého systému triedeného zberu, opätovné použitie aj recyklácia textilu a šatstva,“ podotkol Budaj.

Pripomenul, že občania môžu odovzdávať použitý textil do špeciálnych kontajnerov, ktoré prevádzkuje charita alebo súkromné spoločnosti. „Možnosť priniesť použitý textil začali ponúkať aj viaceré obchodné značky, ktoré potom zabezpečujú aj jeho následné zhodnotenie,“ uzavrel minister. (tasr)

Nemusí smrdieť ani lákať mušky, no treba vedieť, ako na to. Kuchynský odpad musí väčšina Slovenska triediť od Nového roka (+ návod, ako triediť)

Ako od nového roka triediť kuchynský odpad tak, aby nezapáchal a nelákal hmyz? Väčšina obcí a miest musí s triedením začať už v januári. V Trenčíne dostali domácnosti špeciálne košíky s vetraním a kompostovateľné vrecká.

Vyššie ceny za potraviny v plaste nie sú zlé, treba však aj zmenu systému, hovorí riaditeľ Natur-Packu

Michal Sebíň, riaditeľ Natur-Packu. Foto - archív Michala Sebíňa
Michal Sebíň, riaditeľ Natur-Packu. Foto – archív Michala Sebíňa

Zvyšovanie cien za potraviny a tovary, ktoré sú zabalené v plastoch a ťažko recyklovateľných obaloch, nie je zlé, hovorí riaditeľ organizácie Natur-Pack Michal Sebíň. Aby sa však na Slovensku viac recyklovalo, treba podľa neho aj zmenu systému.

Bánovčania zaplatia za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu v budúcom roku viac. Do zvýšenia poplatku o takmer päť eur radnica premietla očakávané náklady mesta s odpadovým hospodárstvom.

Rozhodli o tom mestskí poslanci na svojom decembrovom rokovaní.

„Od roku 2021 bude potrebné zo zákona zaviesť zber a likvidáciu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu (BRKO) aj v bytových domoch. S tým súvisia aj nákup osobitných malých nádob, zberných nádob a náklady na prepravu a spracovanie odpadu osobitným spôsobom,“ uviedla radnica. Keďže mesto plánuje zber BRKO zaviesť od júna 2021, náklady vyčíslilo na 80 500 eur.

„Náklady mesta na likvidáciu odpadu ovplyvňuje najmä výška platieb za zber a likvidáciu komunálneho odpadu, prevádzka zberného dvora, nákup odpadových nádob a kompostérov, výška zákonom stanovených poplatkov za uloženie odpadov, ako aj ostatné súvisiace poplatky,“ doplnila radnica.

Mesto pri tvorbe poplatku na rok 2021 vychádzalo z očakávaných nákladov na odpadové hospodárstvo v roku 2020.

Sadzbu miestneho poplatku zvyšuje z 0,0957 eura na osobu a deň, čo predstavuje 35,02 eura na rok, na 0,1095 eura na osobu a deň, čo je 39,96 eura na rok. Poplatok predstavuje maximálnu možnú sadzbu, ktorú zákon umožňuje. Rovnakým percentom zvýšila radnica aj sadzbu poplatku pre množstvový zber. (tasr)

Obyvatelia Kremnice budú za komunálny odpad platiť o 9 eur viac, suma sa zvýši z doterajších 21 eur na 30 eur. Zvýšenie poplatkov schválili poslanci mestského zastupiteľstva.

Na poslednom zastupiteľstve, ktoré sa pre viaceré prípady ochorenia covid-19 v rámci mesta uskutočnilo per rollam, poslanci schválili návrh nového VZN o miestnom poplatku za komunálne odpady.

„Druhou zmenou je zníženie zľavy pre podnikateľov,“ uviedol primátor Alexander Ferenčík. Pri poskytovaní reštauračných, kaviarenských či iných pohostinských služieb sa zľava znižuje zo 63 percent na 50 percent.

Samospráva sa poplatky za komunálny odpad pokúšala zvýšiť už v októbri, návrh vtedy cez poslancov mesta neprešiel. „Za potrebou zvýšiť miestny poplatok za odpady stoja legislatívne dôvody na strane zákonodarcu a technické podmienky, ktorými sa Slovenská republika zaviazala,” prezradil Ferenčík. Dodal, že ide najmä o mechanicko-biologickú úpravu odpadu a zavedenie povinnosti zberu kuchynského odpadu zo strany samospráv.

Podľa primátora samosprávy nemajú veľký priestor na riešenie problémov v odpadovom hospodárstve, nakoľko ide o vec legislatívy. „Organizácie zodpovednosti výrobcov majú legislatívnu možnosť vyhnúť sa časti nákladov. Neplnia nám skutočné náklady na triedenie a zabezpečenie systému separovaného zberu,“ povedal primátor.  Dodal, že problémom je aj ďalší predaj vyseparovaných zložiek. „Kým niektoré ani nemá kto odobrať, u iných sa platí viac, ako keby sme ich uložili na skládku,“ vysvetlil.

Kremnica podľa vedúcej oddelenia technických služieb mesta Lucie Királyovej vyčíslila na odpadoch v roku 2019 stratu viac ako 41 000 eur, v tomto roku sa môže deficit vyšplhať až na 72 000 eur. Mestu pritom hrozilo, že v roku 2021 by v prípade nezvýšenia poplatkov mohlo na odpadovom hospodárstve stratiť viac ako 180 000 eur. (tasr)

Kapacity na vytriedený kuchynský odpad sú u nás postačujúce, tvrdí Inštitút environmentálnej politiky. Od januára už nebudú pre obce a mestá platiť výnimky, vďaka ktorým nemuseli kuchynský bioodpad triediť. V Bratislave a Košiciach budú môcť využívať spaľovne.

Kuchynský bioodpad tvorí v priemere 20 % zmesového komunálneho odpadu.

IEP odhaduje, že zavedením triedeného zberu do roku 2021 sa vytriedi 20 % z potenciálu v zmesovom komunálnom odpade. V roku 2021 sa tak vytriedi 46-tisíc ton kuchynského bioodpadu.

Od roku 2023 budú musieť triedený zber zaviesť aj Bratislava a Košice. Množstvo kuchynského bioodpadu stúpne z 58-tisíc na 61-tisíc ton v roku 2025.

Aj keď sú celkové kapacity zariadení na spracovanie kuchynského bioodpadu na Slovensku postačujúce, nie sú rozložené rovnomerne, napísal IEP na Facebooku.

V súčasnosti je na Slovensku v prevádzke 22 zariadení s technológiou na zhodnocovanie kuchynského bioodpadu s odhadovanou ročnou kapacitou 152 až 190-tisíc ton. Kým v Bratislavskom a Prešovskom kraji chýbajú, v Trenčianskom prevyšujú až 14-násobne.

Veľká časť existujúcich kapacít na spracovanie kuchynského bioodpadu je v súčasnosti voľná. Kapacita pre kuchynský bioodpad sa dá navyše rýchlo rozšíriť dobudovaním hygienizácie do už existujúcich zariadení.

Vláda schválila opatrenia na riešenie krízovej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia v lokalite Chemko Strážske. Na tento zámer vyčlenila 500-tisíc eur.

Úrad verejného zdravotníctva vyhodnotil situáciu v lokalite Chemko, a. s. Strážske ako mimoriadnu udalosť – ohrozenie verejného zdravia II. stupňa. Ešte v októbri 2019 navrhol vyhlásenie mimoriadnej situácie na území Košického kraja a Prešovského kraja.

„Dňa 22. januára bola vyhlásená prednostom Košického kraja a prednostom Prešovského kraja na území v ich príslušnej územnej pôsobnosti mimoriadna situácia. Prieskum, obhliadky a stanoviská kompetentných subjektov preukázali mimoriadne rozsiahly, komplikovaný a nebezpečný stav uloženia odpadov v tejto lokalite,“ uvádza sa v materiáli rezortu vnútra.

V spojitosti s prieskumom v lokalite sa ukázala potreba vypracovania odborných analýz a materiálov najvhodnejších technologických postupov. Tie sa týkajú odčerpania kontaminovanej vody, ako aj ďalších expertných a podporných činností pri vykonávaní záchranných prác.

„Na základe záverov a odporúčaní uvedených odborných materiálov bude určený podrobný harmonogram prác. Aktuálne sú rámcovo vymedzené jednotlivé okruhy činností v rámci záchranných prác pre objekty „Ošipáreň“, „Tepláreň“ a prameň v lesnej obore Orlová,“ píše sa v predloženom materiáli.

Činnosti realizované v rámci predmetných opatrení predpokladajú pozitívny vplyv na životné prostredie. Pri príprave prác sa predpokladá expertná spolupráca Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra.

Na kvantitatívne a kvalitatívne rozbory odpadov a vybudovanie filtračného systému by malo smerovať 100 000 eur, na výstavbu filtračného systému na čistenie vody z prameňa v lesnej obore Orlová 50 000 eur. Manipulácia s odpadom a jeho prechodné bezpečné uskladnenie je predbežne vyčíslené na 350 000 eur.

Časový horizont realizácie jednotlivých krokov sa bude odvíjať od uvoľnenia financií zo štátneho rozpočtu, dostupnosti požadovanej techniky a prostriedkov na trhu a procesu verejného obstarania. Záchranné práce by boli ukončené odstránením nebezpečných odpadov z objektov „Ošipáreň“ a „Tepláreň“, uložením odpadov do kontajnerov, umiestnením kontajnerov na kontajnerové stojisko a vykonaním opatrení na zabránenie ďalšieho znečisťovania životného prostredia v lokalite prameň v obore Orlová.

Mimoriadna situácia bude odvolaná prednostom Košického kraja a prednostom Prešovského kraja po ukončení záchranných prác. Ďalšie kroky na celkové riešenie v lokalite Chemko budú pokračovať v gescii ministerstva životného prostredia v systéme riešenia environmentálnych záťaží. (tasr)

Výstavba spaľovní by nemala byť podporovaná zo strany štátu, je to podnikateľská aktivita, tvrdí štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Dodal, že súčasné kapacity spaľovní v Košiciach a Bratislave aj spoluspaľovanie odpadu v cementárňach sú pre potreby Slovenska postačujúce.

„Nevidíme dôvod na to, aby boli spaľovne podporované zo strany štátu. Ak niekto predpokladá, že táto podnikateľská aktivita bude mať podporu na trhu, tak si dokáže financie zabezpečiť z úveru alebo iného zdroja,“ hovorí Kiča.

Zároveň poznamenal, že verejné prostriedky by mali ísť na iné, prospešnejšie účely a na podporu podobných zariadení iba vo výnimočných prípadoch.

„Opakovane počúvame volanie po veľkých spaľovniach. Zoberte odpad, dajte ho do spaľovne, načo sa zapodievať recykláciou. To však nie je naša cesta. My nie sme podporovatelia výstavby nových spaľovní,“ uviedol štátny tajomník.

Podotkol, že Slovensko nemôže ísť „pohodlnejšou cestou“. Problémom pri energetickom zhodnocovaní odpadu je aj vysoká miera dovozu zahraničného odpadu.

„Krajiny si čistia svoje staré skládky, prípadne komunálny odpad vozia do našich cementární, kde sa vykonáva spoluspaľovanie,“ priblížil Kiča.

Dodal, že zahraničné subjekty dokážu uhradiť náklady, ktoré by inak zaplatili slovenské obce. Envirorezort to chce zmeniť, aj keď to podľa Kiču nie je jednoduché. Dôvodom je, že Európska únia považuje odpad, ktorý smeruje na energetické zhodnotenie, za tovar, ktorého prúdenie je voľné.

„Pracujeme na celom rade ekonomických, legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, aby sa uvoľnil priestor pre domáce kapacity,“ uzavrel. (tasr)

Za minulý rok Slovák denne vyhodil 1,2 kg odpadu. V roku sme celkovo vyprodukovali 2,37 milióna tony komunálneho odpadu. Za posledných desať rokov ide o nárast na úrovni 35 %, vyplýva z údajov Štatistického úradu.

Analýzu vypracovala analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská na základe aktuálnych údajov zo Štatistického úradu SR.

Slovensko podľa údajov Eurostatu za rok 2018 bolo v rámci Európskej únie deviatou krajinou s najnižšou produkciou komunálneho odpadu na hlavu, konkrétne 414 kg.

Sadovská priblížila, že najväčšími producentmi sú Dáni, ktorí pred dvoma rokmi vyprodukovali 814 kg odpadu na človeka. Nasleduje Malta, Cyprus, Nemecko a Luxembursko. Odpad na obyvateľa sa u nich pohybuje na úrovni viac ako 600 kg.

„Naopak, najprázdnejšie odpadkové koše sú realitou u Rumunov, ktorí vyprodukovali v prepočte na hlavu 272 kg komunálneho odpadu. Ďalšie tri priečky v najnižšej produkcii komunálneho odpadu na obyvateľa patria našim susedom z V4,“ uviedla analytička.

Pripomenula, že Slovensko za posledných desať rokov zvýšilo produkciu komunálneho odpadu približne o tretinu. „V žiadnej inej krajine EÚ sa za desaťročie (2008 – 2018) hodnota analyzovaného ukazovateľa nezvýšila takto masívne ako v SR. V EÚ došlo za posledných desať rokov k poklesu o 5 % v dôsledku poklesu produkcie odpadu v jej viacerých ekonomikách,“ konštatuje Sadovská.

V recyklovaní a energetickom zhodnocovaní SR zaostáva. Viac ako polovica odpadu skončila v roku 2018 na skládkach, doplnila. (tasr)

Protimonopolný úrad začal správne konanie vo veci možného zneužitia dominantného postavenia v oblasti odpadového hospodárstva. Nadväzuje na prešetrovanie, ktoré úrad urobil na základe písomného oznámenia.

„V rámci prešetrovania úrad získal informácie a podklady vyvolávajúce dôvodné podozrenie, že konaním podnikateľa pôsobiaceho v oblasti odpadového hospodárstva mohol byť porušený zákon tým, že minimálne od roku 2018 uplatňuje voči mestám Vrútky a Martin neprimerané obchodné podmienky v oblasti zneškodňovania zmesového komunálneho odpadu skládkovaním,“ konkretizovala hovorkyňa úradu Adriana Oľšavská.

Začatie správneho konania podľa nej neznamená, že účastník konania porušil súťažné pravidlá a ani neprejudikuje závery, ku ktorým môže úrad dospieť v rozhodnutí. (tasr)

Skalica odpustí podnikateľom poplatok za komunálny odpad za obdobie, keď nemohli podnikať pre opatrenia proti šíreniu koronavírusu. Urobí to na základe zaslanej žiadosti.

„Každý poplatník dostal platobný výmer. V prípade podnikateľov, ale aj ostatných osôb je možné využiť žiadosť, kde obec môže na základe žiadosti poplatníka zmierniť alebo odstrániť tzv. tvrdosť zákona a poplatok znížiť alebo odpustiť,“ informoval prednosta mesta Skalica Dušan Vavrinec.

Ako doplnil, v tejto chvíli ešte podnikateľ nemôže vedieť, ako dlho bude mať zatvorené. „Z môjho pohľadu je reálnejšie a lepšie, ak žiadosť o odpustenie podá až po ukončení daňového roka, keď bude presne vedieť, koľko dní v roku mal uzatvorenú prevádzku,“ uviedol.

„Čo sa týka formy vrátenia, dohodli sme sa, že to bude písomná žiadosť, kde podnikateľ dá informáciu, koľko dní bol zatvorený, a na základe toho sa mu poplatok vráti,“ uviedla poslankyňa mestského zastupiteľstva Katarína Chovancová. (tasr)

Prísne hygienické pravidlá a testovanie vytvárajú tony plastového odpadu, jediná možnosť je ho spáliť

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Balenie jedál reštauráciami aj testovanie prinášajú tony plastového odpadu navyše, ktorý sa likviduje v spaľovniach. Plastové obaly na jedlo aj ochranný zdravotnícky materiál by sme vedeli nahradiť ekologickejšími alternatívami, tvrdí Pavel Alexy z STU v Bratislave.

Nitrianska radnica plánuje od budúceho roku zdvihnúť poplatky za likvidáciu komunálneho odpadu. Podľa návrhu, o ktorom budú rozhodovať mestskí poslanci, majú stúpnuť približne o 7 eur na osobu a rok.

Ako sa uvádza v materiáli predkladanom na novembrové zasadnutie zastupiteľstva, poplatok za likvidáciu odpadu sa zvýši z aktuálnych 0,081973 eura za osobu a kalendárny deň na 0,10137 eura. Pri prepočítaní na ročné sadzby ide o zvýšenie z 29,92 eura na 37 eur na osobu a rok.

„Toto navýšenie však nebude postačovať na stopercentné vyrovnanie príjmov a výdavkov na rok 2021,“ upozornil mestský úrad.

Podľa primátora Mareka Hattasa mesto nemá inú možnosť, iba smetné zvýšiť tak, aby poplatky postupne pokryli všetky náklady, ktoré mesto s likvidáciou odpadu má. Podľa radnice by sa inak porušoval zákon.

„Najvyšší kontrolný úrad vo svojej správe už v roku 2018 konštatoval, že väčšina obcí financuje odpady z vlastných rozpočtov aj napriek tomu, že táto činnosť má byť podľa zákona o odpadoch krytá výnosom z miestneho poplatku,“ pripomenul magistrát.

Ako doplnil primátor, náklady na odvoz smetí rastú každý rok a mesto nemá inú možnosť, ako na to reagovať zvyšovaním poplatkov. „Nie je mi vôbec príjemné robiť takéto nepopulárne opatrenia, ale do politiky sme šli aj s tým, že ju budeme robiť zodpovedne. Náklady, ktoré máme na skládkovanie, sa nám zvyšujú a my to musíme premietnuť aj do ceny za likvidáciu odpadu. Pristúpia k tomu určite aj ďalšie mestá. V minulosti už kontrolóri vyčítali mestu, že poplatky za odpad nekorešpondujú s tým, koľko reálne táto služba stojí. Preto som predložil na mestské zastupiteľstvo materiál, ktorý jasne hovorí, aké sú náklady a koľko budeme vyberať od ľudí,“ dodal Hattas.

Podľa jeho slov ide o pragmatické riešenie, ktoré mesto prijíma, aby neporušovalo zákon. „Preto si myslím, že to poslanci zohľadnia a schvália takú sumu, aká je navrhnutá v materiáli. Netreba zabúdať, že od nového roka máme povinnosť separovať aj kuchynský odpad, čo nám ešte viac zvýši náklady. Zároveň sa z toho teším, pretože to Slovensko posunie zasa o krok dopredu. Vízia do budúcna je taká, že ľudia, ktorí separujú a produkujú menej odpadov, majú platiť menej. Treba vytvárať čo najmenej odpadov. To je udržateľný systém, ako fungovať v meste,“ myslí si primátor.

Ako pripomenul, tlak EÚ bude aj naďalej viesť mestá k čoraz vyššej separácii. „U nás bolo rozšírené hlavne skládkovanie. EÚ nás teraz tlačí do toho, aby sme skládkovať prestali, to znamená, že tá cena bude každý rok rásť. Na druhej strane to prospeje našej ekológii a budeme donútení k tomu, aby sme vytvárali čo najmenej odpadu a aby sme separovali,“ povedal Hattas.

Podľa štatistík patrí Nitra k mestám s najväčšou tvorbou odpadu v prepočte na jednu osobu. Podľa radnice treba tieto údaje vyhodnotiť a postupne množstvo odpadu znižovať.

„Videl som tie štatistiky a trošku ma to zamrzelo, ale musíme to ešte lepšie zanalyzovať. Možno že tieto výsledky spôsobuje aj to, že tu máme približne 7000 ľudí, ktorí tu žijú, ale nie sú obyvateľmi nášho mesta a to môže štatistiku skresľovať,“ dodal Hattas. (tasr)

Zväz vinohradníkov a vinárov nesúhlasí so zvyšovaním poplatkov za odpady pre vinárov. Majú platiť ďalšie zvýšené poplatky za recykláciu skla, a to od 1. januára 2021.

Výkonná riaditeľka zväzu Jaroslava Kaňuchová Pátková. upozornila, že ministerstvo životného prostredia predložilo novelu vyhlášky, v ktorej navrhuje zvýšiť poplatok za recykláciu skla minimálne na 100 eur za tonu. Ešte v septembri pritom návrh hovoril o poplatku za recykláciu skla vo výške 90 eur za tonu. Poplatok za recykláciu platia výrobcovia potravín, teda vinári.

Spresnila, že štandardná vínová fľaša váži okolo 400 gramov,  fľaše na šumivé víno sú ešte ťažšie a vážia 600 gramov. Akékoľvek zvyšovanie ceny sa podľa nej okamžite prejaví na nákladoch vinárov, výrobca vína musí z každej fľaše zaplatiť minimálne 4 centy na recykláciu.

„Skla pritom zo všetkých recyklovateľných materiálov vyzbierame najviac, viac ako 80 %. Za posledných 10 rokov pritom náklady na recykláciu vzrástli o viac ako 400 %. Podľa nášho názoru sú doterajšie poplatky dostatočné na zabezpečenie recyklácie skla a ich ďalšie zvyšovanie prinesie, naopak, upustenie od používania tohto tradičného materiálu,“ dodala Kaňuchová Pátková.

Do celého odpadového hospodárstva podľa nej nie je zahrnutý koncový spotrebiteľ, ktorý rozhoduje o miere recyklácie a aj jej nákladoch. „Spotrebiteľovi chýba motivácia, aby akýkoľvek odpad vrátane skla recykloval. Len morálne hľadisko na ochranu životného prostredia nestačí,“ uviedla.

Podľa slov prezidenta zväzu Vladimíra Mrvu je už teraz vinársky sektor na kolenách. „Akékoľvek ďalšie zvyšovanie nákladov je pre nás neprijateľné a zlomí nám väz. Poplatky za recykláciu rastú každým rokom, ale  nikde nevidíme, že by sa viac skla aj naozaj vyzbieralo. Celý systém je zle nastavený a žiadame o jeho hĺbkovú zmenu,“ doplnil Mrva. (tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať