Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Téma: Panel expertov

Zdieľať

Riziko rozhodnutia ECB o uvoľnení menovej politiky je v tom, že z neho nemusia benefitovať všetky krajiny eurozóny, hovorí šéfka Implementačnej jednotky vlády Miriama Letovanec.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie ECB podporiť ekonomiku eurozóny a nástroje, ktoré boli na podporu použité?

Miriama Letovanec, šéfka tímu Implementačnej jednotky

Kvantitatívne uvoľňovanie je štandardným nástrojom monetárnej politiky. Rozhodnutie ECB v súčasnej dobe však vnímam ako potenciálne riziko, keďže z neho nemusia benefitovať všetky krajiny eurozóny.

Rovnako je legitímnou otázkou, čo sa bude diať, ak vplyvom potenciálnych hrozieb obchodných vojen či tvrdého brexitu dôjde k ďalšiemu spomaleniu ekonomiky, prípadne dôjde ku kríze. Preto novej šéfke ECB držím palce a prajem jej pevné nervy!

Rovnako dôležité však bude, ako na tento krok zareagujú jednotlivé krajiny z pohľadu mixu opatrení vo fiškálnej politike. Vytvára to priestor pre implementáciu štrukturálnych reforiem, ktoré v konečnom dôsledku nemusia byť pre krajiny až také bolestivé. Samozrejme, závisí to aj od toho, v ktorej fáze volebného cyklu sa nachádzajú a ako dlho tieto vlády pri moci aj vydržia (napr. Taliansko).

Z pohľadu investičného apetítu jednotlivých krajín je žiaduce, aby boli nasmerované do projektov, ktoré prinesú pre občanov dlhodobý úžitok a nie krátkodobý efekt pred voľbami.

Dovolím si však upozorniť, že kvantitatívne uvoľňovanie nemá nič spoločné s rozpočtovou nezodpovednosťou a zbytočným zadlžovaním krajiny v rizikovom období ekonomického spomalenia.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Nízke úrokové miery nás tak skoro neopustia. Sporitelia musia hľadať alternatívne spôsoby, ako naložiť s úsporami na sporiacich účtoch, hovorí ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime Andrej Svorenčík v debate o následkoch podpory eurozóny, ktorú vo štvrtok ohlásila ECB. 

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie ECB podporiť ekonomiku eurozóny a nástroje, ktoré boli na podporu použité?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry

Rozhodnutie ECB znížiť depozitnú sadzbu a opätovné spustenie nákupu dlhopisov nie je vôbec prekvapivé. Za najpozoruhodnejšie na štvrtkovej tlačovej konferencii považujem Draghiho tvrdenie, že fiškálna politika by sa mala stať hlavným nástrojom podpory rastu a inflácie.

Je to jasný signál, že súčasná monetárna politika je na hranici svojich možností a sama už anemický rast a nízku infláciu zrejme neprekoná (pokiaľ ECB nevytiahne exotickejšie nástroje).

Kým Draghiho apel bol smerovaný hlavne do Berlína, slovenskí politici by ho radšej nemali prijať za svoj. Slovenské verejné financie a štátna správa nie sú momentálne v stave, aby bezproblémovo utiahli miliardové investičné programy.

Aj z povahy malej veľkosti slovenského hospodárstva by eurozónu beztak nepotiahli dopredu. To, že zároveň nie sme pripravení na prípadnú krízu, že sme premrhali dobré časy a že ani prostriedky, ktoré máme v rozpočte k dispozícii, nevieme efektívne využívať, sú však iné príbehy.

Nízke úrokové miery nás tak skoro neopustia. Sporitelia musia hľadať alternatívne spôsoby, ako naložiť s úsporami na sporiacich účtoch.

A Slovensko sa môže napríklad zamyslieť, či nevyužije situáciu, keď investori hľadajú bezpečné prístavy, a neemituje dlhopisy s veľmi dlhou splatnosťou.

Hoci sme predminulý rok už emitovali päťdesiatročné dlhopisy v malom objeme pol miliardy eur, viaceré krajiny ako Rakúsko, Belgicko a Írsko už vyskúšali storočné a iné (Švédsko, USA) to zvažujú.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Dlhodobý ekonomický rast eurozóny nevyrieši politika ECB alebo Európskej komisie, reaguje na čerstvé rozhodnutie Európskej centrálnej banky výkonný riaditeľ rozpočtovej rady Viktor Novysedlák. „Zodpovednosť je stále na pleciach národných vlád.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie ECB podporiť ekonomiku eurozóny a nástroje, ktoré boli na ňu použité?

Viktor Novysedlák, výkonný riaditeľ Rady pre rozpočtovú zodpovednosť

ECB neprekvapila a potvrdila tak svoju stratégiu nastavenia menovej politiky. Vnímam tam však niekoľko problémov. ECB sa nedarí nastaviť dlhodobé inflačné očakávania, ktoré ostávajú hlboko pod jej cieľom. Takisto sa nedarí odstrániť neistotu, dokedy bude pretrvávať prostredie s dlhodobo nízkymi úrokovými sadzbami, čo má negatívne vplyvy na súkromných investorov, ktorí hľadajú, naopak, vyššiu návratnosť svojich investícií do budúcnosti.

Znižovanie sadzieb a nákupy dlhopisov prinášajú dodatočné riziká pre finančnú stabilitu do budúcnosti. Zostáva len veriť, že dohľad nad finančným trhom je dostatočný a zabráni vzniku nežiaducich škodlivých javov.

ECB zároveň prekvapivo otvorene priznala, že aktuálne nemá nástroje na rozbehnutie ekonomického rastu, a odvoláva sa na úlohu fiškálnej politiky. Obracia sa priamo na štáty eurozóny, ktoré majú dostatočne nízky dlh a budú ochotné stimulovať ekonomiku novými investíciami a uskutočňovaním reforiem.

Paradoxom je, že práve dlhodobo nízke úrokové sadzby pôsobia  demotivujúco na akékoľvek reformy a, naopak, skôr nabádajú na nečinnosť a neochotu riešiť vysoké zadlženie, čo vidíme v niektorých krajinách eurozóny.

Európska komisia nebola dôsledná pri dohľade nad rozpočtovou disciplínou krajín eurozóny, keď pravidlá Paktu stability a rastu uplatňovala tak flexibilne, až sa stali veľmi málo účinnými. Zaoberala sa len extrémnymi prípadmi, akým je v súčasnosti Taliansko.

V dobrých časoch sa tak nevyužil priestor na rýchlejšie znižovanie dlhu alebo štrukturálne zmeny v ekonomikách, ktoré by situáciu v krajinách zásadne zmenili a viedli by k posilneniu konkurencieschopnosti eurozóny ako takej. V súčasnosti je preto vo viacerých krajinách priestor na stimulovanie ekonomiky obmedzený.

Dlhodobý ekonomický rast eurozóny nevyrieši politika ECB alebo EK. Zodpovednosť je stále na pleciach národných vlád, ktoré by nemali byť pasívne, ale mali by, naopak, aktívne robiť kroky na zvýšenie konkurencieschopnosti svojej krajiny.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Prebytok peňazí síce netlačí na rast spotrebiteľských cien, no bubliny vidíme v iných častiach ekonomík, hovorí hlavný analytik portálu Finstat.sk Pavol Suďa v reakcii na kroky ECB. „Ide o rôzne finančné deriváty, nehnuteľnosti, ale hlavne o štátne a korporátne dlhy, kde sa nafukuje azda najväčšia bublina.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie ECB podporiť ekonomiku eurozóny a nástroje, ktoré boli na ňu použité?

Pavol Suďa, hlavný analytik portálu Finstat.sk: 

Centrálne banky rast netvoria, vlády si ho už nedokážu kúpiť

Aktuálne kroky ECB ma neprekvapujú. Postupuje v súlade s tým, ako si veľké centrálne banky vo svete zvykli v uplynulých desaťročiach reagovať. Pokiaľ predpokladajú ekonomické spomalenie, necítia riziká v inflácii a nevidia uspokojivú reakciu vlád, zvyknú ekonomiku stimulovať nižšími úrokmi.

Úrokové nástroje však v súčasnosti narážajú na svoje limity. Prebytok peňazí síce netlačí na rast spotrebiteľských cien, no bubliny vidíme v iných častiach ekonomík, ktoré do spotrebiteľského koša nevstupujú alebo vstupujú neadekvátne. Ide o rôzne finančné deriváty, nehnuteľnosti, ale hlavne o štátne a korporátne dlhy, kde sa nafukuje azda najväčšia bublina.

Štáty a firmy si požičiavali za rekordne nízke úroky aj v období, keď európska ekonomika rástla solídne. Výsledkom je úroková pasca, situácia, keď centrálna banka nemôže ekonomiku brzdiť vyššími úrokmi, lebo by ohrozila financovanie vlád.

A tým sa jej zasa obmedzuje manévrovací priestor v období, keď sa ekonomiky spomaľujú. Už nemá ako peniaze účinne zlacňovať. Preto, pochopiteľne, siaha k ďalším nástrojom, ako je napríklad nákup štátnych dlhopisov, čiže priame vstrekovanie nových peňazí do obehu.

Príklad japonskej centrálnej banky a extrémne zadlženej japonskej vlády ukazuje, že relatívne úspešná menová manipulácia môže trvať i desaťročia. Nedokáže však vytvoriť skutočný rast, skutočnú prosperitu, iba zdanie, že zabránila výraznej hospodárskej kríze. Za cenu oddialenia ekonomických opráv, ktoré si vyžiada napríklad demografický pokles.

Centrálni bankári svoje menové žonglérstvo vysvetľujú tým, že vytvárajú priestor pre národné vlády, aby si upratali vo verejných financiách. A aby v budúcnosti mohli korigovať ekonomický cyklus rozpočtovými nástrojmi, teda prebytkami v období rastu a deficitmi v čase útlmu. To radil ako liek na recesiu aj najznámejší ekonóm John Maynard Keynes (to však bolo v období zlatého štandardu, keď menové autority na prebytok papierových peňazí nereagovali tlačením ďalších).

Národné vlády v skutočnosti reformy odkladajú. A desať rokov od poslednej výraznej krízy tie najväčšie reportujú rekordné verejné dlhy. Francúzska, talianska či španielska ekonomika rastú pomalšie ako záväzky ich vlád. Vlády si už nedokážu za pôžičky kúpiť rast.

Hlavne francúzska a talianska ekonomika sa pomaly dostávajú do bodu, keď významná čierna labuť (neočakávaná udalosť s dramatickým dosahom) môže spustiť ekonomickú korekciu, ktorú už centrálni bankári nebudú schopní zvládnuť.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Vedľajšie účinky liečebnej procedúry ECB budú bolestivejšie než jej benefity, varuje audítorka Renáta Bláhová. „Z tohto pohľadu veľmi dobre rozumiem zástancom Nemecka v ECB, ktorí sú spusteným a zatiaľ neobmedzeným skupovaním dlhopisov znepokojení.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie ECB podporiť ekonomiku eurozóny a nástroje, ktoré boli na ňu použité?
Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 
Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku: 

„Kvantitatívne uvoľňovanie môže byť rozumný aj účinný nástroj na stimulovanie rastu ekonomiky. V kombinácii s ďalším zvýšením už negatívnych úrokových sadzieb a avizovaným dlhodobým nákupom dlhopisov však narastá riziko, že vedľajšie účinky tejto liečebnej procedúry budú bolestivejšie než samotné benefity.

Negatívne úrokové sadzby netrestajú len príliš ziskové banky, vysielajú bohužiaľ všeobecný signál aj pre podnikateľov aj obyvateľstvo, že správať sa finančne zodpovedne a sporiť sa neoplatí.

Som zástancom princípu, že žiť neprimerane na dlh sa nemá, či už ide o jednotlivca, firmu, alebo o štát. Tak ako žiadna zodpovedná banka ďalší úver predĺženej firme neposkytne, by ani ECB nemala tolerovať ďalšie zadlžovanie už predĺžených európskych krajín. Žiť na dlh znamená žiť na úkor iných, v prípade monetárnej ekonomiky na úkor ďalších generácií.

Európa podľa mňa nie je v takej zlej hospodárskej kondícii, aby v kvantitatívnom uvoľňovaní kopírovala USA, v absolútnej hodnote najzadlženejšiu ekonomiku sveta. Z tohto pohľadu veľmi dobre rozumiem zástancom Nemecka v ECB, ktorí sú spusteným a zatiaľ neobmedzeným skupovaním dlhopisov znepokojení.

Držím novej šéfke ECB palce, aby sa jej podarilo skoordinovať rôzne hospodárske záujmy európskych krajín a motivovať Európu ako celok k väčšej finančnej zodpovednosti. V rámci eurozóny by to mala byť samozrejmosť.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panelu expertov Denníka E.

Zdieľať

Ivan Mikloš kritizuje rozhodnutie ECB o uvoľnení menovej politiky: „Skutočné riešenie to len odďaľuje. Nástroj, ktorý bolo správne a oprávnené použiť v rokoch 2008-2009, kedy naozaj zabral, sa ďalej uplatňuje, aj keď je evidentné, že skutočný problém nerieši.“

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie ECB podporiť ekonomiku eurozóny a nástroje, ktoré boli na ňu použité?

Ivan Mikloš, ekonóm, bývalý minister financií 

„Považujem to za zlé riešenie, pričom iné riešenie sa však, žiaľ, nedalo v dnešnej situácii očakávať.

Čo sa vlastne vo svetovej ekonomike deje? Nervozita a neistota investorov v rámci EÚ a najmä eurozóny, ktorá je daná absenciou potrebných reforiem v niektorých krajinách (najmä Taliansku a Francúzsku) je v posledných mesiacoch ešte znásobená avanturistickou politikou obchodných vojen prezidenta Trumpa, poklesom rastu čínskej ekonomiky a (aj v dôsledku toho) signálmi o spomaľovaní rastu a hrozbe recesie (najmä) v Nemecku. Trump navyše znásilňuje FED a tlačí ho do znižovania úrokových sadzieb.

V dôsledku toho klesá cena peňazí, pretože investori sa boja veľkých strát a sú ochotní platiť za to, ak si málo rizikoví klienti od nich požičajú. A platí to už nielen pri krátkodobých pôžičkách, v auguste dosiahli 30 ročné nemecké eurobondy negatívny výnos – 0,31%.

Súčasné rozhodnutie považujem za zlé preto, že nevyrieši podstatu problému, naopak, skutočné riešenie len odďaľuje. Nástroj, ktorý bolo správne a oprávnené použiť v rokoch 2008-2009, kedy naozaj zabral, sa ďalej uplatňuje, aj keď je evidentné, že skutočný problém nerieši. Presne ako liek proti bolesti, ktorý nerieši príčinu bolesti, ale naopak, pomáha uľavením od bolesti odkladať skutočnú terapiu.

A dávky je potrebné stále zvyšovať, aby to aspoň dočasne fungovalo. Pritom ešte nedošlo ani k recesii, nehovoriac o kríze. Čo budeme robiť, keď tá kríza naozaj príde? A ona skôr, či neskôr príde.

Expanzívna menová politika a kvantitatívne uvoľňovanie sú navyše zdrojom rastu príjmových nerovností, pretože nevedú k ekonomickému rastu a rastu zamestnanosti a platov, ale omnoho viac k rastu ceny aktív, ktoré držia najmä bohatší. Čo zase zvyšuje nedôveru v spoločnosti a je zdrojom rastu vplyvu antisystémových politikov a politík.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panelu expertov Denníka E.

Zdieľať

Aktuálne kroky ECB neprispievajú k bezpečnosti, odolnosti a k stabilite bánk, hovorí ekonóm Maroš Ovčarik. „ECB dala komerčným bankám jasný signál, úverujte čo to dá,“ hovorí špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie ECB podporiť ekonomiku eurozóny a nástroje, ktoré boli na ňu použité?

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie, Partners Investments:
„Jednou z hlavných úloh ECB je dohliadať nad bankami a prispievať k ich bezpečnosti, odolnosti a k stabilite. Aspoň to si centrálna banka píše na svojej internetovej stránke.
Nerozumiem potom, ako jej posledné opatrenia prispejú k tomuto ušľachtilému cieľu. Pretože poslednými krokmi dala ECB komerčným bankám jasný signál, úverujte čo to dá.
Po príklad, ako to vyzerá v praxi, nemusíme chodiť ďaleko. Slovenské domácnosti sú rekordéri v zadlžovaní a hlavným stimulom sú bezpochyby úrokové sadzby vyhlásené vo Frankfurte. A presne to si môže vybrať svoju daň pri zhoršení ekonomickej situácie. Keď ľudia začnú prichádzať o prácu, zhorší sa ich schopnosť platiť vysoké úvery.
Aj preto vyzerajú posledné opatrenia ako zúfalý krok odchádzajúceho prezidenta ECB. Kozmetická úprava úrokovej sadzby a obnovenie kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré tu už bolo, no neudržalo infláciu  v požadovanom pásme. Čo je horšie, náboje sa míňajú a to ešte nie sme v recesii.“
Čítajte aj ostatné odpovede členov Panelu expertov Denníka E.

Zdieľať

Znižovať úrokové miery donekonečna nemožno, komentuje nové opatrenia ECB ekonóm Martin Haluš. „Centrálnej banke dochádza munícia a do boja by sme mohli povolať zálohy – fiškálnu politiku,“ hovorí riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie ECB podporiť ekonomiku eurozóny a nástroje, ktoré boli na ňu použité?

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia:

„Je dobre, že aj pár týždňov pred odchodom Mario Draghi nezostal nič dlžný svojej povesti a predstavil agresívny balík na podporu rastu a inflácie. Pomohol tým a pravdepodobne vylepšil pozíciu aj svojej nástupkyni Christine Lagarde. Aj keď netreba podliehať panike, v súčasnej situácii by bolo asi príliš ľahkovážne neurobiť nič.

Na druhej strane, veľa nábojov už ECB neostalo. Po znížení úrokov v roku 2014 ECB na vklady do záporných hodnôt sa síce naštartoval rast a klesla nezamestnanosť, avšak inflácia neposlušne ostala nízko pod 2% cieľom.

V prostredí záporných sadzieb a už nakúpených dlhopisov za 2,6 bilióna eur je však otázne, ako efektívne bude ďalšie zníženie sadzieb spolu s novou vlnou kvantitatívneho uvoľňovania.

Vyzerá to skôr, že centrálnej banke dochádza munícia a do boja by sme mohli povolať zálohy – fiškálnu politiku. Znižovať úrokové miery totiž tiež donekonečna nemožno.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panelu expertov Denníka E.

Zdieľať

Ekonóm Juraj Karpiš kritizuje pokračovanie nákupu dlhopisov Európskou centrálnou bankou: „Podobne, ako zapálený zub nevyliečia lieky proti bolesti. Monetárne tabletky naopak odďaľujú potrebné reformy. Politici ich nerobia, lebo nemusia“.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie ECB podporiť ekonomiku eurozóny a nástroje, ktoré boli na ňu použité?

Juraj Karpiš, INESS:

„Ekonomika eurozóny nevydržala bez kvantitatívneho uvoľňovania ani jeden celý rok. Takmer 7 600 nových eur na každého obyvateľa eurozóny vyrobených v posledných QE evidentne nestačilo.

Nové kolo mesačnej tvorby nových eur štátnou bankou na nákupy aktív z ekonomiky s otvoreným koncom poukazuje na bezradnosť európskych predstaviteľov.

Neuveriteľných 11 rokov po kríze stále nevedia čo si bez monetárnych ilúzii počať. Problémom v eurozóne nie sú vysoké úroky, ale nízka produktivita. Tej nepomôžu novovytvorené eurá.

Podobne, ako zapálený zub nevyliečia lieky proti bolesti. Monetárne tabletky naopak odďaľujú potrebné reformy. Politici ich nerobia, lebo nemusia.

Ešte aj Taliansko, ktoré v roku 2011 takmer zbankrotovalo,  vyzerá vďaka trikom ECB ako vzorný fiškálny žiak. Výsledkom je najslabšie ekonomické oživenie od druhej svetovej vojny.

Extrémne politiky centrálnej banky pôsobia ako rušička ekonomických signálov. Mýlia podnikateľov, investorov aj domácnosti.

Tieto chyby vidno už aj u nás doma. Vysoký podiel hypoték u ľudí, ktorí nemajú ani 60 % priemerného príjmu hovorí o tom, že sa mnohí z nich nechali centrálnou bankou zlákať do dlhovej pasce.  Podobne ako Španieli  pred poslednou krízou.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panelu expertov Denníka E.

Zdieľať

Rozhodnutie ECB skupovať vládne dlhopisy krajín eurozóny je podľa ekonóma Jána Kovalčíka hazard. „Najviac pomôže vládam, ktoré stabilitu eurozóny najviac ohrozujú – nerobia potrebné reformy a v horších časoch by si mali požičiavať na trhu výrazne drahšie ako zodpovední dlžníci,“ hovorí analytik Ineko.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie ECB podporiť ekonomiku eurozóny a nástroje, ktoré boli na ňu použité?

Ján Kovalčík, dopravný analytik, INEKO: 

„Podporiť ekonomiku, ak jej hrozí recesia, je namieste. A znižovanie úrokových mier je legitímnym opatrením centrálnej banky. Žiaľ, tentoraz málo účinným. Keďže úroky aj v dobrých rokoch zostali veľmi nízke, ich zníženie teraz pomôže výrazne menej ako bolo zvykom v horších časoch v minulosti.

Rozhodnutie skupovať vládne dlhopisy krajín eurozóny hodnotím ako hazard. Najviac pomôže vládam, ktoré stabilitu eurozóny najviac ohrozujú – nerobia potrebné reformy a v horších časoch by si mali požičiavať na trhu výrazne drahšie ako zodpovední dlžníci. Tento na niektorých jediný účinný tlak ECB skupovaním štátnych dlhopisov tlmí.

Pripúšťam, že môžu nastať aj okolnosti, kedy ECB musí siahnuť po takomto extrémnom opatrení.

Malo by však byť viazané na prijatie a uskutočňovanie reforiem.

Kupovanie si času problémy eurozóny nevyrieši, iba ďalej narastú, keďže tlak na nepopulárne reformy napríklad v Taliansku sa oslabí.“

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panelu expertov Denníka E.