Denník E

„Úrad preto začal z vlastného podnetu cenové konanie voči všetkým dodávateľom plynu,“ povedal predseda úradu Andrej Juris. Celkovo ide o 42 regulovaných subjektov.

„Na základe vývoja cien na medzinárodnom trhu so zemným plynom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dospel k názoru, že trend znižovania cien na trhoch je potrebné premietnuť aj do regulovaných cien pre odberateľov plynu v domácnostiach a pre odberateľov z kategórie malých podnikov,“ píše úrad v tlačovej správe.

Časový harmonogram cenových konaní zohľadňuje podľa úradu legislatívne termíny a časové riziká vyplývajúce z možných obmedzení v dôsledku pandémie COVID-19.

„Účinnosť znížených cien bude plošne uplatnená od 1. januára budúceho roka. O výsledku, ako aj o konkrétnych zmenách v cenách za dodávku zemného plynu bude regulačný úrad informovať verejnosť hneď po skončení cenových konaní,“ píše.

Konečná cena plynu pre domácnosti a firmy zohľadňuje nielen cenu plynu ako komodity, ale aj náklady na jeho distribúciu.

Prečítajte si

Väčší priestor na zlacnenie je v plyne a v teple, v elektrine vznikol dlh v stámiliónoch, hovorí nový šéf ÚRSO

Podľa Jahnátka eviduje ÚRSO desiatky ďalších firiem, ktoré by mali do zoznamu pribudnúť pre neplatenie daní. „Zatiaľ máme z finančného riaditeľstva ďalších 30 subjektov,“ spresnil Jahnátek.

Úrad však podľa neho čaká dodanie oficiálnych informácií cez portál Slovensko.sk. Jahnátek upozornil, že ÚRSO zoznam neplatičov, ktorí stratili nárok na štátnu podporu výroby energie, nevytvára. „My ten zoznam netvoríme, my ho len preberáme,“ povedal.

V utorok vysvetľoval zastavenie dotácie pre výrobcov výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Vinu za súčasný stav podľa neho nesie legislatíva a nezodpovednosť firiem.

Po skončení zasadnutia sa Jahnátka zastal člen hospodárskeho výboru Maroš Kondrót (Smer). Ten upozornil, že príspevok od štátu poberá 2700 firiem a vyradených bolo približne sto.

„Nesprávali sa korektne a podľa princípov, ktoré boli dané voči štátu, sú vedené ako dlžníci,“ povedal. „Netreba z toho robiť tragédiu. Keď si nikto nebude plniť povinnosti voči štátu, nemôže ani čakať, že štát bude hojne dotovať jeho produkciu,“ dodal Kondrót.

Predseda výboru Peter Kremský (OĽaNO) však upozornil, že firmy si dávno svoje záväzky uhradili. Výbor bude podľa neho iniciovať novelizáciu zákona tak, aby títo výrobcovia energií mali zastavenú dotáciu iba v čase, keď sú dlžníkmi.

Podľa Jahnátka by sa mala po zmene zákona platba firmám, ktoré neplatili správne a včas sociálne a zdravotné poistenie, obnoviť. „Ja som ich len na záver upozornil, že môžu to urobiť, len môže vzniknúť precedens, lebo zákon o štátnej podpore a takisto o čerpaní eurofondov hovorí tiež o tom, že tam nesmie byť žiadna podlžnosť voči štátnym inštitúciám,“ zdôraznil Jahnátek. Novela sa podľa šéfa ÚRSO bude musieť automaticky rozšíriť aj na eurofondy, ale aj na štátne dotácie. (tasr)

Trestné oznámenie z konca minulého roka je jedným z opatrení, ktorými regulačný úrad reaguje na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu. Ten vo februári konštatoval po kontrole na regulačnom úrade závažné zistenia.

„Porušenia rozpočtových pravidiel, finančnej kontroly či pri nakladaní s majetkom a pri verejnom obstarávaní považujú kontrolóri v prípade ÚRSO za také závažné, že ich predseda úradu odstúpil orgánom činným v trestnom konaní, polícii,“ povedal vtedy hovorca NKÚ.

Jahnátek (exminister Smeru pre hospodárstvo a pôdohospodárstvo) vo štvrtok nápravné opatrenia opisoval členom parlamentného hospodárskeho výboru, ktorému o tom predložil správu. Členom výboru je aj Robert Fico.

Jahnátek pripomenul, že správa NKÚ sa týka obdobia, v ktorom mal regulačný úrad ešte iné vedenie. V čase, keď ceny elektriny pre rok 2017 najprv zvýšili a potom ich vrátili naspäť na úroveň roka 2016, riadil regulačný úrad Jozef Holjenčík.

NKÚ vo svojej správe potvrdil čudné praktiky pri uzatváraní zmlúv, ktoré vtedajší šéf úradu Jozef Holjenčík uzatváral so znalcami v oblasti energetiky. Ich analýzy a posúdenia sa mali stať podkladom na určenie cien energií. NKÚ zistil, že ÚRSO platil aj za posudky, ktoré v skutočnosti ani nevyužil. Mnohí znalci pracovali pre martinskú spoločnosť JHS.

„Definujeme to ako nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami, vyšetruje to vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave,“ dodal Jahnátek. Neupresnil, na ktoré časti správy NKÚ sa v podaní sústredili.

Najväčšie problémy zistili kontrolóri pri procese cenového konania.

Úrad v čase kontroly nemal vypracovaný interný predpis, ktorý by proces cenového konania podrobnejšie upravoval. Úrad na to využil znalecké skúmanie, ktoré vykonali štyri externé znalecké organizácie, 17 externých konzultantov a do procesu boli zapojení aj zamestnanci úradu.

Kontrola zistila, že niektoré výstupy znaleckých organizácií a právne poradenstvo neboli nevyhnutné, viaceré výdavky za znalecké posudky a analýzy sú nepreukázateľné.

Niektoré znalecké posudky boli odovzdané úradu až po zmluvne dohodnutom termíne, čo znamená, že sa nemohli premietnuť do všeobecnej hodnoty majetku, a teda do procesu cenotvorby, ktorá sa tak javí problematická a neobjektívna. Pri výbere subjektov znaleckej činnosti úrad nepostupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Výsledkom procesu cenotvorby založenej na celom rade problémov a nedostatkov bolo zvýšenie cien elektrickej energie, ktoré vyvolalo množstvo negatívnych reakcií.

Na stanovenie nových cien sa použilo prepočítanie všeobecnej hodnoty majetku používaného na výkon regulovanej činnosti v sieťových odvetviach z roku 2010, ktorej hodnota sa využívala na stanovenie cien elektriny do roku 2016, ale v roku 2016 už nebola aktuálna, čo bolo v rozpore s princípmi regulačnej politiky aj so spôsobom tvorby cien.

Kontrola tiež odhalila porušenie princípov transparentnosti a nezávislosti činnosti úradu.

Prekážali mu zmeny, ktoré plne podriaďujú obsadzovanie vplyvnej funkcie predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví do rúk vlády.

Regulačný úrad má byť podľa našich aj európskych zákonov nezávislý. Rozhoduje o cenách energií pre všetkých.

Prezidentovmu návrhu na pozastavenie účinnosti nového systému menovania šéfa regulačného úradu Ústavný súd nevyhovel.

Znížením tzv. koeficientu kt pre rok 2018 podľa Hudeca pokračuje zhoršovanie podnikateľského prostredia v energetike na Slovensku.

Ide o reakciu na utorkové zverejnenie regulovaných cien energií regulačným úradom.

„Koeficient kt vyjadrujúci náklad dodávateľa na nákup diagramu sa voči mantinelu určenému v platnej cenovej vyhláške znižuje plošným administratívnym rozhodnutím ÚRSO vôbec po prvý raz v histórii,“ upozornil.

Zníženie koeficientu na nákup diagramu dodávky podľa slov predsedu ZDE v praxi znamená, že v roku 2018 sa dodávateľom uznáva menší objem oprávnených nákladov, pričom však ostatné vyššie spomenuté riziká spojené s týmto podnikaním pretrvávajú. (tasr)

Jahnátkov úrad teraz rozhoduje o cenách energií na budúci rok. Najviac sa čakalo na rozhodnutie o cenách elektriny, pretože ceny na burze v posledných mesiacoch rastú.

„Priemerný nárast za Západoslovenskú, Stredoslovenskú energetiku, Východoslovenskú energetiku a príslušné distribučky, čo je 70 percent celkového trhu s elektrickou energiou, bude v D1 0,13 eura za mesiac alebo 1,37 percenta, D2 2,08 percenta, teda v priemere 51 centov za mesiac,“ povedal Jahnátek.

Ceny tepla na budúci rok stúpnu v priemere o 1 percento. O nárast cien plynu požiadalo niekoľko dodávateľov mimo dominantného SPP, väčšina vodární nežiada na rok 2018 nárast cien.

Jahnátek je exministrom Smeru pre hospodárstvo a pôdohospodárstvo. Vo funkcii šéfa URSO má zo zákona rozhodovať nezávisle. Ceny energií pritom patria do hlavnej agendy Smeru.

Jahnátkov predchodca Jozef Holjenčík (nominant Smeru) vo funkcii skončil po škandále s cenami energií.

Demjan momentálne pôsobí na regulačnom úrade (ÚRSO), predtým na ministerstve pôdohospodárstva zastupoval štát v spore pre nástenkový tender. V ňom si zrejme štát riadne a včas neuplatnil náhradu 3,6 milióna eur.

„Odbornosť a čestnosť sú základné predpoklady pre zodpovedný výkon práce vo verejnej správe. To, že je niekto lojálny voči pánovi Jahnátkovi, ešte neznamená, že bude profesionálne vykonávať svoju funkciu,“ povedal Heger, ktorý v OĽaNO pôsobí ako tieňový minister financií a hospodárstva.

Poslanec narážal na to, že Demjan pôsobil na ministerstve pôdohospodárstva v čase, keď ho viedol Ľubomír Jahnátek, aktuálny šéf ÚRSO.

Ministerstvo pôdohospodárstva teraz vedie Gabriela Matečná (SNS). Ministerstvo zdedilo spor o nástenkový tender z minulosti po ministerstve výstavby.

Demjana preložili na regulačný úrad v polovici októbra. S nástenkovým tendrom to podľa regulačného úradu nesúvisí.

Členom rady je Naništa od júna 2013. Jej šéfom sa stal s účinnosťou od utorka 15. 8. Rada úradu rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam úradu samotného.

Regulačný úrad zasa rozhoduje o cenách energií pre všetkých a má byť zo zákona nezávislý.

Podľa zákona o regulácii prezident vymenuje predsedu rady na návrh členov rady. Z nej traja majú byť menovaní na návrh vlády a traja na návrh Národnej rady.

Úrad má od konca júla aj nového šéfa, je ním exminister hospodárstva a pôdohospodárstva za Smer, Ľubomír Jahnátek. Vo funkcii nahradil Jozefa Holjenčíka, ktorý z nej musel odísť po škandále s vysokými cenami energií zo začiatku tohto roka.

Vyššie ceny vodného či stočného schválil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pre vodárenské spoločnosti na strednom a severnom Slovensku. V praxi sa účet za vodné a stočné zvýši o 14 eur ročne na strednom Slovensku a na severe si priplatia o približne 10 eur.

Deje sa to v situácii, keď na čelo ÚRSO, ktorý rozhoduje o cenách energií, nastúpil nový šéf Ľubomír Jahnátek. Nahradil Jozefa Holjenčíka, ktorý z funkcie odišiel po škandále s cenami energií.

Galek je zvedavý, čo urobia Jahnátek a premiér Robert Fico v novej situácii a či sa opäť budú teatrálne trhať faktúry.

„Robert Fico sľúbil stabilné ceny energií a vodári a energetici teraz hovoria, že im chýbajú,“ povedal Galek.

SaS posiela rozhodnutia o nových cenách na prešetrenie aj prokuratúre. Poslancom sa nepozdáva napríklad ich expresne rýchle schválenie.

Kľúčovú funkciu pre bývalého ministra hospodárstva a pôdohospodárstva za Smer Ľubomíra Jahnátka schválila vláda v pondelok. Jahnátek by sa teraz mal vzdať poslaneckého mandátu, ktorý má v Národnej rade za stranu Smer.

„Pán predseda Jahnátek pôsobil v mojej prvej vláde ako minister hospodárstva a bol pri tvorbe veľmi dôležitej legislatívy, ktorá sa týkala bezprostredne tohto úradu. Rovnako bol na čele tímu, ktorý pripravoval tzv. tretí energetický balíček, ktorý sa realizoval v rokoch 2010 až 2012. Pre mňa je najpodstatnejšie, že je to predstaviteľ prúdu politikov, odborníkov, ktorí sa vždy hlásili k silnému regulačnému rámcu,“ povedal Fico.

„Tak ako platí, že najlepšie hospodárske výsledky táto krajina dosahuje vtedy, keď je Smer-SD vo vláde, tak platí, že najstabilnejšie ceny, pokiaľ išlo o plyn, elektrinu, boli v čase, keď vo vláde bol Smer-SD. A je to určite preto, že sme rešpektovali a využívali výhody silného regulačného rámca,“ tvrdí Fico.

Úrad, ktorý má zo zákona nezávisle rozhodovať o cenách energií pre všetkých, tak bude riadiť človek historicky spätý so stranou Smer.

Premiér tvrdí, že na Jahnátka nemôže mať žiadne požiadavky, keďže bude stáť v čele nezávislého úradu.

„Mám však prosbu, nejakú predstavu. Tá predstava, prosba, spočíva v tom, aby úrad maximálne využíval možnosti, ktoré regulačný rámec tomuto úradu dáva. Aby sa úrad riadne pozeral na všetky nákladové položky, ktoré firmy dávajú do cenových návrhov, či už ide o cenu plynu, alebo o cenu elektrickej energie, ale aj o cenu iných komodít, o ktorých tento regulačný úrad rozhoduje,“ dodal Fico. (tasr)

SaS predpokladá, že SNS si za svoj súhlas s Jahnátkovou novou funkciou vyrokovala v koalícii ústupky. Opozičná strana pripomína, že strana pod vedením Andreja Danka sa kriticky stavala ku kauze s cenami energií, pre ktorú odišiel z funkcie Jozef Holjenčík (nominant Smeru).

„Za vymenovaním Ľubomíra Jahnátka do čela ÚRSO budú ďalšie koaličné kšefty, ďalšie ústupky a falošná solidarita. Robert Kaliňák zostane trpený vo funkcii, Robert Fico v Bašternákovom byte a Petrovi Plavčanovi nik z koalície nezosobní škandál s dotáciami na vedu a výskum alebo za krachovanie školskej reformy,“ píše strana v tlačovej správe.

Jahnátka dnes menuje do funkcie premiér Robert Fico.

„Ľubomír Jahnátek nastúpi do funkcie predsedu ÚRSO dňa 25. júla 2017. Je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie vykonať zákonom ustanovený právny úkon ku skončeniu funkcie poslanca, teda vzdať sa mandátu poslanca,“ píše Kancelária Národnej rady.

Opiera sa aj o formuláciu v zákone, podľa ktorej „verejný funkcionár nesmie vykonávať funkcie, zamestnania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou verejného funkcionára“.

Okrem iného má byť predseda regulačného úradu zo zákona nezávislý.

OĽaNO, podobne ako SaS, kritizuje, že Jahnátek nemá skúsenosti, ktoré na kľúčovú pozíciu vyžaduje zákon o regulácii.

„Podľa zákona by šéf regulačného úradu mal mať najmenej desať rokov praxe v sieťových odvetviach, v cenotvorbe alebo v tvorbe koncepcií v energetike, z toho päť rokov v riadiacej funkcii. Pán Jahnátek podľa dostupných informácií nemal na starosti cenotvorbu v energetike. Navyše vláda opätovne nezverejnila jeho životopis, a tak si občan ani nevie skontrolovať, či skutočne bude zo svojich daní platiť odborníka, alebo len ďalšieho lojálneho človeka Smeru,“ povedala Veronika Remišová z OĽaNO.

„Predpokladám na 99 percent, že pán Jahnátek sa vzdá mandátu a nastúpi náhradník,“ povedal Glváč. V poradí by v tom prípade ako poslankyňa bola Darina Gabániová, sľub by zložila na najbližšej parlamentnej schôdzi.

V zákone o regulácii sa píše, že ak sa predseda regulačného úradu stane parlamentným poslancom, vláda ho z funkcie rovno odvolá. Čo presne sa stane, ak je niekto najprv poslancom a potom príde šéfovať URSO, sa v zákone exaktne nepíše.

„Je to nové, keď sme sa o tom bavili, myslím si, že to nebude zlučiteľné s poslaneckým mandátom, a predpokladám, že by nastúpila pani Gabániová,“ povedal Glváč. Debata o tom by podľa jeho slov mohla ešte pokračovať vo štvrtok.

„Prešiel výberovým konaním, kde sa prihlásili aj ďalší. Bola výberová komisia, vybrala. (…) To je politické rozhodnutie, politická (…) dohoda medzi koaličnými partnermi. Ale ešte raz, to nie je dôležité – Jahnátek prešiel výberovým konaním. To je pre mňa najdôležitejšie,“ povedal Érsek.

Čítajte tiež: O cenách energií bude rozhodovať dvojnásobný exminister za Smer