Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Téma: Pomoc ekonomike

Prvá pomoc v koronakríze určená najmä firmám a živnostníkom stála ministerstvo práce zatiaľ 1,4 miliardy eur. Najviac využívané je opatrenie na podporu zamestnancov podľa poklesu tržieb, predstavuje necelú polovicu zo sumy.

Údaje zverejnilo ministerstvo práce. Projekt podporený z eurofondov, ktorý tvorí hlavnú časť koronakrízovej pomoci na Slovensku, je zatiaľ naplánovaný do konca júna tohto roka. Štát po zvyšovaní počtu pozitívnych prípadov a opätovnom zatváraní služieb vlani na jeseň objem pomoci dvakrát zvyšoval.

Aj preto platil štát v zime stámiliónové sumy –  v januári výška vyplatených príspevkov dosiahla bez dotácie SOS 178 miliónov eur, čo bolo najviac zo všetkých doterajších mesiacov (v apríli 2020 bola necelých 177 miliónov eur, pričom vtedy boli zatvorené aj výrobné podniky).

Nezamestnanosť na Slovensku počas krízy síce stúpla, ale nie až tak, ako sa vlani na jar obávali ekonómovia. Vo februári predstavovala podľa ústredia práce 8,55 % z celkového počtu uchádzačov, pred krízou to bolo 6,1 %.

Prvá pomoc. Najviac využívanie opatrenie 3B je určené na podporu zamestnancov podľa poklesu tržieb, pričom prevádzka nemusela byť povinne zatvorená. Zdroj - Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Prvá pomoc. Najviac využívanie opatrenie 3B je určené na podporu zamestnancov podľa poklesu tržieb, pričom prevádzka nemusela byť povinne zatvorená. Zdroj – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo hospodárstva pokračuje vo vyplácaní podpory pre nepravidelnú autobusovú dopravu, v druhom kole už vybavilo 145 žiadostí a vyplatilo 4,2 milióna eur. Na vybavenie ešte čakajú žiadosti vyše 80 podnikateľov.

O dotáciu môžu záujemcovia požiadať ešte do konca apríla. V porovnaní s prvou výzvou MH SR upravilo podmienky na výpočet dotácie tak, aby prevádzkovatelia nepravidelnej autobusovej dopravy mohli získať vyššiu podporu.

Výzva je veľkorysejšia pre žiadateľov s novšími autobusmi, no zároveň spravodlivo pokrýva aj tých, ktorí majú staršie autobusy.

V prvej výzve v minulom roku rezort dopravcom vyplatil vyše 6,2 milióna eur.

Jednu predajňu šperkov mu zobrala pandémia, no aspoň s druhou sa otvorenia dočká – ako prežíva lockdown malý klenotník

Marián Ürge. Foto - archív M. Ü.
Marián Ürge. Foto – archív M. Ü.

Zlacňovanie šperkov pri otváraní klenotníctiev zákazníci očakávať nemôžu, hovorí klenotník Marián Ürge. No do zliav s hodinkami vraj pôjdu, lebo ich predaj sa cez pandémiu výrazne presunul do e-shopov.

Návrh rozdať príspevky na každé nezaopatrené dieťa bude podľa Borisa Kollára riešiť koaličná rada. Zámer 300-eurových príspevkov od Hlasu je podľa predsedu Sme rodina „dobrou inšpiráciou“, Kollár však dodal, že minister financií Igor Matovič predloží vlastný návrh.

„Zachytil som už aj informáciu vicepremiéra a ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), že sa tejto téme ide venovať, že prinesie vlastný návrh pomoci týmto rodinám, matkám s deťmi, čiže my to, samozrejme, podporíme,“ povedal šéf parlamentu.

V nedeľu v diskusii na RTVS Kollár tvrdil, že podporia aj návrh Hlasu.

Minister práce Milan Krajniak by chcel podľa Kollára v programovom vyhlásení novej vlády zaviesť nové schémy – napríklad peniaze na dofinancovanie poklesu príjmu na určité obdobie u ľudí, ktorí boli pre pandémiu prepustení a museli sa zamestnať na slabšie platenom poste. Suma by mohla byť do 120 eur.

Sme rodina chce otvoriť aj diskusiu o moratóriu na exekúcie a diskutuje sa o zvýšení pomoci gastrosektoru a cestovnému ruchu o ďalších 30 miliónov eur, dodal Kollár. (tasr, e)

Ministerstvo práce pripravuje návrh rozšírenia SOS dotácií, povedal minister Milan Krajniak. Dodal, že sa snažia identifikovať ďalšie skupiny ľudí, ktorí doteraz na tento príspevok nedosiahli.

Vyplatili mu pomoc za pol roka. Teraz ju musí vrátiť a o nový príspevok požiadať nemôže

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Úrad práce vyplatil podnikateľovi pomoc za pol roka, no teraz ju musí vrátiť a o nový príspevok nemôže žiadať. Doplatil na nespravodlivo nastavené podmienky pomoci z prvej vlny pandémie, ktoré už ministerstvo zmenilo, ale situáciu podnikateľa to nerieši.

Ak sa bude odškodňovať, hotely a reštaurácie z toho môžu vypadnúť

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Hotely a reštaurácie môžu mať problém získať ďalšie odškodnenie, aj keby prešiel nový pripravovaný zákon. Prekážkou je, že už čerpali zo schémy ministerstva dopravy a na rovnaké nekryté fixné náklady by dvakrát získať peniaze nemali.

Ekonomický newsfilter: Pellegrini chce helicopter money a Kollár nie je proti +

  • Policajti nedostanú prístup ku všetkým bankovým účtom
  • ÚVO potvrdil, že aj v OĽaNO vedia fingovať súťaž
  • Revolúcia sa nekoná: v Amazone odbory nevznikli

Štart ďalšej etapy schémy pomoci pre gastro a cestovný ruch si vyžaduje niekoľko dní. Ministerstvo dopravy pracuje na technickom spustení a testovaní a oznamuje, že preto dočasne nebude možné podávať ani žiadosti za obdobie prvej etapy.

Veľká schéma pomoci je súčasne na posúdení v Bruseli, rezort tvrdí, že na ňu majú pozitívne ohlasy a očakávajú jej schválenie.

Európska komisia medzičasom zdvihla limit pomoci z troch na 10 miliónov eur na prevádzku. Po schválení Európskou komisiou a zvýšení prostriedkov do schémy pomoci je ministerstvo pripravené spustiť aj veľkú schému pomoci. Tá bude slúžiť pre podniky, ktoré vyčerpajú aktuálne platnú pomoc de minimis, teda prekročia 200 000 eur. (tasr)

Hlas navrhuje vyplatiť jednorazový príspevok 300 eur na každé nezaopatrené dieťa, návrh jeho poslanci predložia na najbližšiu schôdzu parlamentu. Boris Kollár už v nedeľu povedal, že Sme rodina je ochotná návrh na túto kompenzáciu podporiť.

Podľa výpočtov strany by to pri 1 100 000 poberateľoch rodičovského príspevku mohlo štát stáť zhruba 330 miliónov eur, ktoré sa dostanú k 660 000 rodinám.

Líder Hlasu Peter Pellegrini upozornil, že rodičia takmer rok ostávali doma s deťmi nie z vlastného rozmaru, ale z rozhodnutia štátu. Povedal, že ich príjem klesol, pretože koalícia v októbri neschválila návrh Hlasu na zvýšenie pandemickej OČR na úroveň čistej mzdy. Výdavky rodín na novú počítačovú techniku, lepšie pripojenie, či stravovanie detí však rástli. (e, tasr)

Talianska vláda pripravuje nový stimulačný balík v hodnote viac než 30 miliárd eur na podporu domácej ekonomiky. Pomoc zvýši deficit verejných financií nad 10 % HDP, povedal agentúre Reuters zdroj z vlády.

Rozpočtový schodok Talianska bol naposledy nad desiatimi percentami začiatkom 90. rokov minulého storočia.

Peniaze chce vláda použiť na ďalšiu podporu podnikom, ktoré boli nútené pre koronavírusové reštrikcie zavrieť, a na predĺženie dlhového moratória pre malé a stredne veľké firmy, dodal šéf útvaru generálneho účtovníctva pri ministerstve financií Biagio Mazzotta. „Budúci stimulačný balíček bude určite podstatný, domnievam sa, že bude mať rovnakú hodnotu ako prvý schválený v tomto roku,“ povedal Mazzotta.

Nová vláda pod vedením bývalého šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho minulý mesiac predstavila detaily opatrení na podporu ekonomiky za 32 miliárd eur. (čtk)

Musí vrátiť príspevky z prvej pomoci. Nie je podvodníčka, len nedostala z úradu práce včas potrebné informácie

Zatvorená predajňa v Košiciach. Foto N - Tomáš Hrivňák
Zatvorená predajňa v Košiciach. Foto N – Tomáš Hrivňák

Podnikateľka čakala od štátu mesačný príspevok a namiesto toho jej prišiel príkaz, aby štátu vrátila vyše tritisíc eur. Nie je podvodníčka, iba jej úrady predtým vyplácali peniaze, lebo ani samy nevedeli, ako si vykladať vlastné pravidlá pomoci.

Minister dopravy Andrej Doležal považuje malých aj veľkých podnikateľov v cestovnom ruchu za rovnako dôležitých, aj keď väčší zatiaľ nečerpajú špeciálnu pomoc. „Veľkí sú podstatní aj z toho hľadiska, že sú najväčšími zamestnávateľmi v cestovnom ruchu,“ povedal v rádiu Expres.

Aktuálna schéma pre cestovný ruch ráta s pomocou do 200-tisíc eur na jeden subjekt. Väčší podnikatelia si tak zatiaľ žiadosti nepodávajú a nezmení sa to ani po ohlásenom zvýšení balíka pomoci o 120 miliónov eur. Aj ten je totiž určený na pomoc do 200-tisíc eur.

Väčšiu schému ešte neschválila Európska komisia. „Budem pozorne čakať najbližšie dni – týždne, kedy nám Komisia schváli aj veľkú schému, lebo chceme, aby prežili najmä tí veľkí,“ dodal Doležal.

Väčšia schéma pomoci má mať horný limit do 10 miliónov eur. Podľa Doležala by sa k tejto hranici mohol blížiť jeden podnik v cestovnom ruchu. „Je to asi najväčší podnik v cestovnom ruchu, ktorý je na Slovensku,“ tvrdí minister.

Pripomenul, že neskôr bude legitímna debata aj o tom, ako reštartovať odvetvie cestovného ruchu. Doležal si vie predstaviť  „čokoľvek od voucherov na naštartovanie spotreby až po bezúročné úvery“.

Asociácia hotelov a reštaurácií privítala doplnenie ďalších 120 miliónov eur do pomoci pre cestovný ruch. Očakáva tiež postupné otváranie prevádzok „s ohľadom na vývoj pandémie“ a pri dodržiavaní opatrení.

Rozšírenie 100-miliónovej pomoci o ďalších 120 miliónov eur ohlásili dnes koaliční politici. Limit na jedného podnikateľa zostáva 200-tisíc eur, pretože väčšia pomoc zatiaľ podľa ministra dopravy Andreja Doležala nie je schválená Európskou komisiou.

Asociácia tvrdí, že ani v menšej schéme do 200-tisíc eur sa stále nepodarilo pomôcť všetkým právoplatným žiadateľom. „Naďalej však očakávame, že po schválení tzv. veľkej schémy pomoci Európskou komisiou, vláda dofinancuje aj tieto kompenzácie pre podniky,“ doplnila asociácia.

Ďalšie odškodňovanie podnikateľov zasiahnutých pandémiou by malo byť podľa premiéra Eduarda Hegera v kompetencii ministerstva financií. To vedie Igor Matovič. Pôvodne návrh odškodňovacieho zákona neúspešne predložil na rokovanie vlády minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

„Ministerstvo financií má pripravené veľmi kvalitné návrhy, takže s najväčšou pravdepodobnosťou toto bude vychádzať cez ministerstvo financií práve preto, že na to, aby ste mohli sprocesovať pomoc, potrebujete mať aparát,“ povedal Heger.

Pomoc by podľa neho mohla smerovať prostredníctvom daňových úradov.

Čo hovoria o pomoci politici OĽaNO

  • Premiér Heger poznamenal, že peniaze dostanú iba tí podnikatelia, ktorí ich potrebujú.
  • „Rozhodneme o pomoci aj iným sektorom, ale ako minister financií poviem, že tak, ako som vo svojej vlastnej firme každé jedno euro obracal, budem sa snažiť, aby sme pristupovali aj pri ďalšej pomoci k verejným financiám rovnako zodpovedne. Čiže nepočítame s nejakými helikoptérovými peniazmi, ktoré by sa rozhadzovali len tak aj tomu, kto to nepotrebuje,“ dodal minister financií Matovič. (tasr, e)

Pomoc pre cestovný ruch sa zväčší o 120 miliónov eur, podnikatelia môžu žiadať peniaze za ďalšie mesiace

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vláda ohlásila rozšírenie pomoci pre cestovný ruch zasiahnutý koronakrízou o ďalších 120 miliónov eur, vlani v lete už preň vyčlenila 100 miliónov eur. Sektor cestovného ruchu je najviac zasiahnutý pandémiou, povedal premiér Eduard Heger.

Heger, Matovič, Kollár a Doležal budú mať o 12.00 h tlačovku na tému „Ďalšia pomoc pre gastro a cestovný ruch“.

OĽaNO odškodňovací zákon SaS brzdilo, Kremský ho už neodmieta a volá aj po ďalšom stimule

Peter Kremský. Foto N – Tomáš Benedikovič
Peter Kremský. Foto N – Tomáš Benedikovič

Slovenská ekonomika potrebuje nielen odškodňovací zákon, ale aj nové investičné stimuly, hovorí predseda parlamentného hospodárskeho výboru Peter Kremský. „Riešme konečne budúcnosť a netočme sa iba sami okolo seba,“ uvádza v rozhovore pre Denník E.

Bidenovmu infraštruktúrnemu plánu za dva bilióny dolárov ubudla v kongrese zásadná prekážka. Najvyššia úradníčka komory rozhodla, že demokrati môžu časti návrhu schváliť osobitnou procedúrou pre rozpočtové otázky. Nepotrebujú preto podporu nikoho z republikánov, ktorí s plánom nesúhlasia.

V senáte platí pri schvaľovaní zákonov pravidlo známe ako filibuster, podľa ktorého treba na ukončenie rozpravy a prikročenie k hlasovaniu o návrhu súhlas 60 zo 100 senátorov.

Demokrati majú v tejto komore najtesnejšiu väčšinu. Ovládajú 50 kresiel a majú na svojej strane viceprezidentku Kamalu Harrisovú, ktorá môže rozsúdiť nerozhodné hlasovanie.

Vysoká úradníčka senátu Elizabeth MacDonoughová rozhodla, že demokrati by mohli využiť zvláštnu procedúru zavedenú v 70. rokoch minulého storočia, ktorá sa zvyčajne používa na schvaľovanie rozpočtových opatrení a neplatí pri nej nutnosť získať 60 hlasov.

Demokrati teda môžu v podstate znovu otvoriť už schválený rozpočet a pridať doň niektoré časti Bidenovho plánu, napríklad výdavky na infraštruktúru či zvýšenie zdanenia podnikov.

Prečo je to dôležité

Podľa New York Times rozhodnutie MacDonoughovej otvára možnosť použiť túto procedúru aj viackrát za rok. Tým by sa v politicky rozdelenom kongrese otvárala demokratom cesta k schváleniu niektorých kontroverzných návrhov, ktoré by inak takmer isto neprešli cez obštrukcie republikánov.

Aj keď republikáni súhlasia s nutnosťou investícií do často zastaranej americkej infraštruktúry, veľmi hlasno sa stavajú proti iným častiam návrhu, napríklad zvýšeniu daní pre podniky či investíciám do zelených energií.

Nebol by to precedens

Demokrati s využitím rovnakej procedúry schválili v marci stimulačný balík pomoci ekonomike zasiahnutej pandémiou, ktorý nepodporili žiadni republikáni.

Časť opozície tvrdí, že demokrati v kongrese nemajú záujem o pripravovanom investičnom balíku diskutovať a radšej republikánov obídu rovnakým spôsobom.

Demokrati však vopred obhajujú takýto postup tým, že prezidentov plán podporujú radoví voliči republikánov a ich predstavitelia na nižšej úrovni vládnutia a že s ním nesúhlasia len špičky republikánov vo Washingtone.

Kontext

Nový prezident prišiel s gigantickým investičným programom na osem rokov vo výške dvoch biliónov dolárov (10 % HDP) len krátko po tom, čo mu prešiel balík okamžitej podpory postcovidovej ekonomiky za 1,9 bilióna dolárov.

Rozbeh novej administratívy sa tým zrejme nekončí. V apríli sa očakáva ohlásenie balíka pomoci americkému školstvu za viac ako bilión dolárov. Bidenovi ministri pravdepodobne budú chcieť, aby sa zaplatil zo zvýšenia majetkových daní. (čtk, nyt, e)

Treba rýchlo naliať do ekonomiky ďalšie miliardy? Ako? A komu? (Odpovedajú Mikloš, Ódor, Kažimír, Beblavý, Molnárová a 9 ďalší)

Väčšina ekonómov podporuje návrh na mimoriadnu jednorazovú veľkú pomoc ekonomike. Návrh predsedu rozpočtovej rady Jána Tótha v rôznych obmenách podporili v Paneli expertov E napríklad aj Mikloš, Kažimír, Molnárová, Ódor, Blahová či Beblavý.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení víta stanovisko rady pre rozpočtovú zodpovednosť o možnom vládnom výdavku na podporu ekonomiky. V  tomto roku by mohol dosiahnuť takmer 2 miliardy eur.

„So znepokojením sledujeme negatívne dosahy koronakrízy na takmer každé odvetvie nášho hospodárstva. Niektoré sektory už skoro rok prežívajú v červených číslach a hrozí, že by nemuseli túto krízu prežiť a stratili by sa z produkčnej kapacity našej ekonomiky. Väčšina podnikateľov sa ešte nespamätala z prvej či druhej vlny pandémie a má vyčerpané finančné rezervy. V sektore malých firiem rastie platobná neschopnosť, čo môže spôsobiť mnohým podnikom či živnostníkom vyhlásenie bankrotu,“ povedal Tomáš Malatinský, prezident AZZZ SR.

Ak niektoré z opatrení štátnej pomoci firmám pomohli, je to podľa neho dobrá správa. Netreba však zabúdať, že mnohé firmy sú nie vlastnou vinou v existenčných problémoch, preto im treba adekvátne pomôcť.

Uvedeným stimulom by sa zabránilo prípadnému bankrotu životaschopných firiem, čo sa v budúcnosti ekonomike vráti. Napríklad sektor cestovného ruchu, ktorý je výrazne postihnutý, by sa hneď po zlepšení situácie mohol zapojiť do vytvárania HDP.

„Tým, že by išlo o jednorazový stimul, tak z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií bude veľmi lacný, matematicky len na úrovni 0,03 % HDP,“ zdôraznil prezident AZZZ SR. (tasr)

Záujemcovia o príspevky z projektu Prvá pomoc za marec môžu zasielať k opatreniam 2, 4A a 4B žiadosti a výkazy, a to e-mailom na adresu príslušného úradu práce. Podávať ich môžu do 31. mája 2021.

Minister dopravy Andrej Doležal zopakoval, že na pomoc cestovnému ruchu žiada ďalších 157 miliónov eur. „Verím, že už na stredajšej vláde prijmeme uznesenie, kde bude záväzné pre ministra financií tú pomoc vyčleniť,“ povedal Doležal.

Ministerstvo hospodárstva zatiaľ vyplatilo na dotáciách na nájomné 65,4 milióna eur, vybavilo takmer 38-tisíc žiadostí. Vo vyplácaní pokračuje aj v apríli, termín na podávanie žiadostí je predĺžený do konca júna.

Pôvodný termín na podávanie žiadostí bol do konca marca. „Naďalej platí, že podniky môžu o pomoc v rámci 2. vlny žiadať za obdobie sťaženého užívania, teda od 1. októbra 2020 do 31. marca 2021,“ informovalo ministerstvo.

Poradkyňa ministra hospodárstva Jana Kiššová poznamenala, že sa zaoberajú aj otázkou novej výzvy dotácií na prenájmy. Ministerstvo bude pokračovať aj v snahe presadiť zákon o univerzálnom systéme pomoci.

Nárok na pomoc majú nielen podnikatelia, ktorým štát zatvoril ich prevádzky, ale aj tí, ktorí ich mali obmedzené. Kým v prvej vlne bol jednou z podmienok získania dotácie vznik nájomného vzťahu pred 1. februárom 2020, po novom sa tento dátum posúva na 1. augusta 2020.

O dotáciu žiadajú nájomcovia prostredníctvom prenajímateľa. Dotáciu možno poskytnúť nájomcovi vo výške, v akej bola poskytnutá zľava z nájomného na základe dohody medzi prenajímateľom a nájomcom, najviac však vo výške 50 % nájomného za obdobie sťaženého užívania.

Minister dopravy Andrej Doležal dostal na rokovaní vlády prísľub zvýšenia pomoci pre cestovný ruch a gastrosektor o 157 miliónov eur. V jeseni už na takúto pomoc bolo vyčlenených 100 miliónov eur.

„Som veľmi rád, že sa mi toto podarilo na rokovanie vlády predložiť a že bola o tom vecná diskusia. V princípe som dostal prísľub, že na budúcej vláde môžem už predložiť konkrétne uznesenie. Na ministerstve dopravy následne okamžite vypustíme výzvu pre obdobie november až marec,“ priblížil.

Pripomenul, že v súčasnej schéme pomoci cestovnému ruchu, tak ako bola nastavená v septembri 2020, bolo alokovaných 100 miliónov eur. „Situácia od času, keď sme ju prijímali v septembri 2020, sa dramaticky zhoršila. Oveľa viac ľudí, právnických osôb, sa kvalifikovalo do tejto schémy a oveľa viac sa z tejto pomoci aj čerpalo. To v praxi znamenalo, že tých 100 miliónov eur sa vyčerpalo ešte pre rok 2020,“ spresnil.

Prepady (v tržbách) u subjektov podľa neho však pokračujú. „A ak chceme pomáhať do mája 2021, keď by mohlo prísť k istej obnove trhu, tak potrebujeme zvýšiť túto schému pomoci o 157 miliónov eur. Popri klasickej schéme pomoci tzv. de minimis potrebujeme otvoriť schému pomoci so sumami nad 200 000 eur,“ poznamenal.

Od postihnutých subjektov prišlo podľa jeho slov rádovo 6 000 žiadostí o pomoc. „Hovoríme iba o výzve, ktorá bola otvorená od apríla do októbra 2020. Nemohli sme si dovoliť otvoriť schému za obdobie november 2020 až marec 2021, lebo podľa dát, ktoré máme, už na ňu nemáme alokované prostriedky,“ dodal minister. (tasr)

Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala novelu zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti. Novela umožní žiadať o odklad daňového priznania aj e-mailom, nulovú sadzbu DPH na respirátory predĺži do konca konca júna.

Peniaze v rámci covidovej výzvy vyplatila Pôdohospodárska platobná agentúra už na 35 %, a to 56 prijímateľom nenávratného príspevku. Uviedol to agrorezort v reakcii na výzvu SPPK, aby štát rýchlo vyplatil pomoc, pretože zatiaľ neprišlo ani euro.

Ďalšie žiadosti budú podľa hovorcu ministerstva Daniela Hrežíka vyplatené do polovice apríla 2021 – okrem 27 žiadostí, ktoré podliehajú výkonu finančnej kontroly na mieste. „Po jej ukončení bude ukončená administratívna finančná kontrola žiadosti o platbu,“ oznámil Hrežík.

Poznamenal, že rezort v súvislosti s predĺžením programového obdobia Programu rozvoja vidieka a jeho zvýšením rozpočtu aj zo zdrojov európskeho nástroja na obnovu (Next generation EU) pripravuje štyri nové výzvy zamerané na investičnú podporu v sektore poľnohospodárstva a potravinárstva. Investície zároveň podporia spolupráce podnikov, zvýhodnia malých poľnohospodárov a tých, ktorí doposiaľ o podporu nežiadali. Pôjde tak celkovo o viac ako 337 miliónov eur, ktoré prispejú k modernizácii investične poddimenzovaného slovenského pôdohospodárstva.

SPPK v utorok opätovne vyzvala agrorezort, aby producentom potravín urýchlene vyplatil finančné prostriedky určené na pomoc odvetviu zasiahnutému krízou pandémie. Dodnes potravinári od štátu nedostali cez „covidovú výzvu“ v rámci PRV ani jedno euro, uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

Zdôraznila, že situácia v odvetví je dlhodobo kritická. Aktuálne ju podľa nej prehlbuje pandémia a slabá podpora potravinárskeho priemyslu cez schémy pomoci schválené aj na úrovni EÚ. Potravinári sa do konca augusta mohli uchádzať o nenávratný finančný príspevok z PRV SR na roky 2014 až 2020.

SPPK preto žiada rezortné ministerstvo o urýchlené vyplatenie finančných prostriedkov z prvej „covidovej výzvy“. Zároveň apeluje, aby agrorezort v čo najkratšom čase vyhlásil aj druhú výzvu, ktorá už nebude diskriminačná k sektorom potravinárskeho priemyslu, veľkým podnikom a prepojeným potravinárskym podnikom, ktoré tvoria kostru potravinárskeho priemyslu Slovenska. (tasr)

Krátenie sumy minimálneho dôchodku poberateľom starobného dôchodku sa zruší, schválil to parlament. Súhlasil aj s tým, že sa predĺži podporné obdobie na čerpanie nemocenského a v apríli sa zvýši denný vymeriavací základ pandemického nemocenského.

Rezort práce prišiel s novelou zákona o sociálnom poistení pre zistenia Ústavného súdu SR. Ten začiatkom novembra 2020 upozornil, že krátenie nie je v súlade s ústavou.

Dôvodom zrušenia krátenia minimálnych dôchodkov starobných dôchodcov má byť podľa ministerstva práce postavenie sporiteľa starobných dôchodcov v systéme starobného dôchodkového sporeniam, ako aj zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s poberateľmi starobného a invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku z dôchodkového poistenia (prvý pilier) pri posudzovaní celkového príjmu na účely určenia nároku na minimálny dôchodok a sumy minimálneho dôchodku.

Ako vysvetlil rezort, v právnej úprave, ktorou sa v roku 2015 zavádzal minimálny dôchodok, sa v súlade s jeho účelom – predchádzanie tomu, aby sa dôchodca ocitol v hmotnej núdzi – navrhovalo, aby priznanie nároku na minimálny dôchodok bolo poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podmienené tým, že poistencovi, ktorý je sporiteľom, musia byť vyplácané tie dôchodky, na výplatu ktorých splnil podmienky ustanovené zákonom v systéme starobného dôchodkového sporenia. Do úhrnu dôchodkových príjmov posudzovaného na nárok na zvýšenie starobného dôchodku na minimálny dôchodok sa mal zahrnúť akýkoľvek priamy dôchodkový príjem z druhého piliera.

Tento paragraf sa však zmenil tak, aby sa suma minimálneho dôchodku poberateľovi starobného dôchodku, ktorý bol sporiteľom, znížila, a to podľa rovnakých zásad, ako sa poistencovi sporiteľovi znižuje starobný dôchodok z prvého piliera za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

„Dôvodom zníženia starobného dôchodku sporiteľa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení je skutočnosť, že do základného fondu starobného poistenia sa neplatí plná sadzba poistného na starobné poistenie, pretože časť sa platí vo forme povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,“ vysvetlil rezort.

Po novom sa podľa novely zákona do posudzovaného dôchodkového príjmu poberateľa starobného dôchodku zahrnie aj starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok z druhého piliera. Podľa rezortu to zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s poberateľmi starobného a invalidného dôchodku.

V rámci novely zákona sa navrhuje upraviť aj postúpenie pohľadávok Sociálnej poisťovne po lehote splatnosti na spoločnosť v 100-percentnom vlastníctve štátu podľa návrhu a za podmienok uvedených v návrhu finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení.

Plénum schválilo aj pozmeňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z výborov. Vypustí sa inštitút dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, keďže je podľa spoločnej správy výborov ustanovená iba na účel formálneho vzniku nároku na materské otca dieťaťa.

Zároveň sa predĺži podporné obdobie na čerpanie nemocenského v prípadoch, keď toto obdobie uplynulo počas krízovej situácie. Na predĺženie podporného obdobia musia byť splnené tri podmienky. Prvou je trvanie dočasnej PN ako základného predpokladu trvania nároku na nemocenské. Ďalšou podmienkou je, že podporné obdobie uplynulo v súvislosti s dočasnou pracovnou neschopnosťou, ktorej trvanie sa predlžovalo z dôvodu krízovej situácie, teda z dôvodu sťaženého prístupu k zdravotnej starostlivosti. Podmienkou je aj predpoklad, že poistenec po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti nebude mať z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Posledné dve podmienky by mal posudzovať posudkový lekár Sociálnej poisťovne.

Predĺženie poberania nemocenského by sa malo dotknúť v priemere 3400 poistencov mesačne v roku 2021 a v roku 2022 od januára do mája približne 1800 poistencov. Výdavky na vyplatenie nemocenského by tak mali predstavovať v tomto roku 8,6 milióna eur a v roku 2022 zasa 3,5 milióna eur.

Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh poslanca a exministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Poistencom sa tak umožní požiadať o opätovné posúdenie nároku na pandemické ošetrovné dvakrát ročne.

Na posilnenie motivácie dodržiavania karanténnych opatrení sa v apríli tohto roka bude výpadok príjmu kompenzovať zvýšením denného vymeriavacieho základu tzv. pandemického nemocenského, ale aj ošetrovného na 75 % denného vymeriavacieho základu, čo v zásade predstavuje 100 % čistej mzdy.

Vláda bude zároveň splnomocnená v prípade potreby vydávať nariadenia vlády, ktorými by na obdobie koronakrízy mohla dočasne upravovať výšku nemocenského a ošetrovného a podmienky nároku na výplatu nemocenského. Cieľom je pružne reagovať na zmeny vo vývoji pandémie. Krajniak predpokladá, že navrhovaná právna úprava celkovo zvýši výdavky základného fondu nemocenského poistenia v tomto roku na úrovni zhruba 14,8 milióna eur. (tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať