Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Téma: Pomoc ekonomike

Zdieľať

Počet žiadostí o štátnu dotáciu na kúpu elektrického automobilu v Nemecku dosiahol v júli nové maximum takmer 20 000. Bolo to najviac od zavedenia tohto príspevku v roku 2016, informovalo ministerstvo hospodárstva.

Podľa ministerstva bolo v júli zaregistrovaných 19 993 žiadostí o tzv. inovačnú prémiu, ktorá sa vzťahuje na plne elektrické aj hybridné autá. „Inovačná prémia nadobúda účinnosť a zvyšuje elektromobilitu v Nemecku,“ uviedol minister hospodárstva Peter Altmaier.

Od začiatku roka do konca júla bolo v Nemecku podaných 69 606 žiadostí o dotáciu, čo predstavuje medziročný nárast o 78,6 %.

Nemecká vláda zvýšila dotáciu na kúpu týchto vozidiel v rámci svojho balíka opatrení na podporu ekonomiky počas pandémie nového koronavírusu. Predtým si náklady na dotáciu delila vláda v Berlíne napoly s vládami jednotlivých spolkových krajín. Teraz centrálna vláda zdvojnásobila svoj podiel.

Altmaier vyjadril spokojnosť so zvýšením dotácie do konca roku 2021, čo podľa neho poskytlo ekonomike v pravý čas podporu. Nemecko poskytuje dotáciu na kúpu plne elektrického auta do výšky 9000 eur a na hybridy do výšky 6750 eur. (tasr)

Zdieľať

V júli rozhodli súdy o poskytnutí dočasnej ochrany pre 43 podnikateľských subjektov. Od 12. mája do konca júla dočasnú ochranu využívalo 196 podnikateľských subjektov, vyplýva zo štatistík spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau.

V júli zrušili ochranu 8 firmám na základe ich vlastnej žiadosti a jednému subjektu dočasnú ochranu zrušil súd.

Od 12. mája do konca júla 2020 súdy rozhodli o dočasnej ochrane celkovo pre 225 podnikateľských subjektov, 27 z nich zrušili dočasnú ochranu na základe ich vlastnej žiadosti a 2 subjektom dočasnú ochranu zrušil súd.

„Z hľadiska dosahovaného obratu najväčšími spoločnosťami, ktoré dočasnú ochranu podnikateľov začali využívať v júli, je HASTRA, s. r. o., so sídlom v Žiline, ktorá sa zaoberá výstavbou ostatných inžinierskych stavieb, a Arca Investments, a. s., so sídlom v Bratislave, ktorá sa venuje prenájmu a prevádzkovaniu vlastných alebo prenajatých nehnuteľností. Obe spoločnosti dosahujú obrat od 15 do 29,999 milióna eur. Najväčším zamestnávateľom je spoločnosť EDYMAX Europe, s. r. o., z Bardejova, ktorá sprostredkúva zamestnanie na dobu určitú a zamestnáva 200 – 249 pracovníkov,“ uviedla Jana Marková, hlavná analytička CRIF SK.

Zdieľať

Slovenská obchodná a priemyselná komora vyjadruje plnú podporu výzve Klubu 500 adresovanej premiérovi, aby neblokoval opatrenia na záchranu pracovných miest. Tvrdí, že z hľadiska podpory štátu podnikateľom je Slovensko v najhoršej situácii spomedzi krajín V4.

„Ak nezachytíme konkurenčný vlak teraz, keď máme ešte šancu ekonomike pomôcť, môže sa stať, a informácie a doterajšie skúsenosti firiem, členov SOPK tomu nasvedčujú, že v roku 2021 už pomoc mnohým firmám bude zbytočná,“ podčiarkla tlačová tajomníčka SOPK Bibiána Gunišová.

„Myslíme si, že v súčasnej situácii akékoľvek mediálne prestrelky a dokazovanie si svojej pravdy pred mikrofónmi situáciu nevyriešia. Je potrebné sadnúť si bez emócií, s chladnou hlavou za rokovací stôl a vzájomnou diskusiou sa snažiť dopracovať k riešeniu, ktoré zohľadní možnosti štátu a zároveň bude výraznou podporou ekonomike krajiny na prospech všetkých, aby sme sa na záver nedelili na víťazov a porazených. Chceme nadobudnúť presvedčenie, že sme urobili maximum v rámci možností,“ doplnila Gunišová.

Dodala, že SOPK ako najväčší reprezentant priemyslu, obchodu a služieb na Slovensku je pripravená zohrať aktívnu úlohu pri zvolaní takéhoto okrúhleho stola medzi vládou a podnikateľskou sférou.

Súčasná štátna podpora firiem na zachovanie zamestnanosti je nedostatočná, a pokiaľ sa nezvýši, hrozí v najbližších mesiacoch strata pracovných miest. Vláda má pritom na zvýšenie podpory pre podniky dosť financií zo zdrojov EÚ, uviedol minulý týždeň Klub 500. Predseda združenia najväčších slovenských firiem s viac ako 500 zamestnancami Vladimír Soták vyzval premiéra Igora Matoviča, aby vytvoril priestor na spoločné rokovanie s podnikateľmi. (tasr)

Zdieľať

Ministerstvo práce spúšťa ďalšie projekty na podporu nezamestnaných, najmä mladých. Zamestnávateľom, ktorí vytvoria miesto pre mladého nezamestnaného minimálne na 9 mesiacov, dá príspevok na mzdu vo výške 638,40 eura mesačne počas 6 mesiacov.

„Pridanou hodnotou tohto projektu je udržateľnosť, keďže zamestnávateľ je povinný udržať vytvorené pracovné miesto najmenej v dĺžke polovice obdobia, za ktoré dostáva príspevok. Ak bude zamestnávateľ dostávať príspevok 12 mesiacov, musí udržať toto miesto ďalší polrok,“ uviedol minister práce Milan Krajniak.

Druhou aktivitou projektu je poskytovanie príspevkov mladým bez práce, ktorí sa rozhodnú prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť. Dostanú od úradu na rozbehnutie vlastného podnikania 3500 eur, musia sa však zaviazať, že budú svoju činnosť vykonávať minimálne jeden rok. V rámci tohto projektu plánuje ministerstvo podporiť približne 2 500 mladých nezamestnaných do 29 rokov.

Ministerstvo práce tvrdí, že podporí aj aktivitu mladých nezamestnaných do 29 rokov pri hľadaní práce. V rámci národného projektu „Reštart pre mladých UoZ 2“ môžu požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o finančný príspevok k mzde, ak si sami nájdu zamestnanie. Prvých 6 mesiacov budú dostávať 126,14 eura mesačne, ďalších 6 mesiacov 63,07 eura. Tým ich chce štát motivovať, aby prijali prácu aj za nižšiu mzdu, ktorá ich mohla odrádzať od nástupu do zamestnania. Podporiť takto vie takmer 1 200 nezamestnaných.

Rezort práce spúšťa aj podporu pre nezamestnaných v najmenej rozvinutých okresoch s vysokou mierou evidovanej nezamestnanosti, ktorí uvažujú o začatí samostatnej zárobkovej činnosti. V rámci opatrenia 3. národného projektu „Cesta na trh práce 2“ môžu požiadať úrad práce o príspevok na prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti v rôznych odvetviach.

„Takto chceme pomôcť nezamestnaným, ktorí uvažujú nad vlastným podnikaním, avšak nemajú prostriedky na rozbeh. Ak nám budú garantovať udržateľnosť svojej činnosti na minimálne dva roky, úrad im pošle v dvoch splátkach 5 600 eur,“ dopĺňa minister. Štát vie takto pomôcť približne 440 nezamestnaným.

Od 20. júla môžu zamestnávatelia, ktorí majú záujem zamestnať mladého nezamestnaného do 29 rokov a poskytnúť mu prax, požiadať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny aj o finančný príspevok na jeho mzdu aj mentorovanie. Podmienkou je, že pre neho vytvoria nové pracovné miesto na minimálne 6 mesiacov alebo na dobu neurčitú, pričom finančné príspevky sa mu poskytujú najviac 9 mesiacov. Príspevok na mzdu zamestnanca je vo výške 95 % celkovej ceny práce, maximálne 784,16 eura. Na každého mentora môže zamestnávateľ dostať najviac 98,02 eura. Úrad prispeje aj na osobné ochranné pracovné prostriedky, pracovné pomôcky či náradie, a to najviac 71,92 eura.

Zdieľať

Len do dnešnej polnoci majú čas na zaslanie júnových výkazov SZČO, ktoré žiadajú o príspevok v rámci projektu Prvá pomoc cez opatrenie 2. Zamestnávatelia môžu o júnové príspevky na mzdy zamestnancov žiadať do konca augusta.

Od 1. augusta začnú úrady práce prijímať výkazy a žiadosti za júl.

SZČO zasielajú svoje výkazy, resp. žiadosti s výkazmi v rámci opatrenia 2 do konca augusta.

Zamestnávatelia, ktorí idú cez opatrenia 1 a 3A alebo 3B, žiadajú do 30. septembra 2020. Zamestnávatelia už môžu pri čerpaní pomoci prestupovať aj medzi opatreniami 3A (kurzarbeit) a 3B (pokles tržieb), aby si vybrali, čo je pre nich výhodnejšie.

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatili doteraz zamestnávateľom a SZČO vyše 457 miliónov eur. Použili sa na mzdy zamestnancov a podporu činnosti živnostníkov. Ďalších vyše 8 miliónov eur poslalo ministerstvo zamestnancom, ktorí zostali bez príjmu. Tí dostali SOS dotáciu.

Ministerstvo práce upozorňuje, že príspevky aj napriek uvoľneniu opatrení bude poskytovať aj za august a september. Vláda totiž predĺžila poskytovanie prvej pomoci o ďalšie dva mesiace.

Zdieľať

Železnice SR poskytnú maximálnu zľavu z nájomného 50 %. Týka sa nájomcov nehnuteľností v správe ŽSR, s ktorými mali zmluvu pred 1. februárom a ktorí pre opatrenie súvisiace so zabránením šírenia pandémie nemohli nehnuteľnosť užívať.

„ŽSR rozhodli, že poskytnú zľavu v maximálnej výške, ktorú umožňuje zákon, a to 50 % za obdobie sťaženého užívania predmetu nájmu. Pre nájomcov bude od 30. júla 2020 k dispozícii elektronický formulár na webovej stránke ŽSR, ktorého vyplnením môžu nájomcovia podať oficiálnu žiadosť o poskytnutie zľavy,“ uviedol generálny riaditeľ ŽSR Miloslav Havrila.

Aký je postup:

  • Po vyplnení formulára budú žiadatelia o poskytnutie zľavy informovaní, či spĺňajú zákonné podmienky na poskytnutie zľavy.
  • Následne ŽSR pripravia elektronickú žiadosť o dotáciu na ministerstvo hospodárstva.
  • Túto žiadosť je nájomca povinný elektronicky podpísať.
  • Až po elektronickom schválení bude odoslaná na rezort hospodárstva.
  • Po procese schválenia na ministerstve hospodárstva budú ŽSR nájomcov informovať o výsledku.
  • Na vyplnenie formulára budú ŽSR vyzývať aj tých nájomcov, ktorí zasielali žiadosti o zľavy ešte pred prijatím zákona.
Zdieľať

Firma prišla počas pandémie o výhodu neplatiť daň. Daniari si ju stiahli z vratky DPH

Ilustrácia N - Hedviga Gutierrez
Ilustrácia N – Hedviga Gutierrez

Ak firma ako platiteľ DPH načas podala daňové priznanie a daň z príjmov nezaplatí, daňový úrad si ju stiahne z nadmerného odpočtu. Príde tak o výhodu z lex korona, podľa ktorej sa termín priznania a platby dane posúva na obdobie mesiac po skončení pandémie.

Zdieľať

Soták: Argumenty úradu vlády proti zvyšovaniu pomoci pre firmy neobstoja

Majiteľ Podbrezovských železiarní Vladimír Soták. Foto – TASR
Majiteľ Podbrezovských železiarní Vladimír Soták. Foto – TASR

Predseda Klubu 500 Vladimír Soták tvrdí, že argumenty úradu vlády, ktorými zdôvodnil, prečo neplánuje zvýšiť pomoc pre podniky, neobstoja, opakovane vysvetľuje potrebu jej navýšenia. Premiérovi, ministrom a prezidentke poslal otvorený list, v ktorom ich vyzýva na komunikáciu.

Úrad vlády v utorok uviedol, že neuvažuje o navýšení pomoci pre podniky tak, ako to žiadajú významní zamestnávatelia. Zdôvodnil to tým, že sa zlepšujú ukazovatele ekonomiky.

Soták hovorí, že štatistiky a predikcie hovoria niečo iné.

Čo tvrdí Klub 500:

  • medziročná priemyselná produkcia poklesla v máji o 33,5 %,
  • medziročný pokles objednávok bol v máji na úrovni 41,9 %,
  • export tovarov a služieb klesol medziročne v máji o 33,9 %, pričom Inštitút finančnej politiky prognózuje jeho pokles za II. kvartál 2020 až o 36,6 %,
  • odhadovaný pokles HDP v roku 2020 je na úrovni 9,8 %.

Úrad vlády síce argumentuje tým, že v budúcom roku by mala slovenská ekonomika rásť, no Klub 500 upozorňuje, že nežiada podporu na udržanie zamestnanosti v budúcom, ale v tomto, pre ekonomiku krízovom roku.

„Vláda má k dispozícii takmer 5 miliárd eur na udržanie zamestnanosti a podporu ekonomiky, ktoré však na tento účel nechce uvoľniť. Treba zdôrazniť, že ak tieto prostriedky neminieme, budeme ich musieť vrátiť do Bruselu,“ tvrdí Soták.

Ak podľa neho vláda argumentuje schodkom štátneho rozpočtu, tak z asi 500 miliónov eur, ktoré bola vláda schopná vyčerpať, len 75 miliónov eur boli zdroje štátneho rozpočtu (15 %), ostatné sú zdroje EÚ. „Argumentovanie schodkom preto neobstojí,“ tvrdí Klub 500.

Zoskupenie firiem, ktoré zamestnávajú viac ako 500 pracovníkov, tvrdí, že nerozumie vyjadreniam predsedu vlády, ani jeho poradcom. „Nik predsa nevie, kedy sa ekonomika zotaví. Ak ešte dnes podniky platia zamestnancov z úverov, nakoľko sú v prevádzkových stratách a je otázkou, dokedy to ešte vydržia. Mesiac? Dva? Ako k tomu prídu zamestnanci, z tých takmer dvoch miliónov zamestnancov v priemysle, poľnohospodárstve a službách, ktorí prídu o zamestnanie a pritom zostanú nevyčerpané zdroje z EÚ? Oni dostali jasný signál, aký postoj zaujíma premiér k udržaniu ich pracovných miest,“ dodal vo vyjadrení Soták.

Aj argumentovanie eKasou je podľa Sotáka nepochopenie súčasnej situácie. Výsledky eKasy totiž podľa neho nehovoria vôbec o situácii v priemysle, poľnohospodárstve, stavebníctve, odrážajú len tržby v maloobchode a v tomto prípade ide len o odloženú spotrebu z čias, keď boli predajne zatvorené.

Predseda Klubu 500 pripomenul, že niekoľkokrát oficiálnou cestou žiadal premiéra o osobné stretnutie, avšak ten doteraz na ich žiadosť nereagoval.

Zdieľať

Poštová banka podpísala so spoločnosťou Slovak Investment Holding a s Eximbankou dohody týkajúce sa nového programu finančnej pomoci pre podniky. Vďaka antikorona zárukám môžu podniky, ktorým chýba pre pandémiu likvidita, získať zvýhodnený úver.

Banka začne žiadosti o „antikorona úvery“ prijímať v najbližších dňoch.

Podmienky úveru:

  • Úver s možnosťou odkladu splátok istiny a úrokov na 12 mesiacov budú môcť podniky získať do 2 miliónov eur cez program SIH a 20 miliónov cez program Eximbanky s maximálnou úrokovou sadzbou 3,9 % p. a. pre mikropodniky (pre ostatné podniky 1,9 % p. a.).
  • Financie budú môcť podniky použiť na svoje prevádzkové výdavky alebo obnovovacie investície.
  • Splatnosť úveru je 2 až 6 rokov.
  • Na úver sa vzťahuje poplatok za záruku vo výške závislej od splatnosti a výšky úveru, ktorý môže byť podniku odpustený, ak udrží priemernú úroveň zamestnanosti a ostatné podmienky.
Zdieľať

Premiér po týždni reaguje na Sotákovu kritiku. Výpomoci pre firmy zvyšovať nemieni, lebo ekonomika sa zlepšuje

Predseda Klubu 500 Vladimír Soták. Foto - TASR
Predseda Klubu 500 Vladimír Soták. Foto – TASR

Úrad vlády po týždni zareagoval na požiadavku zamestnávateľov zvýšiť finančné výpomoci na udržanie pracovných miest. Tvrdí, že žiadne zvyšovanie stropov neplánuje. Argumentuje tým, že to nie je potrebné, keďže ekonomika sa už zlepšuje.

Zdieľať

Povinnosť umelcov platiť príspevky do umeleckých fondov plánuje ministerstvo kultúry zrušiť. Návrh by malo predložiť do pripomienkového konania na začiatku augusta.

Ministerstvo pripomína, že Literárny fond, Hudobný fond i Fond výtvarných umení fungujú na základe takmer 30 rokov starej právnej úpravy, ktorá sa rokmi žiadnym spôsobom nevyvíjala, nereagovala na zmenené kultúrne a spoločenské prostredie ani na vznik podporných verejnoprávnych fondov (Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia, Fond na podporu kultúry národnostných menšín), ktoré sa venujú systémovej viaczdrojovej podpore kultúrnej produkcie postupne od roku 2009.

„Popri zrušení dodatočného zaťaženia umeleckých profesií je potrebné vymedziť základné funkcie a služby systému doterajších umeleckých fondov, predovšetkým vo vzťahu k tradičným funkciám profesijnej komory a z toho vyplývajúcim sociálnym a administratívno-organizačným funkciám, ktorých absencia sa v oblasti umeleckých profesií počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19 ukázala ako zásadná,“ dopĺňa rezort v oznámení. (tasr)

Zdieľať

Prvé platby z fondu obnovy EÚ dostanú členské štáty v 2. polroku 2021, odhaduje eurokomisár pre ekonomiku Paolo Gentiloni. Lídri Únie sa dohodli na fonde a novom rozpočte spolu za vyše 1,8 bilióna eur, rokuje o nich ešte europarlament.

Gentiloniho vyjadrenie uverejnili talianske noviny La Repubblica. Európsky parlament požaduje zmeny v návrhu dlhodobého rozpočtu, čo vyvoláva otázniky aj nad vyplácaním peňazí z fondu.

Podľa Gentiloniho EÚ bude musieť schváliť nové zdroje, ako napríklad digitálnu daň a daň z emisií oxidu uhličitého, aby splatila spoločný dlh v rokoch 2026 a 2056. „V opačnom prípade ho budú musieť splatiť jednotlivé krajiny.“ (tasr)

Zdieľať

Europarlament pohrozil neschválením dohodnutého rozpočtu EÚ

Európsky parlament pohrozil, že neschváli rozpočet EÚ a fond obnovy, na ktorom sa lídri členských krajín dohodli na nedávnom samite. V rezolúcii vyjadril europarlament nesúhlas najmä s chystanými škrtmi vo výdavkoch na výskum, zdravotníctvo či na ochranu klímy.

Europoslanci hlasovali v rozpore s naliehaním predsedu Európskej rady Charlesa Michela aj šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorí dohodu premiérov a prezidentov označili za „historický krok vpred pre úniu“ či za „kľúčový“ okamih európskych dejín.

Za rezolúciu zdvihlo ruku 465 zákonodarcov, 150 ich bolo proti a 67 sa zdržalo.

Okrem vyšších investícií do vedy či zelených technológií europoslanci žiadajú, aby EÚ prijala jasný mechanizmus, ktorý čerpanie únijných peňazí podmieni rešpektovaním demokratických princípov a vlády práva. Týka sa to predovšetkým Maďarska a Poľska. (europa.eu, čtk)

Zdieľať

Ministerstvo práce by chcelo z fondu obnovy EÚ financovať reformu sociálnych služieb a trvalé zavedenie kurzarbeitu, teda systému, keď štát prispieva firmám, aby neprepúšťali zamestnancov, pre ktorých práve nemajú prácu.

Na Slovensko by mohlo pripadať približne 7,5 miliardy eur z grantov fondu obnovy, jednou z podmienok je predloženie plánu reforiem do polovice októbra.

„Ministerstvo práce sa zameria najmä na reformu systému sociálnych služieb, ktorej súčasťou bude, v súlade s programovým vyhlásením vlády, zavedenie štátnej dávky v odkázanosti, zjednotenie posudkovej činnosti a vybudovanie systému dlhodobej starostlivosti zameranej na riešenie komplexnej zdravotnej, sociálnej a opatrovateľskej starostlivosti,“ uviedla pre TASR hovorkyňa Veronika Husárová.

Druhou časťou by mal byť takzvaný kurzarbeit. (tasr, n)


Zdieľať

Inštitút INESS, ktorý sa zasadzuje za malé štátne výdavky, pokračuje v kritike dohodnutého 750-miliardového balíka EÚ. Analytik Martin Vlachynský tvrdí, že fond je zbytočne veľký, riskantný a prehĺbi chronické ekonomické problémy EÚ.

Čo hovorí analytik

  • Pandémia koronavírusu síce spôsobila zásadný ekonomický šok, no príčinou chronických problémov štátov EÚ „nie je vírus, ale dlhodobá fiškálna nezodpovednosť národných štátov, chýbajúce reformy najmä sociálnych systémov čeliacich demografickej zmene, rozsiahle zasahovanie štátov do fungovania ekonomík a míňanie vzácnych zdrojov na politicky vytvorené ciele“.
  • Politici mali aj doteraz problém míňať eurofondy, fond preto hrozí ešte väčšou neefektívnosťou. „Predstava, že do roku 2023 slovenskí politici vymyslia náhradu za automobilky či oceliarne, je scestná.“
  • Konkurenčné prostredie môže byť poškodené: „Mnohým podnikateľom sa viac oplatí bojovať o fondy než o zákazníkov.“
  • Miliardy na riešenie krízy podľa neho bude splácať 30 rokov celá generácia Európanov vo forme „vyšších daní, zníženej kúpyschopnosti miezd, znehodnotených úspor, ale hlavne ešte slabším ekonomickým rastom“.
  • Najmenej škodlivý spôsob míňania získaných zdrojov by bol platiť položky, ktoré sa bežne platia z rozpočtu, čím by sa spomalilo zadlžovanie a zvyšovanie daní. (tasr, n)


Zdieľať

Nezamestnanosť na Slovensku počas koronakrízy stúpala viac v odvetviach, kde sa nedá pracovať z domu. Ohrozené sú tým najmä sociálne slabšie skupiny obyvateľov, upozornil v analýze Inštitút finančnej politiky.

Inštitút, ktorý funguje pri ministerstve financií, píše, že štát by mal ohrozené skupiny podporiť v hľadaní práce a pomôcť im stabilizovať ich príjmy. Varuje, že do pôvodného povolania sa zrejme nebudú môcť všetci vrátiť.

  • Navrhuje pokračovať v schéme podpory skrátenej práce,
  • rozšíriť podporu v nezamestnanosti,
  • príspevky rodinám, ktoré zostali čerpať ošetrovné (OČR),
  • rozšírenie aktívnej politiky trhu práce (teda pomoci nezamestnaným nájsť uplatnenie).
Zdieľať

Maďarská centrálna banka podľa očakávaní znížila základnú úrokovú sadzbu na 0,6 % z doterajších 0,75 %. Reaguje tak na očakávané vyššie ekonomické škody spôsobené koronakrízou, základný úrok zrazila druhý raz za posledný mesiac. (čtk)

Zdieľať

Zamestnávatelia pritvrdzujú: Ak sa koalícia nezačne prioritne venovať dôsledkom krízy, začneme prepúšťať

Predseda Klubu 500 Vladimír Soták. Archívne foto - TASR
Predseda Klubu 500 Vladimír Soták. Archívne foto – TASR

Slovensko má dostatok prostriedkov na udržanie zamestnanosti, tvrdia predstavitelia Klubu 500 a hovoria o masovom prepúšťaní, ak premiér Matovič neprehodnotí svoj nesúhlas s navyšovaním výpomocí na udržanie pracovných miest.

Zdieľať

Ministerstvo práce propaguje dotácie pre zamestnávateľov, ktorí poskytnú prácu a prax ľuďom bez práce do 29 rokov. Na jedno miesto je možné získať do 784,16 eura mesačne, ďalšie príspevky sa dajú získať na mentora a pracovné pomôcky.

Viac o projekte

  • Projekt sa volá Praxou k zamestnaniu 2, je podporený z eurofondov sumou zhruba 30 miliónov eur.
  • Aktivity už prebiehajú od minulého roka, zmluvy podporených žiadateľov sa dajú nájsť v centrálnom registri zmlúv.
  • Počas koronakrízy bolo uzavretých zmlúv len minimum, podľa ministerstva sa teraz projekty postupne spúšťajú.
  • Zamestnávatelia podávajú žiadosť na úrady práce, podmienkou je vytvoriť pracovné miesto pre mladého nezamestnaného do 29 rokov na minimálne 6 mesiacov.
  • Finančné príspevky na toto pracovné miesto je možné získať najviac na 9 mesiacov, príspevok sa poskytuje do 95 % ceny práce, najviac do 784,16 eura.
  • Na mentora je možné dostať najviac 98,02 eura, na pracovné pomôcky najviac 71,92 eura.
  • Žiadatelia môžu pochádzať zo všetkých krajov okrem Bratislavského.

Okrem uvedeného projektu fungujú pre dlhodobo nezamestnaných aj osobitné príspevky k mzde či príspevky na rekvalifikáciu.

Zdieľať

Na samite EÚ bol dosiahnutý určitý úspech napriek tomu, že tretí rokovací deň v Bruseli sa skončil bez dohody. Myslia si to holandský premiér Mark Rutte a jeho rakúsky kolega Sebastian Kurz, ktorí majú najtvrdšie postoje k fondu obnovy.

Lídri únijných štátov sa zatiaľ nedokázali zhodnúť na celkovom objeme fondu na pomoc ekonomikám zasiahnutým pandémiou ani na pomere grantov a úverov. Práve Holandsko a Rakúsko patria k takzvaným šetrným krajinám, ktoré navrhujú zmenšiť celkový balík 750 miliárd eur a ubrať z priamych dotácií.

Podľa Rutteho to chvíľu vyzeralo tak, že rozhovory skrachujú, no šéf samitov Charles Michel teraz pracuje na kompromisnom návrhu. „Ešte nie sme v cieli, stále to môže neskončiť. Vyzerá to však oveľa nádejnejšie než počas noci, keď som si myslel, že je po všetkom,“ povedal ráno po skončení nočných rokovaní Rutte.

Pôvodne dvojdňový samit sa mal skončiť v sobotu. Vzhľadom na nezhody a prieťahy niektorí štátnici neskrývali svoje podráždenie a pustili sa do seba.

Prekáračky s Holandskom

Veľkým terčom kritiky, najmä zo strany Talianska či Maďarska, sa stal holandský premiér Rutte, ktorý bojuje za požiadavky piatich šetrných krajín (Holandsko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko, Dánsko). Maďarský premiér Viktor Orbán sa ho údajne dokonca spýtal, prečo k nemu Holanďan prejavuje toľko nenávisti.

„Nie sme tu preto, že si neskôr vzájomne pôjdeme na narodeninové večierky. Sme tu preto, že pracujeme pre svoju krajinu. Všetci sme profesionáli,“ uviedol holandský premiér.

Rutte je známy ako politik, ktorý sa snaží nájsť kompromisné riešenia. Pre svoj tvrdý postoj na rokovaniach počas prebiehajúceho samitu je však teraz považovaný za hlavnú prekážku dosiahnutia dohody.

O čom sú najväčšie spory

V Bruseli sa rokuje o celkovej sume zhruba 1,85 bilióna eur, z toho 1,074 bilióna eur pripadá na sedemročný rozpočet Únie a zvyšok na fond obnovy. Peniaze do fondu si chce EK požičať na kapitálových trhoch, ručiteľmi by bolo všetkých 27 členských krajín. To sa časti lídrov nepozdáva, rovnako ako navrhovaný pomer grantov a úverov.

Michel spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorej krajina predsedá EÚ, sa snaží s ohľadom na súčasnú ekonomickú krízu tlačiť na rýchlu dohodu. Holandsko a jeho spojenci však chcú čo najviac znížiť spoločný dlh. Navyše požadujú, aby čerpanie peňazí bolo čo najprísnejšie spojené s plnením stanovených reforiem.

„Nemôže od nás chcieť, aby sme robili určité reformy,“ sťažoval si na Rutteho postoj predseda talianskej vlády Giuseppe Conte. Dodal, že Holanďan možno môže vyzerať ako hrdina vo svojej krajine, ale nikde inde.

Narážky na Maďarsko a Poľsko

Rutte tiež vyhlásil, že chce, aby existovala súvislosť medzi rozdeľovaním peňazí z únijného fondu a dodržiavaním zásad právneho štátu. Išlo o jasnú narážku na Poľsko a Maďarsko, s ktorým EK vedie konanie pre porušovanie európskych hodnôt. Táto podmienky vraj rozzúrila Orbána.

„Neviem, aký má holandský premiér osobný dôvod nenávidieť mňa alebo Maďarsko, ale útočí veľmi tvrdo a dáva jasne najavo, že Maďarsko podľa jeho názoru nerešpektuje právny štát, a preto musí byť finančne potrestané,“ povedal maďarský premiér.

Ak sa lídri Únie nedohodnú, podľa diplomatických zdrojov sa rozídu a vrátia sa k ďalším rokovaniam na budúci mesiac. (čtk)

Zdieľať

Štátom garantované úvery na prekonanie problémov pri pandémii bude môcť poskytovať ďalších päť bánk. Do garančnej schémy sa pridali ČSOB, BKS Bank, OTP, SZRB a UniCredit Bank.

„Veríme, že zapojením sa ďalších bánk do garančnej schémy sa podarí podporiť finančnú kondíciu, likviditu a cash flow širokého spektra slovenských firiem, udržať zamestnanosť a zvládnuť toto náročné obdobie spôsobené pandémiou COVID-19,“ uviedol Peter Dittrich, podpredseda predstavenstva a investičný riaditeľ Slovak Investment Holdingu.

SIH antikorona záruka 2:

  • prostredníctvom antikorona záruky 2 sú poskytované preklenovacie úvery podnikom s odkladom splátok istiny a úrokov na 12 mesiacov,
  • maximálna výška úveru je 2 mil. eur so splatnosťou 2 až 6 rokov,
  • úrokové sadzby sú limitované pre mikropodniky vo výške 3,9 % p. a. a pre ostatné podniky 1,9 % p. a.,
  • na úver je aplikovaný poplatok za záruku vo výške závislej od splatnosti úveru, ktorý bude podniku odpustený, ak udrží zamestnanosť,
  • podniky môžu zdroje použiť na financovanie svojich prevádzkových, ako aj investičných potrieb.
Zdieľať

Lídri EÚ začali rokovanie, ktoré má priniesť zhodu na parametroch krízového fondu a budúceho 7-ročného rozpočtu. Názory na celkový objem peňazí či spôsob ich rozdeľovania sa zatiaľ výrazne odlišujú, očakáva sa preto dlhé rokovanie.

Šéfovia štátov a vlád sa opäť zišli na jednom mieste po piatich mesiacoch, keď pre pandémiu hovorili spolu iba na diaľku.

O balíku 750 miliárd eur určenom na obnovu ekonomík zasiahnutých koronakrízou sa vyjednáva spoločne s úniovým rozpočtom na obdobie 2021 – 2027 v navrhovanej výške takmer 1,1 bilióna eur. Podľa predsedu Európskej rady Charlesa Michela je dohoda v nadchádzajúcich dňoch možná.

Návrh má podporu najväčších ekonomík Nemecka a Francúzska, rovnako tiež Talianska a Španielska, ktoré majú byť ako pandémiou najviac zasiahnuté krajiny hlavnými príjemcami peňazí z fondu obnovy.

K najhlasnejším odporcom Michelovho návrhu patrí Holandsko, ktoré chce presadiť čo najprísnejšie podmienky využívania peňazí z fondu. Spolu s ďalšími štátmi – Rakúskom, Dánskom a Švédskom – plánuje dosiahnuť zníženie objemu krízového balíka najmenej o desiatky miliárd eur. (čtk)

Zdieľať

Francúzsko plánuje podporiť domáce podniky znížením daní, vyhlásil nový francúzsky premiér Jean Castex. „Znížime dane, ktoré zaťažujú výrobu vo Francúzsku.“

„Kríza potvrdila, že náš priemysel musí prejsť transformáciou,“ povedal Castex, ktorý po vymenovaní za predsedu vlády prvýkrát vystúpil na pôde parlamentu, kde predstavil svoje priority. Ich súčasťou bude aj znižovanie firemných daní, po čom francúzske podniky už dlho volali.

Neuviedol, akým spôsobom sa redukcia daní bude financovať, povedal však, že pre francúzskych daňových poplatníkov sa daňová záťaž zvyšovať nebude.

V piatok by podľa Castexa mala vláda rokovať so zamestnávateľmi a predstaviteľmi odborov o balíku na zotavenie ekonomiky v celkovej hodnote 100 miliárd eur. Súčasťou balíka je podpora domáceho priemyslu a služieb v hodnote 40 miliárd eur, ktorá zahrňuje aj znižovanie daní. (tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať