Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Téma: Panel expertov

Zdieľať

Čo sme sa o sebe dozvedeli vďaka kríze: „Lyžiarov ľutujeme pre nedôstojné podmienky v Gabčíkove, ale ani sme si nevšimli, že v takých istých podmienkach sme držali mužov, ženy a deti, ktorí utekali pred vojnou. Prekáža nám trasovanie kontaktov nakazených ľudí cez mobilné telefóny, ale neprekážajú nám armádne zátarasy okolo osád,“ píše ekonóm Martin Kahanec.

Zdieľať

Ekonómovia oceňujú jasnosť vládneho plánu uvoľňovania (Mikloš, Draxler, Vašáková a ďalší v Paneli expertov)

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Ekonómovia oceňujú jasnosť vládneho plánu uvoľňovania karanténnych opatrení, hoci mu vyčítajú viacero detailov. „Vládny plán je adekvátny situácii a je v zásade v poriadku, aj keď ja som skôr zástancom rýchlejšieho otvárania,“ píše v Paneli expertov napríklad Ivan Mikloš.

Zdieľať

Možno už opatrenia začať uvoľňovať? Odpovedajú Mikloš, Kažimír, Vašáková, Novysedlák a 10 ďalších ekonómov

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vláda by v prvom rade mala dokončiť prvé záchranné balíky ekonomike, komentuje aktuálny vývoj bývalý minister školstva a súčasný vedúci Inštitútu strategických analýz SAV Juraj Draxler. V Paneli expertov E o tom, či už znižovať intenzitu opatrení, píše aj ďalších 13 ekonómov.

Zdieľať

Čo hovoria Mikloš, Draxler, Molnárová a spol. na koaličnú pomoc ekonomike (Panel expertov E)

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Ivan Mikloš si myslí, že opatrenia Matovičovej vlády na záchranu ekonomiky sú v zásade správne. „Ich slabinou sa môže stať to, čo sa vládou deklaruje ako ich prednosť, a to je adresnosť,“ píše bývalý minister financií v Paneli expertov E.

Zdieľať

Ako si má vláda vybrať najlepší scenár? (radia Kažimír, Mikloš, Štefanides, Draxler, Kahanec, Beblavý a ďalší)

Obmedzenie predaja len na potraviny, lekárne, drogérie, čerpacie stanice a potravu pre zvieratá je podľa Ivana Mikloša zbytočne obmedzujúce. „Príkladom nezmyselnej reštrikcie sú záhradníctva. Je sezóna, záhradníctva krachujú, ich tovar je sezónny a ľudia sú doma a mohli by pracovať v záhradách bez toho, aby hrozilo rozšírenie nákazy,“ píše bývalý minister financií v Paneli expertov.

Zdieľať

Šéf vládnych ekonomických analytikov Hagara neodporúča vláde prijímať vopred rýchle sľuby o odškodňovaní strát biznisu počas koronavírusu. „Dáta budú k dispozícii s odstupom (..) Medzitým môžu firmy siahnuť po existujúcich možnostiach na zlepšenie likvidity ako odloženie daňového priznania, požiadanie o zníženie daňových preddavkov alebo príspevok na udržanie pracovných miest,“ píše v Paneli expertov riaditeľ IFP.

Zdieľať

Informatici vo firmách a organizáciách by mali pripraviť technológie tak, aby čo najviac pracovníkov dokázalo pracovať z domu. Týka sa to aj zamestnancov v administratíve, logistike či riadení z firiem, ktoré potrebujú ľudí fyzicky vo výrobných halách, tvrdí IT odborník Miroslav Pikus v Paneli expertov o vplyve koronavírusu na ekonomiku.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako odhadujete vplyv koronavírusu COVID-19 na slovenskú ekonomiku, aké opatrenia by ste vláde odporúčali a aké nie?

Miroslav Pikus, IT špecialista

Počítače už vyriešili množstvo veľkých problémov ľudstva. Čínsky technologický gigant Alibaba napríklad už má algoritmus s prvkami umelej inteligencie, ktorý koronavírus odhalí na CT snímkach pľúc za 20 sekúnd s pravdepodobnosťou 96 %. Výsledky však údajne pošle aj polícii.

Na Slovensku môžu informatici v štátnom aj vo firemnom sektore urobiť viac než len čakať na čínske algoritmy. Digitálne technológie umožňujú pohodlnú prácu na diaľku, preto by sa mali naše firmy a organizácie pripraviť na to, aby čím viac pracovníkov dokázalo vykonávať svoju prácu z domu či z hocijakého bezpečného miesta, kde je pripojenie na internet.

Aj vo firmách, ktoré potrebujú ľudí fyzicky vo výrobných halách či v teréne, majú množstvo zamestnancov v administratíve, logistike či riadení, ktorí by dokázali pracovať na diaľku cez rôzne online kolaboračné nástroje, videokonferenčné systémy či cloudové úložiská.

Organizácie, ktoré sa tomu doposiaľ z akýchkoľvek príčin bránili, by to mali prehodnotiť. Sú aj segmenty, ako napríklad bankovníctvo či energetika, kde diaľkovému prístupu bránia regulátori. Toto teraz môže byť nutné prehodnotiť.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Ako by mala vláda podľa ekonómov reagovať na koronavírus? (Panel expertov E)

Lekári v nemocnici v čínskom Wu-chane. Foto – TASR/AP
Lekári v nemocnici v čínskom Wu-chane. Foto – TASR/AP

Ekonomiku čakajú aj problémy pre nefungovanie dodávateľských reťazcov, komentuje vplyv koronavírusu ekonóm Martin Kahanec. „Nás tento výpadok začína postihovať až teraz, keď lode, ktoré mali byť po strechu naložené komponentmi pre našich výrobcov, z Číny do Európy nedorazia,“ píše v Paneli expertov E.

Zdieľať

Informatik Miroslav Pikus našiel pozitíva v programoch KDH, SaS, PS/Spolu aj OĽaNO. „Fašisti našťastie nepíšu nič o počítačoch, v ich rukách by to bol pekelný nástroj,“ komentuje v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo vás v dobrom prekvapilo vo volebných programoch pred aktuálnymi parlamentnými voľbami?

Miroslav Pikus, IT špecialista

Vo volebných programoch našich strán má aj informatik čo čítať.

Napríklad KDH má o informatizácii síce len stručnú kapitolu, kde je menej konkrétnych iniciatív, ale sú tam pozitívne myšlienky a mňa potešilo, že kladie dôraz na IT bezpečnosť.

Vo volebnom programe SaS cítiť fundovaných IT odborníkov s nadhľadom. Sľubujú odborný audit existujúcich informačných systémov, zavedenie centrálneho informačného systému na riešenie mimoriadnych udalostí či prepojenie existujúcich informačných systémov tak, aby sme už konečne mali „jedenkrát a dosť“.

Z kreatívnych nápadov SaS, o ktorých som inde nepočul, vyberám napríklad mapu nehodovosti a mapu dopravných pokút. Bravo. Len sa, prosím, najprv naučte zmenšovať PDF súbory, váš volebný program má 81 MB a niektoré mobilné zariadenia ho nemusia zvládnuť zobraziť, nevraviac o účte za dáta.

Práve optimalizovať stránky štátu pre telefóny a tablety sľubuje OĽaNO, je to jeden z ich dvadsiatich IT návrhov. Z tých exaktnejších sa mi ešte páči napríklad rozčlenenie veľkých IT tendrov na malé časti presne tak, ako o tom hovorí Slovensko.digital.

Od politickej strany, ktorá má za lídra bývalého (dobrého) hekera, by sme právom mali čakať najprepracovanejšiu časť volebného programu týkajúceho sa digitalizácie. Z množstva iniciatív PS/Spolu môže srdce informatika plesať napríklad pri návrhu na posilnenie pozície „štátneho IT architekta“, sprísnenia odovzdávania zdrojových kódov či silných sľuboch o open data.

Nielen programátor sa však musí potešiť skvelému nápadu PS/Spolu zaviesť možnosť platby verejným inštitúciám inkasom či plánu zaviesť v štátnej správe moderné call centrá.

V programe Smeru sa spomínajú digitálne technológie len v jednom stĺpčeku krížovky. (Tá tam naozaj je, uhádnete „počítač. kláves“ na päť písmen? Ja nie.) To je tiež dobre, lebo tejto strane slúži informatika, aj vďaka jej zložitosti a neprehľadnosti, predovšetkým ako nástroj tunelovania.

Fašisti tiež našťastie nepíšu nič o počítačoch, v ich rukách by to bol pekelný nástroj. V amerických prezidentských voľbách napríklad navrhuje Bernie Sanders zakázať polícii rozpoznávanie tvárí umelou inteligenciou (AI). Predstavte si túto technológiu v boji proti „parazitom v osadách“.

Umelú inteligenciu adresujú agendy mnohých zahraničných politikov a strán. Emmanuel Macron vyhral aj vďaka prepracovanému plánu na rozvoj AI vo Francúzsku a je známy upozorňovaním aj na súvisiace etické a spoločenské hrozby.

Aj naše strany by si mali uvedomiť, že kým AI nadobro zmení ľudstvo, máme chvíľu na to, aby ľudstvo zmenilo AI. Politici v tom budú mať veľkú rolu.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Maroš Ovčarik: Vo viacerých dôležitých bodoch existuje v súčasnej opozícii zhoda a to ma napĺňa nádejou. Ekonóm hovorí v Paneli expertov o pozitívnych prekvapeniach volebných programov.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo vás v dobrom prekvapilo vo volebných programoch pred aktuálnymi parlamentnými voľbami?

Maroš Ovčarik, špecialista na osobné financie a investovanie

Môj rebríček pozitívnych prekvapení vnímam hlavne cez osoby, ktoré sú nositeľmi týchto opatrení. Tam je kľúč k tomu, aby opatrenia neostali len na papieri.

Chcem však vyjadriť pozitívnu emóciu z toho, že vo viacerých dôležitých bodoch, ako napríklad voľba generálneho prokurátora, zlepšenie súdnictva, odstránenie podnikateľskej byrokracie, zdravý rozpočet, existuje v súčasnej opozícii zhoda. To ma napĺňa nádejou.

  • Posilnenie regiónov a riešenie marginalizovaných rómskych komunít napríklad cez vzdelávanie, bývanie a prácu v sociálnych podnikoch. Tento príbeh je silný preto, lebo za ním stojí Vladimír Ledecký (Za ľudí), ktorý ho úspešne realizoval v obci Spišský Hrhov. Okrem toho je to téma, ktorej sa politici vyhýbajú už tridsať rokov, pričom problém sa len zväčšuje.
  • Životné prostredie, ochrana národných parkov, rozširovanie zelených plôch, ochrana vodných zdrojov. Príbeh a odhodlanie Erika Baláža (PS/Spolu) je taktiež výnimočné. Ešte v roku 2012 chránil Tichú a Kôprovú dolinu vlastným telom, až ich pred ťažbou ochránil. To dáva jeho plánom v oblasti ochrany životného prostredia silnú autenticitu. Je najvyšší čas, aby aj Slovensko začalo viac žiť ochranou prírody.
  • Posilnenie občianskej spoločnosti a demokracie vnímam v kontexte okolitých krajín, kde je tento pilier vážne naštrbený, ako mimoriadne dôležité. Juraj Šeliga (Za ľudí), mladý človek, ktorý stál na čele najväčších protestov od Nežnej revolúcie, je pre mňa príkladom toho, že kde je odhodlanie, dajú sa spraviť veľké veci. A naša malá krajina veľké činy potrebuje.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Andrej Svorenčík chváli, že demokratické strany si zrejme prečítali záverečnú správu revízie výdavkov na pôdohospodárstvo. „Buď sa ňou sčasti inšpirovali, alebo prišli k mnohým podobným záverom, k akým dospela revízia z dielne Inštitútu pôdohospodárskej politiky a ÚHP,“ hodnotí ich programy.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo vás v dobrom prekvapilo vo volebných programoch pred aktuálnymi parlamentnými voľbami?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime

V oblasti pôdohospodárstva ma milo prekvapilo, že prakticky všetky relevantné demokratické strany, ktoré si dali záležať na volebnom programe, si zrejme prečítali záverečnú správu revízie výdavkov na pôdohospodárstvo. Buď sa ňou sčasti inšpirovali, alebo prišli k mnohým podobným záverom, k akým dospela revízia z dielne Inštitútu pôdohospodárskej politiky a ÚHP.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Monika Budzák: Zaujímavý je nápad strany Za ľudí, aby spory o užívateľské vzťahy k pôde riešil miestny pozemkový úrad. To môže v niektorých prípadoch zabrániť drahým a dlhým súdnym sporom, upozorňuje v Paneli expertov o prekvapeniach vo volebných programoch.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo vás v dobrom prekvapilo vo volebných programoch pred aktuálnymi parlamentnými voľbami?

Monika Budzák, INESS

V oblasti pôdohospodárstva pozitívne hodnotíme to, že strany zväčša správne identifikujú problémové oblasti sektora – chýbajúca alebo nekonzistentná stratégia v dotačnej politike, chaotické pozemkové vlastníctvo a nízka pridaná hodnota poľnohospodárskej produkcie. Pri jednotlivých riešeniach sa však len málo strán vybralo cestou efektívnejšieho prerozdeľovania zdrojov a na desiatkach stranách programov sme našli pomerne málo merateľných a konkrétnych opatrení pre lepšie fungovanie sektora.

Konkrétne môžeme vyzdvihnúť nápad strany Za ľudí, ktorá navrhuje, aby spory o užívateľské vzťahy k pôde riešil v prvostupňovom konaní miestny pozemkový úrad – sporové strany predložia nájomné zmluvy a na základe nich úrad rozhodne. Zaujímavý a jedinečný návrh, ktorý by v niektorých prípadoch možno zabránil drahým a dlhým súdnym sporom. V praxi dochádza totiž k tzv. viacnásobným deklaráciám, keď farmári požiadajú o dotácie na tie isté plochy, a tým sa pozastaví čerpanie úplne, až kým sa spor nevyrieši. Tento stav niektorí farmári využívajú aj na vydieranie protistrany, ktorá je od dotácií závislá.

Jeden z najodvážnejších návrhov je zrušenie dotácií v poľnohospodárstve od strany SaS – žiadna iná strana to vo svojich programoch neuvádza, pričom dlhodobo pozorujeme, že dotačná politika výrazne deformuje konkurenčné prostredie. V ďalších bodoch však strana dodáva, že tento proces nebude jednoduchý, a preto predstavuje aj opatrenia, ktoré majú zaručiť vyššiu efektivitu vo využívaní zdrojov za súčasného stavu.

Strany sa zamerali aj na problematiku lesov, niektoré viac, iné menej podrobne. Ako jeden zo zaujímavých a tiež jedinečných návrhov vyberáme nápad koalície PS/Spolu, ktorá navrhuje rozdelenie podniku Lesy SR na 26 samostatných podnikov, aby zaručila lepšiu regionálnu kontrolu hospodárenia lesov.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Zatiaľ čo niektoré strany predstavili prepracované ekonomické programy, iné si voličov už nevážia ani natoľko, aby im predstavili akýkoľvek ekonomický program, poznamenáva v Paneli expertov špecialista na trh práce Martin Kahanec.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo vás v dobrom prekvapilo vo volebných programoch pred aktuálnymi parlamentnými voľbami?

Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce

Prekvapilo ma, že zatiaľ čo niektoré strany predstavili prepracované ekonomické programy, iné si voličov už nevážia ani natoľko, aby im predstavili akýkoľvek ekonomický program.

Smer-SD, vedúca strana vládnej koalície, na svojej webovej stránke ponúka ako program len tri body. Dokopy trinásť slov a jednu číslicu: 13. Asi im to neprináša šťastie, lebo ešte aj v jednom z tých trinástich slov je chyba. Akú maju to majú lekári?

Ale pozitívne. Pre ekonomiku je kľúčové, aby sa nástroje a opatrenia ekonomickej politiky zavádzali na základe poznatkov a dôkazov o ich účinnosti.

Aby sa pred tým, ako ovplyvnia životy miliónov občanov, vyhodnotili s ohľadom na ich prínosy a náklady a podľa možnosti pilotne otestovali. Aby boli priebežne monitorované a vyhodnocované. A podľa potreby korigované.

To je kľúčové pre to, aby sme Slovensko lepšie a spravodlivejšie spravovali. Aby sa občanom zvýšila kvalita života, aby mohli napĺňať svoje ambície a aby sme zdroje na sociálne opatrenia efektívne a v ich prospech využívali.

Teší ma, že viaceré strany tieto princípy (a niektoré dokonca aj experimentálne overovanie nových opatrení) vo svojich programoch majú. Nečítal som všetky programy, ale našiel som ich silne zastúpené v programoch PS/Spolu, SaS, ako aj OĽaNO a v súvislosti s výstavbou ciest aj v programe KDH.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Pozitívne ma prekvapila kvalita programov zameraných na školstvo. Prvýkrát mám pocit, že kandidujú aj ľudia, ktorých si viem predstaviť na mieste ministra školstva, hovorí v Paneli expertov o prekvapeniach volebných programov Ivana Molnárová.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Čo vás v dobrom prekvapilo vo volebných programoch pred aktuálnymi parlamentnými voľbami?

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk

Pozerám sa na návrhy cez optiku nie ich urgentnosti, ale skôr uskutočniteľnosti. Som veľmi rada, že programy SaS, PS/Spolu a aj Za ľudí prinášajú tak veľmi potrebné riešenia. Čo ma veľmi pozitívne prekvapilo, je kvalita programov zameraných na školstvo, a napríklad som rada, že prvýkrát mám pocit, že vo voľbách kandidujú aj ľudia, ktorých si viem predstaviť na mieste ministra školstva. Toto je pre mňa veľmi silný signál. Originálne riešenie je cítiť napríklad v programe strany Za ľudí, a to v časti riešení pre marginalizované skupiny a podobne. Je super, že okrem prázdnych bezobsažných hesiel sa nájdu v programoch aj návrhy konkrétnych riešení.

K originalite programov mám však len jeden bod. Veľmi ma desí priepasť medzi „konkrétnosťou návrhov“ a „bezbrehým populizmom“. Mnohé z tých „sexi“ znejúcich návrhov sú skôr cestou do záhuby ako cestou k tomu, aby Slovensko bolo opäť tigrom tohto regiónu.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Environmentálna legislatíva je iba taká prísna ako jej vynucovanie. Preto dávam palec hore za ďalšie personálne a finančné posilnenie Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Musí sa z nej stať silná a obávaná inštitúcia, hovorí o pozitívach volebných programov Martin Haluš v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo vás v dobrom prekvapilo vo volebných programoch pred aktuálnymi parlamentnými voľbami?

Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky na ministerstve životného prostredia

Prečítať si časti volebných programov o životnom prostredí trvá dnes výrazne dlhšie ako v minulosti. A to je dobre. Ako ekonóm som tiež rád, že viaceré strany prichádzajú aj v tejto oblasti s trhovými riešeniami. A najmä snahou robiť rozhodnutia na základe dôkazov a faktov.

Príkladom je odpadové hospodárstvo. Ak chceme výrazne znížiť podiel skládkovania komunálnych odpadov, inak ako ďalším zvyšovaním poplatkov za skládkovanie to nepôjde. Je to dôležité, aj keď asi menej populárne opatrenie, ktoré však zavádza do praxe princíp „znečisťovateľ platí“.

Až v programoch štyroch strán som tiež našiel zhodu na dôležitosti zavádzania tzv. množstvového zberu, teda motivačného systému poplatkov za odpad, pri ktorom platíme menej, ak viac triedime. A naozaj to funguje. Na slovenských dátach sme na IEP ukázali, že tzv. množstvový zber vie znížiť produkciu zmesového komunálneho odpadu aj o viac ako 30 %.

Pri zmene klímy však trhových riešení nájdeme pomenej. Zdaňovať nové autá nie podľa objemu motora, ale podľa obsahu CO2, je určite krok správnym smerom, ale zázračný efekt zníženia emisií čakať nemožno. Ak to s uhlíkovou neutralitou myslíme vážne, mali by sme sa serióznejšie začať baviť o zelenej daňovej reforme (pokiaľ možno fiškálne neutrálnej), pri ktorej viac zdaníme „špinu“ a menej prácu.

V oblasti ochrany prírody pokladám za dobrý nápad zaviesť jednotnú správu národných parkov, ale aj elektronické sledovanie ťažby a prepravy dreva.

Environmentálna legislatíva je na konci dňa iba taká prísna, ako jej vynucovanie. Preto dávam palec hore aj za ďalšie personálne a finančné posilnenie Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Musí sa z nej stať silná a obávaná inštitúcia.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať