Karel Hirman
- Je koniec septembra a my už vieme, že zásobovanie plynom a aj celkovo energiami počas nadchádzajúcej zimy už nemáme úplne vo svojich rukách, ale budeme závislí od klimatických pomerov a teplôt.
- V nasledujúcom texte ponúkame tri scenáre vývoja energetickej krízy, ktorá má veľkú šancu zmeniť politické aj ekonomické pomery nielen v Európe, ale aj na celom svete.
- V horších prípadoch nebude mať slovenská vláda na výber a bude musieť minimálne regulovať dodávky plynu do firiem, aby aspoň zabezpečila teplo pre obyvateľov.
Autor je energetický analytik
Energetická kríza, ktorá je s blížiacou sa zimou čoraz reálnejšou, je a bude iná ako tá, čo nás zasiahla v mrazivom januári 2009.
Vtedajšie náhle úplné zastavenie ruských dodávok plynu cez Ukrajinu malo len krátkodobý a úzko lokálny charakter na Slovensko a Balkán. Zvyšok Európanov vrátane našich susedov mali plynu dostatok a svet ju takmer nezaregistroval.
Dnes tu máme globálnu krízu, ktorá sa zatiaľ najcitlivejšie prejavuje v Európe a vo vyspelých krajinách Ďalekého východu, hlavne v Číne. Ale majú s ňou problémy aj Rusi, ktorí sa od leta boria nielen s raketovým nárastom cien pohonných hmôt, ale dokonca v mnohých regiónoch s ich fyzickým nedostatkom, aj keď to ani zďaleka nedosahuje rozmery, aké dnes vidíme v „pobrexitovej“ Veľkej Británii.
Súčasná energetická kríza je súčasťou globálnych turbulencií spôsobených pandémiou covidu-19 vrátane prudkých výkyvov vo výkonnosti svetovej ekonomiky spojených dnes už aj s inflačnými tlakmi, ktorých korene však siahajú až k finančnej kríze z rokov 2008 a 2009.
Všetky najväčšie centrálne banky sveta už desať rokov pumpujú do globálnej ekonomiky obrovské masy peňazí určené na viac alebo menej rozumné masívne vládne podporné programy rôzneho charakteru.
Zdá sa, že to môže byť aj prvá vážna kríza konca éry fosílnych palív, keď okrem vyššie uvedených faktorov tu máme globálny problém s klimatickými zmenami, ktoré ohrozujú prosperitu celého ľudstva, pričom je to samotný človek, ktorý je hlavnou príčinou týchto rýchlych zmien.
Mnohí ľudia si so znepokojením až frustráciou kladú otázky, čo sa to deje s politickými elitami a celými spoločnosťami a národmi, ktoré v posledných rokoch prejavujú dovtedy nevídané nálady, postoje, ale aj rozhodnutia.
Príčiny a pozadie týchto politicko-sociálnych turbulencií nie je možné oddeliť práve od spomínaných procesov. Preto podceňovať túto energetickú krízu by mohlo byť veľkou chybou.
Ak rozhodujúce globálne centrá obchodu a bezpečnosti, akými sú nepochybne Európska únia a krajiny Ďalekého východu na čele s Čínou, nebudú mať počas nadchádzajúcej zimy dostatok energie na zabezpečenie plynulého chodu priemyslu, služieb a v neposlednom rade na zohriatie svojho obyvateľstva, tak to nemôže nemať zásadné a dnes ťažko predstaviteľné krátkodobé, ale aj dlhodobé dopady na vývoj celej civilizácie.
Kde sme
Už dnes celú svetovú ekonomiku a aj životnú úroveň ľudí ovplyvňuje raketový nárast cien všetkých základných energetických surovín (ropa, plyn, uhlie) a následne aj cien elektrickej energie a tepla.
Ceny zemného plynu v Európe aj Ázii lámu každým dňom nevídané historické rekordy. Ropa a uhlie tiež výrazne zdraželi.
Avšak okrem ceny nás začína trápiť fyzický nedostatok samotných zdrojov. V Európe sa to prejavuje pri plyne, čo nám ukazuje podpriemerná úroveň zásob v podzemných zásobníkoch plynu oproti desaťročnému priemeru. A to zhruba o mesiac sa na väčšine kontinentu rozbieha naplno vykurovacia sezóna.
Zásoby na Slovensku sú tiež menšie, ako je obvyklé. Hlavnými skladovateľmi plynu sú štátny SPP, ruský Gazprom a niektorí nemeckí a francúzski obchodníci s plynom. Gazprom má prenajaté značné skladovacie kapacity hlavne v Nemecku, Rakúsku či Holandsku a práve tieto krajiny vykazujú výrazne podpriemernú výšku zásob.
Príkladom je najväčší nemecký zásobník Rehden, ktorého kapacita 4,2 mld. metrov kubických zhruba zodpovedá ročnej spotrebe plynu na Slovensku, ktorý úplne kontroluje ruský koncern a má ho zaplnený len z piatich percent (pred rokom bol zásobník plný na 87 percent).
Súčasne Gazprom od augusta nepredvídateľne a bez zrozumiteľných technicko-obchodných dôvodov výrazne kráti dodávky svojho plynu predovšetkým cez jeden z kľúčových plynovodov Jamal-Európa, ktorý smeruje z Ruska do Nemecka.
Obmedzovanie dodávok sa deje aj tento posledný septembrový týždeň a len tretinové dodávky avizujú Rusi aj na október.
Z Číny nám zase prichádzajú správy o masívnej regulácii a obmedzovaní dodávok elektrickej energie pre rozsiahle priemyselné a obytné aglomerácie. Zima sa pritom ešte ani nezačala a leto sa už skončilo, takže zaťaženie odberu z dôvodu ohrevu alebo chladenia by malo byť teraz minimálne.
Presné dôvody nepoznáme, ale malo by to tiež súvisieť s nedostatkom plynu a obmedzovaním výroby v uhoľných elektrárňach z rôznych prevádzkových, cenových, ale aj ekologických dôvodov. Čínsky spotrebiteľ sa preto začína obzerať po dieselagregátoch a vykurovacích olejoch, čo zase môže následne vystreliť cenu ropy.
Je koniec septembra a my na základe predchádzajúcich faktov preto vieme, že zásobovanie plynom, a teda celkovo energiami, počas nadchádzajúcej zimy už nemáme úplne vo svojich rukách, ale budeme závislí od klimatických pomerov a teplôt.
Treba zdôrazniť, že spotreba plynu a energií na teplo sa s každým jedným stupňom mrazu dole zvyšuje exponenciálne hore.
Skúsme sa preto aspoň trošku zamyslieť nad možnými scenármi vývoja na nasledujúce mesiace.
Negatívny scenár
Ak bude zima v Európe chladnejšia alebo výrazne dlhšia, ako bol priemer posledných piatich zím, alebo stačí, ak nás zasiahne niekoľko, aj keď len krátkodobých vĺn mrazivého arktického vzduchu, tak niekedy ku koncu zimy, vo februári alebo začiatkom marca, môžeme mať vážny problém s vykrytím denných prudkých nárastov spotreby v Európe aj na Slovensku.
Zvlášť, ak by jedna takáto arktická vlna prišla práve ku koncu zimy, pretože v zásobníkoch by sme mali už málo plynu na udržanie dostatočného tlaku v plynárenskej sústave.
To platí aj pre prípad, že by boli dodávky potrubného plynu od našich externých dodávateľov – Rusov, Nórov, Alžírčanov a Azerbajdžancov – po celú zimu a hlavne v jej závere dostatočné a plynulé.
Ale ak by z hocijakých príčin boli dodávky potrubného plynu od niektorého z nich počas vykurovacej sezóny a zvlášť v jej závere nestabilné, tak by sme mali v celej Európe nedostatok plynu a bolo by nutné prikročiť k regulácii dodávok pre priemysel. Musíme totiž prednostne udržať teplo pre domácnosti a kritickú infraštruktúru, ako sú nemocnice.
V takto komplikovanej situácii, ktorú by ešte zhoršila zlá regulácia cien a umelé zásahy do trhu prostredníctvom navrhovaného cenového dumpingu SPP, by mohli na slovenskom trhu skončiť uprostred zimy niektorí dodávatelia plynu. Tých by musel okamžite nahradiť zo zákona práve štátny SPP, ale ten by nemusel mal mať dosť plynu na uspokojenie ich pôvodných zákazníkov a situácia by sa ešte viac vyhrotila.
Súčasne vieme, že presne na Nový rok majú Nemci odstaviť posledné bloky vo svojich jadrových elektrárňach, ktoré pokrývajú zhruba sedem percent ich spotreby. To môže ešte viac zvýšiť tlak na výrobu elektriny z plynových zdrojov, pričom už dnes idú všetky dostupné uhoľné elektrárne na plný výkon.
Ak by súbežne v Severnom mori a Stredomorí menej alebo úplne prestalo fúkať a mali by sme v podstatnej časti Európy inverziu, čo by výrazne ochromilo výrobu elektriny vo veterných a fotovoltaických parkoch, tak by bolo ohrozené aj stabilné fungovanie celej európskej elektrizačnej sústavy. V takej situácii aj najmenší, za normálnych podmienok banálny technický problém by mohol spôsobiť celoeurópsky blackout. Že to nie je prázdne strašenie, pripomína tohtoročná havária na jednom transformátore v Chorvátsku, ktorá ohrozila za pár sekúnd stabilitu celej siete až po Lamanšský prieplav.
Slovensku a nášmu regiónu by preto veľmi pomohlo, keby sa niekedy na prelome rokov spustil do prevádzky tretí blok v Mochovciach, hoci je jasné, že pôjde len o postupný nábeh. Rovnako by bolo rozumné, keby Nemci svoje jadrové bloky aspoň načas nechali – takpovediac – v „stand by“ režime, aby ich v prípade kritickej situácie mohli zase spustiť.
Situácii na trhu s plynom by však nepomohlo ani toľko diskutované spustenie nového rusko-nemeckého plynovodu Nord Stream 2. Pretože tento plynovod nie je určený na nové navýšené dodávky ruského plynu do Nemecka, ale podstatná časť jeho kapacity je určená pre zákazníkov z nášho regiónu (vrátane Slovenska) a Talianska.
A to je v skutočnosti ten istý plyn, ktorý dnes prúdi cez Ukrajinu a odovzdávací bod Užhorod/Veľké Kapušany. Ak ruská strana teraz nemôže alebo nechce zvyšovať dodávky do Európy cez existujúce, bez problémov fungujúce tranzitné potrubia, je ťažko predstaviteľné, aby to robila v chladnej zime, keď ona sama bude potrebovať zohriať vlastnú krajinu.
V takomto prípade ceny plynu a elektriny budú naďalej extrémne vysoké minimálne až do leta budúceho roka. Narastať budú aj ceny ropy (smerom k 100 dolárom za barel) a ropných produktov vrátane pohonných hmôt.
Veľmi drahé v Európe budú aj emisné povolenky. Značná časť energeticky náročného priemyslu (chémia, výroba stavebných materiálov, hutníctvo) výrazne utlmí alebo úplne zastaví výrobu, čo sa následne prejaví aj v iných sektoroch (agro a potraviny, stavebníctvo).
Celková inflácia sa zrýchli a celá situácia sa preleje do vážnej sociálno-politickej krízy vrátane prudkého nárastu medzinárodného napätia.
Ak sa do toho ešte objaví nejaká „čierna labuť“ v podobe veľkej technickej havárie na niektorom energetickom produkčne-prepravnom zariadení alebo konflikt blokujúci dodávky surovín na svetové trhy (Perzský záliv, rusko-ukrajinská hranica), tak sa celosvetová situácia môže stať kritickou.
Európska únia aj NATO budú čeliť bezprecedentnej vonkajšej, ale aj vnútornej kríze.
Optimistický scenár
Teploty, priebeh a dĺžka zimy budú veľmi komfortné a zopakuje sa zhruba zima, akú sme zažili pred dvoma a troma rokmi. Jar sa začne už v druhej polovici februára a v nížinách v celej Európe vrátane Slovenska neuvidíme ani vločku snehu. Podobne mierna zima bude aj v Ázii a prípadne aj v Severnej Amerike. Zásoby v zásobníkoch teda budú dostatočné a dodávky potrubného plynu – aj od Gazpromu – budú stabilné. Na celom trhu od USA cez Európu až po Japonsko ku koncu zimy dokonca vznikne prebytok ponuky skvapalneného plynu (LNG).
Odstavenie jadrových elektrární v Nemecku nepocítime nielen z dôvodu teplej zimy, ale aj vďaka dobrým poveternostným podmienkam na výrobu obnoviteľných zdrojov energie vo veterných parkoch.
Ceny plynu a elektriny zastavia svoj rast a s príchodom jari začne ich výrazný pokles. Spolu s ústupom pandémie covidu-19 to oživí európsku a globálnu ekonomiku, čo síce stlmí mieru zníženia cien energetických surovín a elektriny pre nárast dopytu po nich, ale situácia na trhu sa stane stabilnejšou a predvídateľnejšou.
To pomôže upokojiť aj sociálnu a politickú situáciu v EÚ a na Slovensku a tiež zníži medzinárodné napätie. Urýchlia sa európske, ale aj globálne trendy (vrátane Číny a USA) smerom k utlmovaniu fosílnej energetiky a podpore nových inovatívnych riešení v oblasti úspor, ako aj výroby a skladovania „zelenej“ energie.
Európa na čele s Nemcami tiež prehodnotí vývoj v plynárenskom sektore, kde sa Gazprom stal nielen kľúčovým dodávateľom, ale vďaka svojim kapacitám v európskych zásobníkoch plynu aj jedným zo zásadných hráčov pri fyzickom balansovaní celého trhu a tvorbe zásob.
A to na pozadí nezvratného prudkého poklesu domácej ťažby plynu v Holandsku či Nemecku, ktorá túto strategickú regulačnú úlohu už definitívne stratila. Schvália sa zásadné nevyhnutné opatrenia zohľadňujúce túto skutočnosť a po rokovaniach a politickom súhlase Kremľa sa nastolia nové, vzájomne výhodné podmienky pre spoluprácu s Ruskom v energetickej oblasti.
Realistický scenár
Zima bude zodpovedať približnej päťročnému priemeru, nebude extrémne chladná a dlhá, avšak po celé vykurovacie obdobie bude situácia veľmi nervózna a napätá a ceny extrémne vysoké.
Ale vyhneme sa nutnosti regulácie dodávok plynu pre odberateľov aj vďaka stabilite potrubných dodávok plynu a lepšej ponuky na trhu s LNG, pretože aj zima v Ázii bude podobná.
Paradoxne k fyzickej stabilite a pokrytiu dodávok plynu prispeje aj to, že niektorí jeho veľkí priemyselní odberatelia (hlavne chémia a čiastočne výroba stavebných hmôt) pre pretrvávajúce extrémne vysoké ceny obmedzia alebo dočasne úplne zastavia svoju výrobu a ostatní spotrebitelia vrátane domácností budú šetriť alebo uprednostnia iné palivo (drevná bioamasa).
Tým sa uvoľnia isté objemy plynu na výrobu tepla a elektriny a zníži sa zaťaženie na zásobníky plynu, a zásoby budú dostatočné až do jari.
Stabilná bude aj výroba a prenos elektrickej energie a trh sa vyrovná aj s vypnutím nemeckého „jadra“ vďaka poveternostným podmienkam umožňujúcim obvyklú a stabilnú výrobu „zelenej“ elektriny z vetra.
Rovnako ako pri plyne aj na trhu s elektrinou sa v Európe udržia až do jari veľmi vysoké ceny vrátane cien emisných povoleniek, čo bude spôsobovať politické problémy na úrovni Bruselu, ale aj národných vlád.
To bude tlačiť na čiastočné prehodnotenie európskej energetickej politiky s tým, že sa síce nezľaví zo stredno- a dlhodobých cieľov na energetickú efektívnosť a podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov či elektromobility, ale zoberú sa realistickejšie do úvahy fyzikálno-prevádzkové faktory energetických sietí a reálnejšie sa zohľadnia potreby zabezpečenia ich stabilizácie a balansovania s pomocou dostupných existujúcich fosílnych zdrojov. A nebude sa blokovať jadrová energetika.
To si vyžiada aj prehodnotenie celkovej energetickej bezpečnosti a spolupráce s externými kľúčovými partnermi vrátane Ruska. Po vzore ropy a ropných produktov sa vytvorí celoeurópsky systém tvorby a riadenia povinných bezpečných zásob plynu.
Dnes na DennikE.sk
