Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Téma: Riziko krízy

Zdieľať

Nemecko sa tesne vyhlo recesii. HDP nepatrne stúpol

Nemecká ekonomika sa v treťom štvrťroku tesne vyhla recesii. HDP sa v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zvýšil o 0,1 percenta po poklese o 0,2 percenta v období mesiacov apríl až jún.

Predbežné údaje o vývoji nemeckého hospodárstva v 3. kvartáli zverejnil štatistický úrad Destatis.

Podľa štatistikov ekonomiku podporila najmä spotreba domácnosti a vlády. Rástol tiež export, zatiaľ čo dovoz zostal približne na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcich 3 mesiacoch.

Analytici v prieskume Reuters očakávali v 3. štvrťroku pokles hospodárstva o 0,1 percenta.

Ekonomika technicky spadne do recesie, ak HDP (zmena oproti predchádzajúcemu kvartálu) klesne v dvoch bezprostredne za sebou nasledujúcich štvrťrokoch. Nemecku sa to naposledy stalo pred šiestimi rokmi, píše Bloomberg.

Štatistický úrad zrevidoval dáta o nemeckom HDP v predchádzajúcich kvartáloch. Po úprave od apríla do júna klesol o 0,2 percenta, pôvodný údaj hovoril o 0,1-percentnom prepade. V 1. štvrťroku vzrástol o 0,5 percenta.

Medziročný vývoj HDP bol v súlade s prognózami analytikov. Tempo rastu v 3. kvartáli sa zrýchlilo na 0,5 percenta z 0,3 percenta v 2. štvrťroku.

Útlm sa nekončí:

Podľa nemeckého ministerstva hospodárstva zostáva rast HDP slabý. Firmy v najbližších mesiacoch neočakávajú zvýšenie exportu.

„Indikátory nenaznačujú zotavenie, no ukazovatele podnikateľskej nálady vyslali prvý náznak nádeje,“ cituje Reuters z pravidelnej mesačnej správy nemeckého rezortu.

Nemecká vláda počíta v tomto roku so slabším celoročným rastom o 0,5 percenta po vlaňajšej expanzii o 1,4 percenta. Pre budúci rok odhaduje zrýchlenie na 1 percento.

Zdieľať

Dôvera investorov v ekonomiku Nemecka aj celej eurozóny v novembri výrazne vzrástla, ukázal prieskum inštitútu ZEW. Priaznivejší výhľad pre najväčšiu európsku ekonomiku vysvetľuje vývojom v spore medzi Čínou a USA.

Podľa ZEW sa kľúčový index dôvery nemeckých investorov, ktorý vyjadruje ich očakávania na najbližších šesť mesiacov, v novembri strmo zvýšil o 20,7 bodu na -2,1 bodu.

Ekonómovia, ktorých oslovila spoločnosť FactSet, očakávali, že hodnota indexu stúpne len na -14,8 z -22,8 bodu v októbri.

„Zvyšuje sa tak nádej, že sa prostredie medzinárodnej hospodárskej politiky v blízkej budúcnosti zlepší, čo vysvetľuje prudký nárast ukazovateľa ekonomického sentimentu ZEW v novembri,“ povedal Achim Wambach, prezident ZEW. „Šance na riadený odchod Británie z EÚ sa medzičasom značne zvýšili. Clá na dovoz automobilov z EÚ do Spojených štátov sú menej pravdepodobné ako prognózy pred niekoľkými týždňami. A dohoda v obchodnom spore medzi USA a Čínou sa zdá pravdepodobnejšia,“ dodal.

Aj čiastkový index, ktorý odráža hodnotenie súčasnej hospodárskej situácie v Nemecku, sa mierne zlepšil a stúpol o 0,6 bodu na -24,7 bodu z -25,3 bodu v októbri.

V prípade eurozóny sa novembrový index dôvery ZEW takisto prudko zvýšil, a to medzimesačne o 22,5 bodu na -1 bod. Ukazovateľ súčasnej ekonomickej situácie stúpol o 6,8 bodu na -19,6 bodu.

Výkon nemeckej ekonomiky sa v 2. štvrťroku znížil o 0,1 % oproti predchádzajúcemu kvartálu, pretože výdavky domácností a spotreba štátu nedokázali vykompenzovať slabý export.

Analytici očakávajú aj v 3. štvrťroku ďalší medzikvartálny pokles nemeckej ekonomiky, čo by znamenalo technickú recesiu. (reuters, tasr)

Zdieľať

Šance Nemecka na únik pred recesiou stúpli. Exportný motor sa nečakane prebral

Nemecký export v septembri rástol najrýchlejšie za uplynulé takmer dva roky. V porovnaní s augustom stúpol o 1,5 percenta a výrazne prekonal očakávania analytikov.

Septembrový výsledok je najlepší od novembra 2017. Analytici predpokladali, že v deviatom mesiaci vývoz stúpne o 0,4 percenta, píše Reuters.

Priaznivé údaje z Nemecka prichádzajú v čase obáv z recesie najväčšej európskej ekonomiky.

„Hoci priemysel je nepochybne v recesii, celá nemecká ekonomika by sa v poslednej minúte mohla vyhnúť ďalšiemu poklesu, a tým aj technickej recesii,“ hovorí Carsten Brzeski z ING.

Nemecký štatistický úrad zverejní údaje o vývoji HDP za 3. štvrťrok na budúci týždeň.

V 2. kvartáli sa znížil o 0,1 percenta po 0,4-percentnom raste v prvých troch mesiacoch roka.

Ak by ekonomika cúvla aj v 3. štvrťroku, dostala by sa do technickej recesie. K nej dochádza, keď HDP klesne aspoň v dvoch kvartáloch po sebe.

Ekonomickí poradcovia nemeckej vlády napriek pretrvávajúcemu útlmu hospodárstva neočakávajú žiadnu hlbokú recesiu. Podľa nich nie je potrebný ani zvláštny program na podporu ekonomiky.

Zdieľať

Nálada nemeckých spotrebiteľov je najhoršia za ostatné 3 roky. Podľa GfK sa v nej odráža spomaľovanie ekonomiky, pre ktoré ubúdajú pracovné miesta v automobilovom priemysle a finančných službách.

Index spotrebiteľskej dôvery na november klesol oproti predchádzajúcemu mesiacu o dve desatiny na 9,6 bodu, píše Reuters.

Na najväčšiu európsku ekonomiku doliehajú obchodné konflikty a obavy z brexitu bez dohody, čo zapríčinilo ochabnutie v spracovateľskom priemysle závislom od exportu.

Spomalenie sa začína šíriť aj do ostatných odvetví. Rast nemeckej ekonomiky doposiaľ ťahala spotreba a štátne výdavky. Odhaduje sa, že v 3. štvrťroku krajina spadla do recesie.

Čiastkový index očakávaní vývoja ekonomiky v prieskume GfK klesol najnižšie od decembra 2012. Podľa Reuters sa spotrebitelia domnievajú, že slabnutie globálnej ekonomiky ďalej poškodí vývoj a ešte sťaží situáciu priemyslu.

 

Zdieľať

Bundesbank pripúšťa, že nemecký HDP sa v 3. kvartáli opäť znížil. Znamenalo by to, že najväčšia európska ekonomika sa dostala technicky do recesie po tom, ako v 2. štvrťroku klesla medzikvartálne o 0,1 percenta.

Komentár k vývoju hospodárstva vydala nemecká centrálna banka v mesačnej správe.

Podľa nej hrozí, že spomaľovanie vývozu ovplyvňuje aj domácu ekonomiku, píše Reuters.

Rast najväčšej ekonomiky eurozóny sa vlani prudko spomalil na 1,5 percenta. Jej silný exportný motor trpel dosahmi globálnej obchodnej vojny.

Zdieľať

Nemecká vláda znížila odhad rastu ekonomiky v roku 2020 na 1 % z predchádzajúcich 1,5 %. Prognózu prírastku HDP na tento rok ponechala na 0,5 %. Nad Nemeckom stále visí otáznik, či v 3. kvartáli skĺzlo technicky do recesie.

Nové odhady zverejnilo nemecké ministerstvo hospodárstva, podľa ktorého najväčšej európskej ekonomike nehrozí kríza, píše Reuters.

Nemecký HDP v minulom roku stúpol o 1,4 percenta.

„Hospodársky vývoj v Nemecku je v súčasnosti rozdelený. Odvetvia orientované na vývoz sú pod tlakom pre obchodné konflikty a odchod Británie z EÚ,“ hovorí minister hospodárstva Peter Altmeier.

Podľa neho však domáca ekonomika zostáva v dobrom stave.

Odhady rastu nemeckého HDP nedávno zhoršili aj popredné inštitúty. V tomto roku čakajú polpercentný rast, na budúci rok 1,1 percenta.

Zdieľať

Nemecký export ochabol, recesia je na spadnutie

Nemecký vývoz v auguste klesol v porovnaní s júlom o 1,8 percenta, čo je najprudší medzimesačný pokles od apríla. Upadajúca kondícia exportu podporuje prognózy, podľa ktorých najväčšia ekonomika eurozóny skĺzne v 3. štvrťroku do recesie.

Údaje o výsledkoch zahraničného obchodu v auguste zverejnil nemecký štatistický úrad.

Prepad exportu bol väčší, než predpokladali analytici, ktorí odhadovali 1-percentný pokles, píše Reuters.

Prekvapil import, ktorý stúpol medzimesačne o 0,5 percenta, pričom sa očakával mierny prepad.

V medziročnom porovnaní vývoz spadol o 3,9 percenta, import klesol tretí mesiac za sebou (o 3,1 percenta).

Čo brzdí nemecký motor

Hospodárstvo sa výrazne spolieha na export. Nemecké fabriky trpia spomaľovaním svetovej ekonomiky a neistotou okolo vývoja obchodného sporu medzi Spojenými štátmi a Čínou.

Situáciu zhoršuje aj blížiaci sa termín odchodu Británie z EÚ. Doposiaľ nie sú jasné podmienky brexitu, v hre zostáva aj jeho ďalší odklad.

Recesia na spadnutie

Nemecká ekonomika v 2. štvrťroku klesla o 0,1 percenta. Ak sa pokles HDP zopakuje aj v 3. štvrťroku, hospodárstvo sa technicky dostane do recesie.

„V 3. štvrťroku pravdepodobne dôjde ku kontrakcii HDP, teda k recesii,“ hovorí ekonóm banky LBBW Uwe Burkert.

Štatistiky naznačujú, že v 3. kvartáli pokračovalo oslabovanie nemeckého výrobného sektora.

Priemyselné objednávky v auguste klesli pre slabší domáci dopyt viac, než sa očakávalo.

Zdieľať

Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny klesla najnižšie od apríla 2013. Dôvodom sú obavy z recesie, ktoré pretrvávajú aj napriek novému programu stimulov ECB.

Index dôvery zostavuje inštitút Sentix. V októbri sa jeho hodnota znížila na mínus 16,8 bodu, čo je horšie, než predpokladali analytici, píše Reuters.

Sentix zverejnil aj výsledky prieskumu za Nemecko. Podľa nich sa dôvera investorov prepadla najnižšie od leta 2009.

Vo výsledkoch sa odráža pesimizmus investorov, ktorých nepresvedčili najnovšie opatrenia ECB.

Centrálna banka v septembri uvoľnila menovú politiku.

Skresala depozitnú sadzbu, za ktorú si u nej ukladajú peniaze komerčné banky, na mínus 0,5 percenta.

Zároveň rozhodla, že od novembra obnoví na nespresnené obdobie nákup dlhopisov na trhu v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Zdieľať

Ekonomika eurozóny sa v septembri zastavila

Rast podnikateľskej aktivity v eurozóne sa v septembri zastavil a šance na zlepšenie v tomto mesiaci sú slabé. Ukázal to prieskum konzultačnej spoločnosti IHS Markit medzi nákupnými manažérmi.

Pokračujúci pokles aktivity v spracovateľskom priemysle stále viac ovplyvňuje aj sektor služieb.

„Ekonomika eurozóny sa v septembri zastavila, prieskum PMI vykresľuje najčernejší obraz od začiatku súčasného obdobia expanzie, teda od polovice roka 2013,“ cituje ČTK hlavného ekonóma IHS Markit Chrisa Williamsona.

Čo hovoria čísla:

  • súhrnný index nákupných manažérov (PMI) klesol v septembri na 50,1 bodu z augustových 51,9 bodu;
  • hranica 50 bodov oddeľuje rast aktivity od poklesu;
  • index PMI je považovaný za barometer zdravia firiem v spracovateľskom sektore a sektore služieb.

Výsledky budú sklamaním pre ECB, ktorá v septembri oznámila, že je pripravená na neobmedzené stimulačné opatrenia, aby podporila ekonomiku regiónu.

Zdieľať

Nálada v ekonomike eurozóny je najnižšia za posledných päť rokov, vyplýva to z indexu ekonomického sentimentu Európskej komisie. Dôveru znížili najmä obchodné spory v priemysle. (tasr)

Zdieľať

V Nemecku pribúda firiem, ktoré skracujú pracovný čas

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Stále viac nemeckých firiem zavádza kratšiu pracovnú dobu, takzvanú kurzarbeit. Podľa prieskumu inštitútu Ifo sa ich podiel zvýšil na 5,5 percenta z júnových 3,8 percenta.

Súčasný vývoj sa podobá na situáciu v rokoch 2012 a 2013, keď v režime kurzarbeit následkom finančnej krízy pracovalo 100-tisíc ľudí v spracovateľskom priemysle, píše Reuters.

Kurzarbeit znamená, že zamestnanci pracujú kratšie a výpadok príjmu im nahradí štát. Zamestnávateľ sa za to zaviaže neprepúšťať.

Kde je kurzarbeit v kurze:

  • v súčasnosti sa vyskytuje v siedmich odvetviach nemeckého priemyslu,
  • najviac zasiahnutý je textilný priemysel, kde režim zaviedlo 20 percent firiem,
  • vo výrobe elektrických prístrojov (11 %),
  • v stavebníctve a výrobe áut a automobilových súčiastok (7 %).

Aký je výhľad

O zavedení kurzarbeitu v najbližších troch mesiacoch uvažuje 12,4 percenta firiem. V júni takto uvažovalo 8,5 percenta respondentov v prieskume Ifo.

Zhoršuje sa najmä situácia podnikov závislých od exportu, ktoré kvári neistota okolo brexitu a vplyvy obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou.

Nemecká ekonomika je na prahu recesie. V druhom štvrťroku sa jej výkon znížil o 0,1 percenta. Recesia v najväčšej európskej ekonomike nastane, ak sa pokles HDP zopakuje aj v treťom kvartáli.

Zdieľať

Svetový export za prvých 7 mesiacov roka klesol. Dôvodom je zvýšenie politickej neistoty vo svete a konflikt medzi dvomi najväčšími ekonomikami sveta, Čínou a USA.

Reálna hodnota svetového exportu podľa holandského Úradu pre analýzu hospodárskych politík klesla v júli oproti rovnakému mesiacu minulého roka o 0,4 %. Aj keď to znamená miernejší pokles než v júni, v ktorom dosiahol 1,7 %, je to pokles už šiesty z posledných ôsmich mesiacov.

Z jednotlivých krajín a oblastí zaznamenali za sedem mesiacov medziročný pokles vývozu USA, Japonsko, stredná a východná Európa, ako aj Blízky východ a severná Afrika. Čo sa týka eurozóny, tá zaznamenala nulový rast exportu, za sedem mesiacov minulého roka však evidovala medziročný rast vývozu o 3 %. (ft, tasr)

Zdroj - ft
Zdroj – ft
Zdieľať

Ekonomickí experti v diskusii Denníka E hovoria, že zatiaľ nie je na mieste hovoriť o kríze. Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor povedal, že zatiaľ vidíme ochladenie cez medzinárodný obchod, brexit, cez priemysel, ale kríza to ešte nie je.

Ivan Mikloš vraví, že zo strednodobého a dlhodobého hľadiska sú riziká krízy reálne a vážne, z krátkodobého hľadiska je to pesimizmus, očakávanie, že kríza príde, čo jej príchodu napomáha. Ani podľa Štefana Kišša zatiaľ nie je na mieste hovoriť o kríze.

Naživo diskusia Denníka E: Mikloš, Ódor a Kišš o ekonomike

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič
Zdieľať

Video: Diskusia Denníka E s exministrom financií Ivanom Miklošom, viceguvernérom NBS Ľudovítom Ódorom a šéfom Útvaru Hodnoty za peniaze Štefanom Kiššom o ekonomickom vývoji, reformách aj o verejných financiách.

Zdieľať

Ján Podmanický zo Smeru hovorí, že jeho strana v minulosti ukázala, že sa vie správať zodpovedne v čase krízy. Netreba rezignovať na ambíciu ísť k vyrovnanému rozpočtu, ale šetrenie sa nemôže dotknúť množstva sociálnych opatrení, ktoré koalícia pripravila, povedal Podmanický v TA3.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Čo robiť, aby sme nedopadli ako Taliani +

  • Rozpočet má problém a parlament schvaľuje nižšiu DPH
  • Pellegrini podnikateľom vysvetľoval, že on nemôže za parlament
  • Odkladá sa veľká investícia do ciest 1. triedy
  • Slovenské firmy zatiaľ platia načas, no časy veľkých náborov sa skončili
Zdieľať

Na splatnosti pohľadávok zatiaľ nevidno žiadne problémy, v 3. kvartáli sa splatnosť dokonca skracovala

Platobné termíny v slovenskom strojárstve sú oveľa dlhšie ako pred rokom. Pred rokom si podľa platobného barometra firmy Atradius dovoľovali firmy svojim odberateľom splatiť faktúry do 33 dní, teraz je to až 44 dní. Podniky si tým zrejme chcú udržať konkurencieschopnosť v zahraničí.

Firma Atradius, ktorá sa venuje poisťovaniu pohľadávok, robila prieskum v treťom kvartáli tohto roka v siedmich krajinách na viac ako 1,5 tisícke firiem.

Z jej aktuálneho platobného barometra vyplýva, že firmy ešte stále zažívajú dobré časy, peniaze inkasujú včas častejšie ako pred rokom.

No snažia sa viac zaujať svojich obchodných partnerov tým, že im poskytujú obchodný úver. Jednoducho im dovolia zaplatiť s odloženou splatnosťou. A to nielen v strojárstve, ale celkovo.

Kým vlani podľa prieskumu dávalo obchodný úver svojim odberateľom viac ako 51 percent klientov, tento rok dovolilo platiť neskôr 91,5 percent firiem.

Je to najviac v tomto regióne, kde priemer predajov s úverom presahuje 67 percent.

Hlavné zistenia:

  • Firmy dávajú viac obchodných úverov, aby lepšie obstáli v konkurencii na zahraničných trhoch.
  • Potrebujú však stabilitu platobných podmienok ako kompromis medzi výhodami a nákladmi poskytovania úveru zákazníkom.
  • Preto vo všeobecnosti nie sú naklonení voľnejším platobným podmienkam. Väčšina slovenských podnikov v prieskume (77 %) vyžaduje zaplatenie faktúry od biznis klientov v priemere do 33 dní od fakturácie.
  • Je to síce viac oproti 31 dňom v minulom roku, no stále pod 37-dňovým regionálnym priemerom.
  • Firmy sa starajú o to, aby náklady na rozšírenie úverov neprevážili nad jeho výhodami. Napríklad pri upomienkovaní k neuhradeným faktúram sú oveľa aktívnejšie (57 %) ako ich kolegovia v krajinách strednej a východnej Európy (36%).

V ktorých sektoroch sa ukazuje najviac problémov:

  • Najvyššiu úroveň obchodného úverového rizika na domácom trhu vykazuje podľa prieskumu firmy Atradius slovenské stavebníctvo, kde je štvrtina faktúr po splatnosti.
  • Segmenty s najvyšším podielom pohľadávok odpísaných ako nevymožiteľných sú chémia a strojárstvo, ktoré prichádzajú o približne dve percentá pohľadávok.

Celkový obraz platobného sveta firiem je stále celkom pozitívny a firmy sú optimistické vo svojich očakávaniach.

  • Za posledný rok sa priemerná platobná disciplína biznis zákazníkov zlepšila. Zvýšili sa platby včas z 72,1 % pred rokom na aktuálnych 76,2 % faktúr.
  • Podniky na Slovensku tak zinkasujú oneskorené platby v priemere o tri dni skôr ako minulý rok (41 dní od fakturácie, oproti 45 dňom vlani).
  • Napriek tomu zostalo 22 percent  z celkovej hodnoty faktúr biznis odberateľom ku dňu termínu splatnosti bez úhrady.
  • Ak podnikom vypadnú príjmy pre zlú platobnú morálku, na 54 percent z nich to nemalo žiadne závažné dôsledky. Štvrtina však musela vyplatiť svojich vlastných dodávateľov s oneskorením alebo požiadať o predĺženie kontokorentného úveru.
  • Oveľa viac respondentov (81%) než v krajinách strednej a východnej Európy (60 %) očakáva, že platobná morálka ich biznis zákazníkov zostane počas nasledujúcich mesiacov bez zmeny.
Zdieľať

Týždeň v európskej ekonomike: Čo ak autá vyjdú z módy

Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike bol najmä o budúcich problémoch áut. Píše Rado Geist:

  • Kríza je už istá, len stimuly od ECB stačiť nebudú.
  • Frankfurtský salón pripomenul, že autá majú problém už aj s imidžom.
  • Komisárku Vestagerovú čakajú testy jej súbojov s internetovými gigantmi na súdoch.
Zdieľať

Ekonomický newsfilter: Väčšina firiem bude platiť nižšie dane +

  • Aj zamestnanci trochu ušetria, zaplatia to samosprávy
  • Fed podporil ekonomiku, Trump napriek tomu soptí
  • Železnice sa pomaly dostávajú z pasce vlakov zadarmo
Zdieľať

Šance na globálnu recesiu sa zvyšujú napriek voľnejšej menovej politike hlavných centrálnych bánk. Uviedla to vo svojej predpovedi divízia Asset Managementu americkej banky JPMorgan, podľa ktorej Európa čelí ďalším ôsmim rokom negatívnych úrokových sadzieb.

„Vzhľadom na pomalé tempo oživenia tohto cyklu očakávame, že ďalšia recesia bude plytká,“ povedal Bob Michele, šéf oddelenia pre správu aktív americkej investičnej banky.

„Menová politika môže byť schopná predĺžiť súčasný cyklus, ale nemyslíme si, že by mohla zabrániť recesii,“ napísal v uverejnenej správe. Dodal, že bude potrebné, aby došlo k posunu od menovej ku fiškálnej politike.

Michele nepredpokladá ukončenie negatívnej úrokovej sadzby v blízkej budúcnosti. Odhaduje, že Európu čaká ďalších osem rokov záporných úrokov.
Vzhľadom na slabší globálny rast a trvalo nízku infláciu predpovedá, že centrálne banky budú pokračovať v doterajšej politike.

Európska centrálna banka minulý týždeň znížila úroky z úverov na rekordných 0,5 % a očakáva sa, že americký Federálny rezervný systém zníži referenčnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov.

Eskalácia napätia v globálnom obchode poškodila výrobný sektor a pravdepodobne sa rozšíri aj do zvyšku ekonomiky.

„Napríklad sektor služieb už tiež začal vykazovať známky zhoršenia,“ uviedol. „Dôvera podnikov výrazne klesla, čo malo za následok spomalenie rastu investícií, a to signalizuje pochmúrny výhľad.“

ECB zaviedla záporné úrokové sadzby v júni 2014, aby podporila ekonomiku. (tasr, ft)

Zdieľať

Riziko rozhodnutia ECB o uvoľnení menovej politiky je v tom, že z neho nemusia benefitovať všetky krajiny eurozóny, hovorí šéfka Implementačnej jednotky vlády Miriama Letovanec.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie ECB podporiť ekonomiku eurozóny a nástroje, ktoré boli na podporu použité?

Miriama Letovanec, šéfka tímu Implementačnej jednotky

Kvantitatívne uvoľňovanie je štandardným nástrojom monetárnej politiky. Rozhodnutie ECB v súčasnej dobe však vnímam ako potenciálne riziko, keďže z neho nemusia benefitovať všetky krajiny eurozóny.

Rovnako je legitímnou otázkou, čo sa bude diať, ak vplyvom potenciálnych hrozieb obchodných vojen či tvrdého brexitu dôjde k ďalšiemu spomaleniu ekonomiky, prípadne dôjde ku kríze. Preto novej šéfke ECB držím palce a prajem jej pevné nervy!

Rovnako dôležité však bude, ako na tento krok zareagujú jednotlivé krajiny z pohľadu mixu opatrení vo fiškálnej politike. Vytvára to priestor pre implementáciu štrukturálnych reforiem, ktoré v konečnom dôsledku nemusia byť pre krajiny až také bolestivé. Samozrejme, závisí to aj od toho, v ktorej fáze volebného cyklu sa nachádzajú a ako dlho tieto vlády pri moci aj vydržia (napr. Taliansko).

Z pohľadu investičného apetítu jednotlivých krajín je žiaduce, aby boli nasmerované do projektov, ktoré prinesú pre občanov dlhodobý úžitok a nie krátkodobý efekt pred voľbami.

Dovolím si však upozorniť, že kvantitatívne uvoľňovanie nemá nič spoločné s rozpočtovou nezodpovednosťou a zbytočným zadlžovaním krajiny v rizikovom období ekonomického spomalenia.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Zdieľať

Nízke úrokové miery nás tak skoro neopustia. Sporitelia musia hľadať alternatívne spôsoby, ako naložiť s úsporami na sporiacich účtoch, hovorí ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime Andrej Svorenčík v debate o následkoch podpory eurozóny, ktorú vo štvrtok ohlásila ECB. 

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako hodnotíte aktuálne rozhodnutie ECB podporiť ekonomiku eurozóny a nástroje, ktoré boli na podporu použité?

Andrej Svorenčík, ekonóm a historik na Univerzite v Mannheime, šéf analytických inštitútov na ministerstve pôdohospodárstva a kultúry

Rozhodnutie ECB znížiť depozitnú sadzbu a opätovné spustenie nákupu dlhopisov nie je vôbec prekvapivé. Za najpozoruhodnejšie na štvrtkovej tlačovej konferencii považujem Draghiho tvrdenie, že fiškálna politika by sa mala stať hlavným nástrojom podpory rastu a inflácie.

Je to jasný signál, že súčasná monetárna politika je na hranici svojich možností a sama už anemický rast a nízku infláciu zrejme neprekoná (pokiaľ ECB nevytiahne exotickejšie nástroje).

Kým Draghiho apel bol smerovaný hlavne do Berlína, slovenskí politici by ho radšej nemali prijať za svoj. Slovenské verejné financie a štátna správa nie sú momentálne v stave, aby bezproblémovo utiahli miliardové investičné programy.

Aj z povahy malej veľkosti slovenského hospodárstva by eurozónu beztak nepotiahli dopredu. To, že zároveň nie sme pripravení na prípadnú krízu, že sme premrhali dobré časy a že ani prostriedky, ktoré máme v rozpočte k dispozícii, nevieme efektívne využívať, sú však iné príbehy.

Nízke úrokové miery nás tak skoro neopustia. Sporitelia musia hľadať alternatívne spôsoby, ako naložiť s úsporami na sporiacich účtoch.

A Slovensko sa môže napríklad zamyslieť, či nevyužije situáciu, keď investori hľadajú bezpečné prístavy, a neemituje dlhopisy s veľmi dlhou splatnosťou.

Hoci sme predminulý rok už emitovali päťdesiatročné dlhopisy v malom objeme pol miliardy eur, viaceré krajiny ako Rakúsko, Belgicko a Írsko už vyskúšali storočné a iné (Švédsko, USA) to zvažujú.

Čítajte aj ostatné odpovede členov Panela expertov Denníka E.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať