Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Téma: Odpad

Povinnosť robiť triedený zber komunálneho odpadu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad sa neposunie. Poslanci neschválili opozičný návrh novely zákona, ktorou sa mala posunúť povinnosť z 1. januára 2021 na 1. januára 2022.

Chceli dosiahnuť, aby obce získali dostatočný časový priestor na zavedenie a realizáciu týchto povinností.

Separácia kuchynského odpadu predstavuje podľa predkladateľov zložitý systém zberu, ktorý je potrebné vhodne logisticky vypracovať a s ktorým je nevyhnutné v dostatočnom časovom predstihu oboznámiť občanov a zrealizovať primerané informačné akcie.

„Samosprávy na Slovensku však počas roka 2020 vzhľadom na celosvetovú pandemickú situáciu v súvislosti s ochorením covid-19 mali málo priestoru na to, aby sa dokázali v potrebnej miere venovať zabezpečeniu zákonnej povinnosti zabezpečenia zberu biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu od 1. januára 2021,“ uviedli predkladatelia Ján Blcháč, Ján Ferenčák a Matúš Šutaj Eštok (všetci nezaradení). (tasr)

Ceny za zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenie odpadov sa zmenia. Vyplýva to z návrhu vyhlášky, ktorú predložilo ministerstvo životného prostredia do medzirezortného pripomienkového konania.

Navrhované zmeny:

  • Organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly by mala najviac zaplatiť za tonu plastu a kompozitných obalov na báze lepenky, a to od 550 eur.
  • Za tonu kovových obalov je cena od 250 eur a za tonu skla od 100 eur.
  • Za tonu papiera by sa malo platiť od 120 eur a za noviny a časopisy od 50 eur.
  • Za tonu drevených obalov to bude suma od 16 eur.

Envirorezort hovorí, že ide o ekonomicky oprávnené výdavky, ktoré majú byť uhrádzané za zber a následné zhodnotenie vyzbieraných odpadov z obalových a neobalových výrobkov v rámci triedeného zberu v obci.

„Z uvedených sadzieb sa vychádza pri dohode o špecifikácii nákladov na triedený zber v zmluve medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly a zberovou spoločnosťou, ktorá vykonáva v danej obci zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov,“ uvádza sa v materiáli.

Návrhom vyhlášky sa má dosiahnuť motivácia pre hospodárske subjekty, aby odpady boli spracované environmentálne najvhodnejším spôsobom, konštatuje envirorezort. Novelizácia bola vypracovaná ako jedno z opatrení na stabilizáciu systému nakladania s odpadmi. Situácia sa podľa ministerstva vyhrotila nielen pandémiou nového koronavírusu, ale aj nastavením systému. Ten spôsobil, že na jar 2020 nemalo približne 400 obcí zabezpečený triedený zber. (tasr)

Ministerstvo životného prostredia chce merať znečistenie pri každej cementárni, na základe meraní by malo byť možné vypracovať relevantné hodnotenie kvality ovzdušia. Zväz výrobcov cementu tvrdí, že sa už snažia znížiť environmentálne dosahy.

„Ak sa preukáže významný vplyv konkrétnej cementárne na kvalitu ovzdušia, bude potrebné prijať prísnejšie podmienky na prevádzku zdroja. To môže znamenať aj sprísnenie emisných limitov, ale aj prijatie iných opatrení na obmedzenie fugitívnych emisií,“ vysvetľuje envirorezort.

Zväz výrobcov cementu konštatuje, že výroba cementu je energeticky náročný proces a cementárne sa tak radia k najväčším producentom oxidu uhličitého. Deklaruje však, že cementárne ročne investujú do modernizácie výrobných liniek a procesov, ktoré znižujú environmentálne dosahy. „Vďaka týmto investíciám už dnes slovenské cementárne dosahujú podpriemerné hodnoty emisií oxidu uhličitého v porovnaní s priemerom EÚ. A chcú ísť ešte ďalej,“ tvrdí.

Slovenské cementárne podľa ministerstva už teraz spaľujú viac ako 320 000 ton tuhých alternatív palív, ktoré sú z nerecyklovateľných plastov a sú v nich náhradou uhlia. „Problémom je, že podiel slovenského odpadu v týchto cementárňach je iba 20 %. Prvoradú úlohu preto vidíme v obmedzovaní prílevu zahraničného odpadu,“ uvádza odbor komunikácie.

Keďže väčšina odpadu končí na skládkach, cementárne sú nútené odpadové palivá dovážať zo zahraničia, uviedol na margo toho zväz. To by podľa neho chceli cementárne zmeniť, potrebujú na to však podporu. „Legislatíva na Slovensku je momentálne nastavená spôsobom, že ekonomicky jednoznačne favorizuje skládkovanie zmesových odpadov tak, ako sú vytvorené. Deje sa tak vďaka extrémne nízkym poplatkom za skládkovanie, ktoré sú až 10-násobne nižšie ako napríklad v Rakúsku, alebo 12-násobne nižšie ako v Nemecku. Slovenskí výrobcovia cementu sú pripravení v plnej možnej miere zhodnocovať alternatívne palivá vyrobené z odpadov pochádzajúcich zo Slovenska, hneď ako legislatíva umožní nákladovo efektívnu výrobu takýchto palív,“ uviedli riaditeľ zväzu Rudolf Mackovič a prezident zväzu a predseda predstavenstva spoločnosti Cemmac Martin Kebísek.

V hierarchii odpadového hospodárstva je energetické zhodnocovanie odpadov lepšie než skládkovanie. Spaľovanie však podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) bude nevyhnutné, ale iba dočasné riešenie, pretože má dosah na kvalitu ovzdušia. „Energetické zhodnocovanie odpadov na Slovensku v istom časovom úseku stúpne, aby sa ukončila éra skládkovania. Verím však, že ruka v ruke s tým pôjde aj obmedzovanie tvorby odpadov,“ poznamenal Budaj.

Zvyšovanie energetického zhodnocovania odpadu je v súlade s programovým vyhlásením vlády. „Ministerstvo ho podporí iba za podmienky splnenia všetkých prísnych legislatívnych požiadaviek. Na spaľovanie neseparovaného odpadu sú spaľovne, nie cementárne,“ tvrdí odbor komunikácie. (tasr)

Zber odpadu by mal zatiaľ fungovať ako normálne, hlásia odpadári. Obmedzenia nastanú, ak by doma musel ostať významnejší počet ich zamestnancov. Zberné dvory vo viacerých mestách a obciach však budú fungovať v obmedzenom režime.

„Po dohode s príslušnými mestami a obcami plánujeme prevádzku zberných dvorov obmedziť pre občanov miest a obcí zatiaľ od soboty 24. 10. 2020 do nedele 1. 11. 2020. Situáciu kontinuálne vyhodnocujeme, môže sa v priebehu času zmeniť,“ uviedol obchodný riaditeľ odpadovej spoločnosti Marius Pedersen Juraj Jakeš.

Firma zabezpečuje služby pre takmer milión obyvateľov a 4-tisíc podnikateľských subjektov v 400 obciach a mestách po celom Slovensku. Takisto sa podľa neho zrejme posunú termíny jesenného upratovania.

Významný výpadok pracovnej sily by podľa spoločnosti už mohol obmedziť vývoz niektorých druhov odpadov, no opatrenia sa budú prijímať tak, aby nespôsobili „významnejší diskomfort“.

Ponitrianske združenie obcí, ktoré zabezpečuje zber odpadu pre 57 obcí v nitrianskom regióne, by muselo pristúpiť k opatreniam pri výpadku 20 až 30 percent svojich zamestnancov. V takom prípade začne podľa ich zástupcu Petra Hlinku obmedzovať zber niektorých komodít.

Ani jedna z týchto spoločností nerobí vlastné testovanie zamestnancov. Odporúčajú im využiť štátny test.

Bratislavské OLO potvrdilo, že ich zberné dvory (Stará Ivánska a Rača) ostávajú otvorené podľa svojich prevádzkových poriadkov. Pre prípad zvýšeného počtu pozitívnych zamestnancov má spoločnosť pripravený krízový plán. Prevádzka je zabezpečená aj v spaľovni odpadu.

Turecko sa za posledné roky stalo najväčším dovozcom odpadu z EÚ. Veľká časť z neho nie je recyklovaná a znečisťuje prírodu. Najviac sa do krajiny dováža odpad z Británie, Francúzska, Nemecka a Belgicka.

Podľa údajov Eurostatu vyviezla EÚ vlani 31 miliónov ton odpadu, z toho 11,4 milióna ton do Turecka, čo bolo trikrát viac oproti roku 2004. Druhý najväčší objem Únia vyviezla vlani do Indie (2,9 mil. ton).

Prečo ide najviac do Turecka

Turecko sa stalo pre európske krajiny novým cieľom vývozu odpadu po tom, ako v roku 2018 Čína zakázala dovoz viacerých druhov odpadu. Ešte v roku 2017 doviezla z Európy, Japonska a USA 7 miliónov ton vyhodených plastov a 27 miliónov ton odpadového papiera.

Pre mnohé turecké firmy sa stal dovoz odpadu dobrým zdrojom príjmu v posledných rokoch, keď Turecko sužuje ekonomická kríza.

„Veľké množstvo odpadu, ktorý dorazí do Turecka, sa nerecykluje,“ hovorí profesor Sedat Gundogdu z univerzity v Adane. Podľa neho v odvetví recyklovania panuje chaos a chýba kontrola. (čtk, france24)

Potravinárska komora Slovenska je sklamaná, že prezidentka podpísala novelu zákona o odpadoch. Tvrdí, že schválením a podpisom zákona prijatého v skrátenom konaní na základe vágneho odôvodnenia sa vytvára precedens, ktorý používa zástierku COVID-19 na potláčanie princípov právneho štátu.

Komora pripomína, že potravinárska výroba bola dlhodobo vládami zanedbávaná a nebola dostatočne finančne podporovaná. „Napriek dlhodobým vyhláseniam, že celý sektor je v kritickom stave, potravinári namiesto podpory čelia prijímaniu nesystémových riešení s významným finančným dopadom na ich ekonomickú situáciu,“ tvrdí komora.

Novela zákona o odpadoch sa podľa nej prijímala v čase, kedy sa opäť zavádzajú obmedzenia v súvislosti s COVID-19, čo vystavuje nielen podnikateľskú sféru, ale aj zamestnancov neistote z pohľadu ich ďalšej budúcnosti. „Počas celého legislatívneho procesu neboli predložené žiadne relevantné ekonomické dáta odôvodňujúce naliehavosť skráteného legislatívneho procesu, ani návrhy systémových opatrení. Legislatívny návrh bol predložený na základe odôvodnenia s hromadiacim sa odpadom v dôsledku COVID-19, ktorým však nebol odpad v systéme triedeného zberu,“ tvrdí komora.

Ak Slovensko nezmení systém separácie, môže očakávať sankcie od Európskej komisie, povedal riaditeľ sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva Michal Bakyta. Dodal, že v roku 2021 by sa malo na Slovensku zatvoriť 21 skládok.

Šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽaNO) vysvetlil, že samosprávy investujú do separovania odpadu a v konečnom dôsledku vyseparovaný odpad skončí v zmesovom odpade. Dôvodom nefungovania triedeného zberu je, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov je podfinancovaný a je nízky štandard a nedostatočná infraštruktúra triedeného zberu. Firmy, ktoré neplatia za triedenie a recykláciu, tzv. free rideri, do systému nie sú zapojené, chýba kontrola dovozcov a výrobcov a ich evidencie a tiež je slabá informovanosť, povedal Bakyta.

Na 101 slovenských skládkach skončí v súčasnosti ročne milión ton odpadu. Budúci rok sa má 21 z nich zavrieť. Ak by sa nezavreli, tak podľa Bakytu hrozia hospodárske škody. Za každú neuzavretú skládku v prvom dni dostane Slovensko pokutu 2 milióny eur.

„Všetci máme jeden spoločný cieľ do roku 2035, keď má naša krajina skládkovať maximálne 10 percent komunálnych odpadov,“ podotkol Bakyta. Dodal, že v žltých nádobách na zber plastu reálne skončí 27 %. Všetky vyseparované plasty však neskončia v cementárskej peci alebo sa nedostanú do recyklačného procesu. „Situácia je žalostná a nie je trvalo udržateľná,“ myslí si.

Budaj upozornil, že v roku 2022 má Slovensko vyseparovať 50 % odpadu, avšak v roku 2019 išlo iba o 39 %. „Ani o desať rokov by sme nemali byť na tej úrovni, ku ktorej sme chceli dospieť v tomto roku,“ poznamenal minister. (tasr)

Slovensko plánuje zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu z 39 na 50 %, do roku 2026 na 55 %. Vyplýva to z Národného integrovaného reformného plánu, ktorý predstavilo ministerstvo financií.

Slovensko by si podľa plánu malo stanoviť priority pri riešení environmentálnych záťaží. Na základe nich by sa mali realizovať sanácie.

Slovensko chce zreformovať systém triedeného zberu, postupne by sa mali zvýšiť poplatky za skládkovanie a zaviesť by sa mal i povinný množstvový zber zmesového komunálneho odpadu. V rámci toho sa plánujú využívať smart riešenia. Na prechod na obehovú ekonomiku by mali ísť peniaze v objeme 216 miliónov eur. „Krajina bude vyčistená od čiernych skládok a budú zavedené opatrenia na zabránenie ich vzniku,“ píše sa v reformnom pláne.

Na prevenciu vzniku odpadu budú v každom okresnom meste zriadené centrá opätovného použitia. Na predídenie potravinového odpadu by mala byť zrevidovaná potravinárska legislatíva.

Vláda by mala prijať aj stratégiu a cestovnú mapu prechodu na obehovú ekonomiku, udiať by sa to malo v roku 2022.

Na efektívnejšiu realizáciu sanácií sa plánuje zriadiť technologický klaster a chemickotechnologické centrum. Cieľom Slovenska do roku 2026 je začatie 276 sanácií envirozáťaží, uvádza sa v pláne. Na ich odstránenie sa ráta s 1,4 mld. eur. Míľnikom v roku 2026 by mala byť sanácia záťaží „s dôsledným uplatňovaním princípu znečisťovateľ platí“.

Pripraviť by sa mal aj program efektívneho boja s envirokriminalitou. Posilnené by mali byť kapacity a kompetencie Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Tá by tak mala efektívnejšie vymáhať plnenie povinností od znečisťovateľa, vyplýva z plánu. (tasr)

Chceme zvýšenie recyklačných poplatkov, odkazujú výrobcom obce a mestá v liste, pod ktorý sa podpísala Únia miest Slovenska, ZMOS, zberové spoločnosti aj Priatelia zeme. Výrobcovia podľa nich klamú, keď tvrdia, že cenu tovarov by to drasticky zvýšilo. Pôjde najviac o pár centov, odkazujú.

PET fľaše a plechovky vrátime do obchodov predsa len od januára 2022

Ilustračné foto -unsplash.com
Ilustračné foto -unsplash.com

Parlament schválil novelu zákona o odpadoch, podporilo ju 85 zo 130 prítomných poslancov. PET fľaše a plechovky budeme podľa nej môcť vracať do obchodov od januára 2022. Novelu schválili poslanci v skrátenom konaní, zamestnávateľské a priemyselné zväzy to označili za protiústavné.

Zamestnávateľské a priemyselné zväzy nesúhlasia s tým, aby sa novela zákona o odpadoch prijímala v skrátenom konaní. Postup, ktorý pri novelizácii zvolil rezort životného prostredia, podľa nich nie je v súlade so zásadami právneho štátu.

Zmeny v zákone o odpadoch včera prešli prvým čítaním v parlamente. „Napriek závažnosti týchto zmien a ich zásahu do podnikateľského prostredia sme nemali možnosť vyjadriť sa. Novela pritom s najväčšou
pravdepodobnosťou prinesie okrem zmeny v pravidlách triedenia odpadov aj výrazné zvyšovanie poplatkov za triedený zber,“ upozornil Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov.

Zmeny v zákone totiž podľa zväzov zavedú štátnu regulácia výšky platieb pre zberové spoločnosti, čo je závažný vstup do hospodárskych vzťahov, ktoré na Slovensku fungujú na princípe trhového mechanizmu. Zásah je podľa nich v zásadnom rozpore s princípmi voľného a slobodného trhu, na ktorých je postavené hospodárstvo SR, čo deklaruje článok 55 ústavy.

Zamestnávatelia upozorňujú, že stanovenie minimálnych sadzieb zo strany štátu je reguláciou, ktorá finančne zaťaží všetkých výrobcov obalov a neobalových výrobkov a zberovým spoločnostiam vytvorí priestor na neefektívnu a nehospodárnu činnosť či generovanie nezaslúženého zisku.

„Peniaze, ktoré by mohli byť efektívne využité na triedený zber či na osvetu a vzdelávanie v oblasti triedeného zberu, budú z odpadového hospodárstva odčerpávané do súkromných spoločností,“ dodal Oto Nevický z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Na Slovensku sa rozpadá odpadové hospodárstvo, a preto je dôležité presadiť novelu o odpadoch, tvrdí minister Ján Budaj. Reagoval na Zväz obchodu, ktorý je znepokojený „závažnými problémami“ v legislatívnom procese zákona.

Novela zákona o odpadoch bola podľa Budaja od začiatku zle nastavená. Pandémia zlomila odpadové hospodárstvo, tvrdí minister. Výrobcovia a obchod neplatia do systému odpadového hospodárstva dostatočne toľko, aby prežil. Pripomína, že toto leto nemalo 400 obcí zazmluvnenie odvážania separovaného odpadu.

„My nerobíme pre žiadny lobing ani pre obchodný reťazec. Ak chce mať mimoriadne zisky na úkor odpadového hospodárstva a na úkor čistoty krajiny, nech to povie do očí obyvateľom a svojim spotrebiteľom,“ podotkol Budaj.

Prezident Zväzu obchodu Martin Katriak povedal, že od januára budúceho roka nastane šesťnásobný nárast recyklačných poplatkov. Minister však poznamenal, že cenník pôjde mimo zákona o odpadoch a prejde riadnym legislatívnym procesom, bude mu predchádzať verejná diskusia.

Zväz si myslí, že prijatie takéhoto právneho predpisu bude znamenať mimoriadne náklady pre obchodníkov a ďalších podnikateľov s možnými fatálnymi dosahmi na ich hospodárenie. (tasr)

Považskobystrická radnica začne v stredu rozmiestňovať po meste a mestských častiach 15 kontajnerov na malý elektroodpad, batérie a akumulátory. Pokračuje tak v podpore separovania odpadu.

Ako informovala referentka odpadového hospodárstva mestského úradu Daniela Sovíková, 15 červeno-bielych nových kontajnerov umiestnia na najfrekventovanejšie miesta, v blízkosti obchodných centier, pri kostole, ale aj v mestských častiach. Podľa naplnenosti kontajnerov nevylúčila ich presúvanie.

„Všetkých 15 zberných nádob bude monitorovaných. Vďaka sledovaniu naplnenosti senzormi je možné plánovať vyprázdňovanie kontajnerov a zabezpečiť tak ich efektívnejšie využívanie. Sledovať naplnenie kontajnerov môžu aj Považskobystričania pomocou bezplatnej mobilnej aplikácie,“ priblížila Sovíková.

Podľa Kataríny Joppekovej zo spoločnosti zabezpečujúcej v meste zber a likvidáciu odpadu, červeno-biele kontajnery sú určené na zber malého elektroodpadu, bateriek, elektrických hračiek či akumulátorov, notebookov, mobilných telefónov a podobne.

„Doteraz bolo možné takýto odpad odovzdať len na zbernom dvore. Veľa ľudí tam s jednou kalkulačkou alebo malým mixérom nešlo, a tak takýto odpad končil na skládke, kde sa nedokáže rozložiť a môže kontaminovať vodu, pôdu i vzduch,“ zdôraznila Joppeková. Do nových kontajnerov je zakázané ukladať monitory, televízory, žiarivky a výbojky. (tasr)

Mesto Nitra nedokáže od januára bez štátnej podpory spustiť plynulý zber kuchynského bioodpadu z domácností. Aj preto samospráva podporuje odklad spustenia povinnosti.

„Štát nevytvoril také podmienky, aby mohol systém zberu a predovšetkým zhodnocovania kuchynského odpadu z domácností plynule fungovať. Ak sa nám podarí spustiť od nového roka cyklický zber tohto odpadu, bude to pravdepodobne len v obmedzenom režime,“ potvrdil hovorca mesta Tomáš Holúbek.

V prípade koncových zariadení na zhodnotenie kuchynského odpadu podľa názoru nitrianskej radnice zlyhal štát, pretože infraštruktúra týchto zariadení na Slovensku nie je dostatočná. Kuchynský odpad z individuálnej bytovej výstavby bude mesto pravdepodobne musieť voziť do najbližšej bioplynovej stanice, uvažuje však aj o iných variantoch.

„Bioplynové stanice už dlhšie avizujú, že budú mať aj technické problémy so zhodnotením kuchynského odpadu, ktorý bude obsahovať zvyšky jedál a súčasne aj zelenú zložku, ktorou je zelený odpad z predzáhradiek či balkónov bytových domov. Ministerstvo životného prostredia ešte stále nevydalo vykonávací predpis, ktorý by jednoznačne definoval podmienky a povinnosti, ktoré vyplývajú z tejto novej zákonnej povinnosti pre samosprávy,“ skonštatoval Holúbek.

Finančné náklady na zavedenie zberu kuchynského bioodpadu podľa hovorcu výrazne zvýšia výdavky mesta na odpadové hospodárstvo. „Presnú predbežnú kalkuláciu nemáme, náklady budú závisieť od toho, pre aký spôsob zberu sa mesto rozhodne. Na Slovensku sa tieto náklady pohybujú od 10 do 20 eur na občana za rok.“

Radnica zatiaľ nemá informácie ani o výške dotácie štátu pre samosprávy. „Tieto subvencie sa budú vyplácať spätne za uplynulý rok, takže to vôbec nerieši pokrytie vstupných nákladov samospráv na rozbehnutie zberu kuchynského odpadu od januára budúceho roka,“ povedal Holúbek.

Zvýšené náklady mesta na odpadové hospodárstvo sa budú musieť premietnuť do sadzby poplatku pre občanov, pretože podľa zákona samosprávy nesmú dotovať náklady na nakladanie s komunálnym odpadom. Podľa hovorcu však posledné slovo bude mať v tejto veci mestské zastupiteľstvo a vedenie mesta, ktoré sa pokúsi nájsť také riešenie, aby sa poplatky pre občanov zvyšovali minimálne. (tasr)

Príjmy z poplatkov za uloženie odpadu by sa mali prerozdeľovať po novom. Vytvoriť sa má nová skupina obcí, ktorá by mohla získať príspevok z Environmentálneho fondu a použila by ho na triedený zberu a zhodnotenie bioodpadu z domácností.

Upravuje to návrh zákona z dielne ministerstva životného prostredia, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Návrh zákona súvisí so zberom bioodpadu, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2021. Od tohto dátumu by mali obce, ktoré si uplatňovali výnimku na ekonomickú neúnosnosť nakladania s bioodpadom, zaviesť a zabezpečiť vykonávanie jeho triedeného zberu.

„Je žiaduce vytvoriť taký finančný mechanizmus na prerozdeľovanie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, aby mohli byť podporené aj tie obce, ktoré majú zavedené a zabezpečené vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností,“ uvádza sa v materiáli.

Finančnou podporou z envirofondu by sa podľa ministerstva malo zlepšiť nakladenie s kuchynským odpadom a dosiahnutie cieľov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo. „Táto potreba vyplynula aj z finančne náročného obdobia v súvislosti s ochorením COVID-19, keďže z dôvodu vyhlásených opatrení úradu verejného zdravotníctva sa zvýšilo množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu, najmä zmesového odpadu, v obciach,“ vysvetľuje envirorezort. (tasr)

Obce nepochodili so žiadosťou o neskorší termín povinnosti separovať bioodpad

Povinnosť separovania bioodpadu sa posúvať nebude: ministerstvo životného prostredia nevyhovelo požiadavke ZMOS na posunutie termínu o rok. Štátny tajomník rezortu Juraj Smatana však deklaruje, že nebudú pokutovať obce, ktoré zdokladujú, že sa snažia plniť povinnosti.

Predseda ZMOS Branislav Tréger za najväčší problém považuje koncové nakladanie s kuchynským odpadom, čiže jeho prevoz a následné zhodnotenie. „Napríklad zvážanie odpadu z veľkých sídlisk, keď budú 30-stupňové teploty, bude musieť byť príliš časté. Bude to mať dosah na peňaženky obyvateľov,“ hovorí.

Východ Slovenska nie je obslúžený technickými koncovkami. „Sú oblasti, kde naloženie s odpadom je naozaj problém,“ poznamenal Tréger. Vidí náznak systémových zmien a dúfa, že systém dotiahne do funkčnosti.

Smatana si myslí, že Slovensko potrebuje nové kapacity na spracovanie bioodpadu a zároveň musí „oživiť tie spiace“. SR by mala zvládnuť aj kvalitnú výrobu kompostu, ktorý môže pochádzať z kuchynského odpadu. „Máme signály z ministerstva pôdohospodárstva, že rastie počet farmárov, ktorí by odoberali kompost a biologické hnojivá slovenského pôvodu v primeranej kvalite a cene,“ uviedol.

Samosprávam, ktoré sa budú vedome vyhýbať plneniu povinností, bude Slovenská inšpekcia životného prostredia udeľovať pokuty. Tie, ktoré zdokladujú svoje povinnosti, sa nebudú pokutovať, priblížil Smatana.

Envirorezort nechce byť podľa Smatanu „odkladačom termínov“. Chce, naopak, pomáhať samosprávam, aby si plnili požiadavky. Ministerstvo plánuje prepracovať aj moderný plán odpadového hospodárstva, o ktoré sa budú môcť samosprávy oprieť. Uvoľniť by sa mali aj prostriedky z envirofondov, kde od roku 2018 čakajú nevybavené žiadosti na kompostárne.

Od 1. januára 2021 by mali obce a mestá zaviesť a zabezpečiť pre občanov triedený zber kuchynského biologického odpadu. Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. K doterajším farebným kontajnerom na triedený zber odpadu by mal pribudnúť ďalší, určený len na potravinové zvyšky z kuchyne. Na Slováka ročne pripadá 100 kilogramov potravinového odpadu. (tasr)

Obce žiadajú triedenie odpadu z kuchýň odložiť, Budaj chystá ostrú kampaň, aby sa povinnosti nevyhli

Kompostáreň vo Svätom Jure. Ilustračné foto - TASR
Kompostáreň vo Svätom Jure. Ilustračné foto – TASR

Viaceré obce si želajú odložiť povinnosť triediť od budúceho roka kuchynský bioodpad. Šéf ZMOS-u Branislav Tréger hovorí, že samosprávy na to nie sú pripravené. Minister životného prostredia Ján Budaj však chystá kampaň, aby termíny dodržali.

Na jedného obyvateľa Slovenska ročne pripadá 100 kilogramov kuchynského bioodpadu. Upozornila na to analytička Wood & Company Eva Sadovská. Odhaduje, že priemerný Slovák či Slovenka ročne vyhodí jedlo za 100 až 150 eur.

Wood & Company ovláda firmu Kosit, ktorá prevádzkuje v Košiciach spaľovňu. Ohlásila i zámer investovať do ďalších zariadení a okrem spaľovania odpadu tam vyrábať teplo či elektrinu.

Čo hovorí analytička

  • Na Slováka ročne pripadá 100 kg potravinového odpadu, teda 0,27 kg potravinového odpadu denne.
  • Ceny potravín z roka na rok rastú, ich nákupy ukrajujú domácnostiam pätinu celkových výdavkov. „Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej odpadovej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur,“ uviedla.
  • Najčastejšie v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny.
  • Do platnosti príde vyhláška dopĺňajúca zákon o odpadoch, podľa ktorej budú obce a mestá musieť zabezpečiť vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad.
  • Očakáva preto zvýšenie poplatkov, ktoré platia obyvatelia miest a obcí samosprávam za odpad. (tasr, n)

Na Slovensko sa dováža odpad z deviatich európskych krajín. Najviac odpadu pochádza z Rakúska. Väčšina dovezeného odpadu putuje na zhodnotenie do cementárne v obci Rohožník v okrese Malacky.

Vyplýva to z Prehľadu rozhodnutí na cezhraničnú prepravu a dovoz odpadov vydaných v roku 2019. Agentúra TASR prehľad získala na základe infožiadosti.

Odpad sa na Slovensko dováža aj z Chorvátska, Maďarska, Švajčiarska, Česka, Slovinska, Talianska, Nemecka a Belgicka. Väčšina odpadu sa podľa prehľadu používa na spaľovanie.

Najviac odpadu smeruje do cementárne v Rohožníku a v obci Turňa nad Bodvou v okrese Košice-okolie. Obe cementárne vlastní spoločnosť CRH (Slovensko).

Odpad na spaľovanie sa dováža aj do cementárne v obci Horné Srnie v okrese Trenčín, ktorú vlastní spoločnosť Cemmac. Zo zahraničia sa odpad dostáva aj do obce Slavec v okrese Rožňava, Ladce v okrese Ilava, Zvolena, Pezinku či Dubnice nad Váhom, vyplýva z prehľadu rozhodnutí.

Najviac dovážaný je horľavý odpad a zmiešané materiály z mechanického spracovania odpadu. Taktiež aj drevo, popol, škvara, odpadové farby a laky, zmesi betónu, tehál, škridiel, obkladového materiálu či odpadový plast.

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) pred mesiacom povedal, že chce zakázať dovoz odpadu na Slovensko zo zahraničia. Plánuje zmeniť aj znenie zákona o odpadoch, ktoré je vraj nejasné. Budaj vysvetľuje, že zákon na jednej strane zakazuje dovoz odpadu na Slovensko, no na strane druhej povoľuje dovoz spracovaných odpadov na energetické zhodnotenie. (tasr)

Kaufland koncom mája spúšťa svoju prvú stanicu s čapovanou drogériou u nás, bude v Bratislave  na Trnavskej ulici. V ponuke má univerzálny čistič domácnosti, prací gél z mydlových orechov, aviváž a prostriedok na umývanie riadu.

Kaufland takto reaguje na rastúci zákaznícky dopyt po produktoch, ktoré sú ohľaduplné k prírode a ľuďom. Pri čapovacej stanici budú k dispozícii nádoby správneho objemu z recyklovateľného plastu, ktoré si zákazníci kúpia raz, keď prípravok spotrebujú, prázdnu nádobu vedia znovu využiť.

„Každý výrobok, ktorý si zákazníci môžu načapovať, má nezávislý certifikát Eco Garantie. Ten zaručuje, že obsahuje výlučne zložky prírodného pôvodu a že pri výrobe boli dodržané prísne ekologické normy,“ uvádza Richard Bendík, riaditeľ nákupu spoločnosti Kaufland.

Kaufland je prvý z veľkých maloobchodných potravinových reťazcov, ktorý predaj čapovanej drogérie rozbehol, ale nie je jediným reťazcom, čo takú službu zaviedol. Má ju už v niekoľkých predajniach na Slovensku dm drogerie markt, reťazec Yeme aj veľkoobchod Metro.

Viac k téme nájdete tu.

PET fľaše by sa mohli zálohovať už v roku 2022, povedal minister životného prostredia Ján Budaj. Plán pôvodne pre pandémiu odložili na rok 2023. „Predpokladalo sa, že zákon sa dlhodobejšie nebude môcť uplatňovať. Keďže je koronakríza pred záverom, tak sa krízové riešenie môže zrušiť.“

Minister chce legislatívnou zmenou zdokonaliť fungovanie zálohovania.

„Niektorým odborníkom sa zdá zálohovanie prinízke, chceme predsa dosiahnuť, aby sa občanom oplatilo vyhradiť si priestor na ukladanie PET fliaš a aby boli motivovaní ich odnášať do obchodov alebo automatov,“ približuje.

Budajovi sa nepáči, že jeho predchodca László Sólymos (Most-Híd) vyšiel pri zálohovaní v ústrety výrobcom jednorazových obalov. Mechanizmus je podľa neho diskutabilný. Je nastavený tak, že čím menej obalov správca vyzbiera, tým viac mu zostane financií.

Za slabých v systéme zálohovania považuje šéf envirorezortu spotrebiteľov a malé obchody, za silných veľké obchody a výrobcov obalov. „Vydávame nový, zákonom vyvolaný trhový mechanizmus medzi viacerými subjektmi a je len na zručnosti našich zákonodarcov, či sa vyvážia vzťahy medzi slabými a silnými,“ uviedol Budaj.

Dodáva, že otázky vo veci zálohovania mu adresujú majitelia malých prevádzok, ktorí nevedia, kde budú obaly skladovať. Obávajú sa aj toho, že ľudia začnú viac vyhľadávať väčšie obchodné reťazce. (tasr)

Namiesto uhlia odpad? Investori vidia príležitosť, lebo skládky sú čoraz drahšie

Foto - Tomáš Halász
Foto – Tomáš Halász
  • Slovenské elektrárne začali hľadať alternatívy pre oba svoje veľké uhoľné zdroje – Vojany a Nováky – a spoliehajú sa pritom aj na odpad.
  • Vyrábať energiu z odpadu chce aj investičná skupina Wood & Company, ktorá chystá päť centier za 600 miliónov eur, v ktorých sa má recyklovať aj spaľovať odpad.

Trieďte odpad poriadne a choďte za starostom, nech vám zníži poplatok

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Čo navrhnúť starostovi, aby vyššie ceny za odpad nezničili obec ani ľudí, čo platia za odvoz:

  • V dedinách treba zaviesť žetónovanie – odpad vám odvezú, len ak na smetiak zavesíte žetón (šetrenie v priemere 31 %)
  • Tam, kde sú bytovky, treba meniť intervaly odvozu odpadu podľa reálnych potrieb (šetrenie v priemere 11 %)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať